Skutočnosti, zahalené mýtom, motivujú cestovateľov i archeológov. Výminkou nebola ani legenda o Tróji, meste, obliehanom počas trójskych vojen. Presne určiť jej polohu, ba vôbec uspokojivo dokázať jej existenciu sa však podarilo až na konci 19. storočia. Nemeckého obchodníka Heinricha Schliemanna povesť o Tróji nadchla už v detstve. Keď neskôr zbohatol, obetoval svoj majetok hľadaniu zmiznutého mesta. Z historických prameňov vedel, že v staroveku jestvovalo akési ľudské sídlo, ktoré sa volalo Trója, ale po roku 355 n. l. sa tento názov už v nijakých ďalších záznamoch neobjavuje. Na mieste prvých vykopávok v Turecku nenašiel Schliemann po Tróji ani stopu, a tak sa rozhodol preskúmať pahorok Hissarlik niekoľko kilometrov od pobrežia, ku ktorému sa viazali miestne povesti. V roku 1871 Schliemann so svojou mladou gréckou manželkou a skupinou asi sto miestnych robotníkov začal s vykopávkami. Pokračoval v nich takmer dvadsať rokov, až do svojej smrti. (Na istý čas však trójske nálezisko opustil, aby mohol urobiť vykopávky v Mykénach v Grécku.) Schliemann bol síce nadšený, ale predsa len amatérsky archeológ. Pri výkopových prácach nevedomky zničil doklady, ktoré sa mali starostlivo vytriediť. Navyše odviezol z náleziska rôzne predmety, bez toho, aby zabezpečil dokumentáciu o tom, kde boli objavené. Napriek tomu odkry niekoľko starovekých opevnení a tiež veľa zbraní a kuchynských potrieb. Schliemann veril, že našiel Tróju. Mnohí historici boli skeptickí, ale medzi jeho stúpencov patrili aj vynikajúci znalci antického staroveku. Ako sa začal legendárny zápas Grékov s Trójou? Podľa Homérovho eposu mal Paris, najkrajší zo všetkých smrteľníkov, rozhodnúť, ktorá z troch bohýň je najkrajšia – Héra, Aténa, či Afrodita. Afrodita zvíťazila, pretože Parisa podplatila – sľúbila mu, že dostane lásku od ženy, ktorú si zvolí. Paris si vybral Helenu, manželku Menelaa, kráľa Sparty, najmocnejšieho z gréckych štátov. S Afroditinou pomocou sa Parisovi a Helene podarilo uniknúť. Ako útočisko si Paris vybral Tróju, asi 500 kilometrov vzdialené mesto na pobreží vtedajšej Malej Ázie. Bolo to premyslené rozhodnutie: hoci vyrástol ako pastier, v skutočnosti bol princom, jedným zo synom trójskeho kráľa Priama. Kráľ Menelaos prisahal, že sa pomstí. Vyplával s mocným loďstvom na more s cieľom dobyť Tróju. Jej obyvatelia sa však desať rokov úporne bránili. Keď sa Grékom nepodarilo dobyť mesto silou, uchýlili sa k prefíkanej ľsti, ktorá o tritisíc rokov neskôr Heinricha Schliemanna očaroval. Postavili veľkého dreveného koňa, do ktorého potajomky umiestnili skupinu bojovníkov. Keď koňa nechali pred bránami mesta ako dar Tróji, jej obyvatelia neodolali pokušeniu a vtiahli ho dnu. Gréci nastúpili na lode a naoko odplávali – v skutočnosti sa vzdialili len natoľko, aby zmizli Trójanom z dohľadu. V noci sa grécki bojovníci vyplazili z koňa a otvorili brány mesta svojmu vojsku, ktoré sa medzitým pod rúškom tmy vrátilo. Gréci pobili väčšinu mužských obyvateľov, medzi nimi aj Parisa, a ženy odtiekli do otroctva. Helenu, ktorej krása spôsobila, že na more vyplávalo tisíc lodí, opäť vrátili víťaznému Menelaovi. Tróju – ktorá dnes leží vo vnútrozemí, asi 15 kilometrov od pobrežia – vypálili do základov. Na jej mieste neskoršie vznikli ďalšie ľudské sídla. Napokon sa však aj tie pominuli.