Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela. Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nieje presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu. Určitá miera záťaže je pre organizmus užitočná, inak by pri nedostatku podnetov mohlo dôjsť k depresii. Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti, označované ako stresory – prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa. Pozitívny – rozochvetie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti. Zlepšuje výkon a tvorivosť. Negatívny – je používaný pre nepriaznivé situácie. V bežnej komunikácii je slovo stres vždy negatívne. Špecifický – úmyselne vyvolaný, prichádza po ňom uvoľnenie – adrenalínové športy. Každý z nás rád prizná, že je prepracovaný, že jeho život je plný stresu. Stres sa nevyhýba ani školskému prostrediu. Príčiny školskej záťaže spočívajú nielen vo vysokých nárokoch na vedomosti žiakov, ale veľký podiel má aj atmosféra v škole a rodine. Reakcie žiakov na stres sú rôzne – hyperaktivita, vyrušovanie, šikanovanie spolužiakov, ďalší volia osamelosť. Príznaky Fyziologické – červenanie sa, potenie, trasenie, bolesti hlavy, silné búšenie srdca, nechutenstvo, nadmerná chuť k jedlu, hryzenie si nechtov Emocionálne – zmeny nálad, napätie, únava, podráždenosť, plač, strach V správaní – absencia na vyučovaní, vyrušovanie, podvádzanie, agresivita, nespavosť, obmedzenie komunikácie, zhoršenie prospechu. Stres je odpoveďou organizmu na záťaž – či už príjemný alebo nepríjemný.