Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Znaky slovenskej romantickej literatúry:
-
Romantizmus uzatvára epochu slovenského národného obrodenia – 1830 – 1850.
-
Vzhľadom na spoločensko-politické podmienky sa slovenská romantická literatúra rozvíja o niečo neskôr ako európska romantická literatúra.
-
Nadväzuje na európsku romantickú literatúru, ale zároveň nesie svoje vlastné znaky.
-
Slovenská romantická literatúra odmieta predovšetkým individualizmus (silný jedinec) a titanizmus (jednotlivec vzdoruje osudu, je ochotný bojovať za ľudstvo).
-
Európskemu romantizmu sa najviac priblížil Janko Kráľ (neodsúdil ani titanizmus – ostatní romantici ho odsúdili).
-
Autori slovenského literárneho romantizmu zdôrazňujú predovšetkým lásku k vlasti, k národu a k jazyku. Výrazný je slovanský humanizmus.
-
Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika a veršovaná epika.
-
V epike dominujú námety zo súčasnosti a minulosti – ide predovšetkým o podporu národnej hrdosti.
-
V lyrike dominuje balada, pieseň (ponášky na ľudovú pieseň) a vznikajú aj nové žánre (duma).
-
Výrazný vplyv na lyrickú tvorbu autorov má ústna ľudová slovesnosť – autori putovali po krajine a zbierali útvary ústnej ľudovej slovesnosti.
-
Z ústnej ľudovej slovesnosti autori čerpajú témy, žánre i výrazové prostriedky.
-
Zo žánrov ústnej ľudovej slovesnosti využívajú napr. prvky ľudových piesní, balád, rozprávok, povestí,...
-
Z tém ústnej ľudovej slovesnosti využívajú napr. jánošíkovskú tematiku, protitureckú tematiku,...
-
Z výrazových prostriedkov využívajú prirovnanie, epiteton, metaforu, zdrobneniny, epizeuxu (opakované pomenovanie),...
-
V dielach sa vyskytujú kontrasty: bohatstvo – chudoba, vina – nevina,...
-
Autori sú málo subjektívni – istou výnimkou je J. Kráľ a A. Sládkovič.
-
Medzi znaky slovenského romantizmu patrí aj synkretizmus – miešanie druhov a žánrov.
-
V dielach sa vyskytuje ľudový hrdina – vždy pochádza z dediny.
-
Hrdina je zidealizovaný.
-
Využíva sa sylabický veršový systém – vznikol približne v 10. storočí. Pôvod má v cirkevnej tvorbe. V nej sa v uvedenom období využívali rôzne spevavé modlitby, recitatívy, ktoré si vyžadovali rovnaký počet slabík vo verši (spievali sa na tom istom tóne). Ich verše boli dlhé a často predelené melodickou cifrou, teda prestávkou (okrem A. Sládkoviča).
Základné znaky sylabického veršového systému:
- rovnoslabičnosť (izosylabizmus) – rovnaký počet slabík vo veršoch
- intonačná prestávka, ktorá rozdeľuje verš na dve časti
- spájanie veršov do dvojverší, dvojverší do štvorverší
- združený rým
- rytmicko-syntaktický paralelizmus
- korene má v ľudovej piesni a v predchádzajúcom literárnom vývoji
Obľúbeným veršom štúrovskej sylabickej poézie bol dvanásťslabičný verš.
Prehľad autorov slovenského literárneho romantizmu a ich tvorby:
Ľudovít Štúr – 1815 – 1856
Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí – jazykovedný spis
Náuka reči slovenskej – systematická gramatika
Slovanstvo a svet budúcnosti – filozoficko-politický spis
O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – spis o ľudovej slovesnosti
Spevy a piesne – básnická skladba
Samo Chalupka – 1812 – 1883
Kozák, Likavský väzeň, Kráľohoľská – básne - zbojnícka tematika
Boj pri Jelšave, Branko, Turčín Poničan – básne - protiturecká tematika
Mor ho! – hrdinská epická báseň
Janko Kráľ – 1822 – 1876
Duma bratislavská – báseň
Krajinská pieseň – báseň
Jarná pieseň - báseň
Dráma sveta – reflexívno-filozofická lyrika
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – subjektivizovaná balada
Zverbovaný – balada
Pán v tŕní – balada
Zabitý – balada
Kríž a čiapka – balada
Povesť – balada
Skamenený - balada
Bezbožné dievky – balada
Kvet - balada
Výlomky z Jánošíka – spev
Andrej Sládkovič – 1820 – 1872 (Andrej Braxatoris)
Marína – básnická skladba
Detvan – lyrickoepická skladba
Nehaňte ľud môj – príležitostná báseň
Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti – hymnická pieseň
Ján Botto – 1829 – 1881
K mladosti – báseň
Báj na Dunaji – báseň
Žltá ľalia – balada
Ctibor – balada
Margita a Besná – balada
Smrť Jánošíkova – lyrickoepická básnická skladba
Jozef Miloslav Hurban – 1817 – 1888
Olejkár – historická povesť
Od Silvestra do Troch kráľov – satirická novela
Slovensko a jeho život literárny – prehľad dejín slovenskej literatúry
Svadba krále velkomoravského – historická próza
Svatoplukovci aneb pád ríše Velkomoravské – historická próza
Gottšalk – historický román
Prítomnosť a obrazy zo života tatranského – novela
Prechádzka po považskom svete – cestopis
Korytnické poháriky – besednice
Ján Kalinčiak – 1822 – 1871
Bratova ruka – historická poviedka
Bozkovci – historická poviedka
Púť lásky – historická poviedka
Mládenec slovenský – historická poviedka
Mních – historická poviedka
Milkov hrob – historická poviedka
Svätý duch – historická poviedka
Knieža liptovské – historická poviedka
Reštavrácia – humorno-parodický román
Orava - historická povesť
Michal Miloslav Hodža – 1811 – 1870
Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo
Zopakujte si:
-
Charakterizujte spoločensko – politické podmienky rozvoja slovenskej romantickej literatúry.
-
Porovnajte znaky európskeho a slovenského romantizmu.
-
Charakterizujte sylabický veršový systém.
-
Vysvetlite prepojenie slovenského literárneho romantizmu a ústnej ľudovej slovesnosti.
-
Vymenujte predstaviteľov slovenského literárneho romantizmu a ich najvýznamnejšie diela.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-95-7
LITERATÚRA pre 1. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01780-5
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
TEÓRIA LITERATÚRY pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4