• •Okolo Slnka obieha osem planét slnečnej sústavy, a to: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún •Ich spoločnou charakteristikou je, že ide o telesá s relatívne malou hmotnosťou (v porovnaní s hviezdami) a nízkymi povrchovými teplotami •Ich vnútorné zdroje energie sú slabé a tým je aj ich vlastné žiarenie málo intenzívne •Líšia sa hmotnosťou, rozmermi, fyzikálnym a chemickým zložením MerkúrMerkúr je najbližšou planétou k Slnku a je malá •Okolo Slnka obehne raz za 88 dní. Jedno otočenie okolo vlastnej osi trvá 58,7 dní. Dĺžka slnečného dňa na tejto planéte je 176 pozemských dní •Podmienky na jeho povrchu sú drsné. Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400-450 °C. Cez noc môže teplota klesnúť na -150 °C až -200 °C. •Povrch sa podobá mesačnému povrchu •Na povrchu sú ploché planiny, panvy, údolia, krátery •V polárnych oblastiach planéty je vodný ľad a to vo vnútri kráterov •Jediná sonda, ktorá skúmala Merkúr zblízka bol Mariner 10. Zistila prítomnosť magnetického poľa. Toto pole je slabé. •Merkúr nemá mesiace. Venuša Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Venuša obehne okolo Slnka zhruba raz za 225 dní. Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou v Slnečnej sústave, jednu otočku vykoná približne raz za 243 dní a okrem toho sa otáča okolo vlastnej osi opačným smerom ako ostatné planéty.Deň trvá okolo 117 dní. Podmienky na jej povrchu sú krajne nepriaznivé. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt.Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až 70 km nad povrchom. Vo veľkých výškach nad povrchom Venuše dosahuje rýchlosť vetra na rovníku hodnotu až 100 metrov za sekundu. V atmosfére Venuše dochádza aj k elektrickým výbojom. Povrch Venuše je neustále zahalený v oblakách. Asi 60 percent povrchu Venuše tvorí mierne zvlnená planina a vzhľadom na ňu sa merajú výšky povrchových útvarov . Najväčším horským masívom na Venuši je Maxwellovo pohorie, ktorého najvyšší vrch má výšku až okolo 11 km. Na tejto planéte sa však nachádza málo meteorických kráterov, čo možno pripísať hustej atmosfére, ktorá slúži ako ochranný štít a zrejme aj zvýšenej aktivite planéty po období tvorby kráterov. Magnetické pole Venuše je veľmi slabé. Nemá mesiace Zem Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život. Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní. 1 deň = 24 hodín. Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou a je zložená z dusíka, kyslíka, argónu. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Teploty sa pohybujú v od - 90 °C (v Antarktíde) do + 60 °C (Sahara). Priemerná teplota je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období. Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50%. Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. Počasie je na Zemi veľmi premenlivé. Až 71 % zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina. Najvyššou oblasťou na Zemi je Tibetská náhorná plošina a Himaláje. Na póloch planéty sa nachádzajú polárne čiapky, ktoré menia svoju veľkosť v závislosti na ročných obdobiach. Na severe sa jedná o trvalo zamrznutú morskú hladinu, na juhu sa zase nachádza pevnina - Antarktída, ktorá je takmer celá (98 %) trvalo pokrytá ľadom a snehom. Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave. Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení. Okolo Zeme obieha jeden mesiac - Mesiac. Mars Mars je štvrtá planéta v poradí od Slnka. Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd. Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd. Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. Človek by na povrchu Marsu nemohol žiť. Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov. Atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý. Priemerná teplota povrchu planéty je okolo -56 °C. Vyskytujú sa tu veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Pod tenkou vrstvou oxidu uhličitého a nánosmi prachu sa predpokladá hrubá vrstva vodného ľadu. Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam, ktoré sa môžu niekedy rozšíriť nad celý povrch Marsu. Povrch Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny takmer bez kráterov. Vyskytujú sa tu obrovské sopky, kaňony, vyschnuté riečne korytá… Mars má slabé magnetické pole, ktoré ale nie je schopné plniť ochrannú funkciu zemského magnetického poľa. Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos a Deimos. Obidva sú relatívne malé a majú značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. Mars bol skúmaný mnohými kozmickými sondami. Jupiter Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej sústavy. Jeden obeh okolo Slnka trvá Jupiteru takmer 12 rokov. Je to najrýchlejšie rotujúca planéta. Jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná za 10 hodín. Má priemer 142 984 kilometrov. Jupiter obklopuje mohutná atmosféra, ktorá je z vodíka a hélia. Jupiter nemá pevný povrch. Vo veľkých hĺbkach prechádza prostredie z plynného na kvapalné. V samom strede planéty sa nachádza pravdepodobne len malé pevné jadro. Vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka. Vrchné vrstvy oblakov majú okolo -145 °C. V hlbších vrstvách atmosféry, kde dosahuje tlak 1000 hPa (ako na Zemi) je okolo -110 °C. Horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov. Má veľmi silné magnetické pole. V polárnych oblastiach boli pozorované polárne žiare. Jupiter obklopuje nevýrazný prstenec z prachu a plynu. Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Saturn Saturn je v poradí šiesta planéta a druhá najväčšia. Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo iných planét. Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer. Planéta sa skladá zo 75% vodíka a 25% hélia. Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Saturn má 18 mesiacov. Okrem nich sú tucty ďalších drobných satelitov. Najväčší mesiac jr Titan. Urán Urán je siedma planéta a tretia najväčšia. Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 2,87 miliardy kilometrov. Urán ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa". Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty. Jeho atmosféra obsahuje menej vodíka. Vďaka metánu vo vrchných vrstvách atmosféry je pohlcovaná červená farba a Urán získava charakteristickú modrozelenú farbu. Má okolo seba prstence. Okolo planéty obieha zatiaľ 15 mesiacov a najmenej 6 ďalších, zatiaľ s dočasnými označeniami. Najvýznamnejších je päť veľkých satelitov: Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon. Neptún Neptún je ôsma planéta od Slnka. Pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou, pretože je veľmi nepravdepodobná možnosť vzniku planét vo väčšej vzdialenosti. Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. Najvýznamnejší z nich pomenovaný Adams. Neptún má osem mesiacov. Najväčší je Triton.