Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

Božena Slančíková – Timrava patrila medzi najvýznamnejšie predstaviteľky slovenského literárneho realizmu. Autorka diel Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Na Jurkovej svadbe, Za koho ísť, Skúsenosť,, Veľké šťastie,...

Aj do jej života zasiahla vojna a autorka sa rozhodla svoj postoj k nej vyjadriť v konkrétnom diele – HRDINOVIA.

 

  • novela

  • obraz slovenskej dediny na pozadí 1. svetovej vojny

  • prvé slovenské dielo s vojnovou problematikou – júl až november 1918, Živena

  • prešlo cenzúrou súdobých úradov (druhá kapitola obsahuje len 7 riadkov)

  • výrazným prvkom diela je irónia, ktorú autorka využíva najmä pri charakteristike postáv

  • ironicky je myslený aj názov diela

 

KOMPOZÍCIA DIELA:

  • dvanásť kapitol so slabou dejovou líniou

  • jednotlivé kapitoly tvoria ucelené obrazy z rôznych dedinských a mestských prostredí – U Demákov, U Matvejov, U Pekov, U Lízy,...

  • Novela je rámcovaná dvoma kľúčovými príbehmi – na začiatku novely je to bubnovanie bubeníka a následné oznámenie  vypuknutia vojny, v závere príchod poštárky s oznámeniami o smrti viacerých ľudí z dediny


ROZDELENIE POSTÁV – autorka v diele ukázala odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnové udalosti

- v diele sa nachádzajú vynikajúce charakteristiky a opisy postáv

Postavy reprezentujúce pánov – notár Baláň

podnotár Širický

Líza Malinská

 

Postoj pánov – páni sa za vojnu oduševňujú, tvária sa ako veľkí vlastenci, ale len do momentu, kým nedostanú povolávací rozkaz. Vtedy sú zrazu chorí, omdlievajú od strachu a hľadajú cesty a známosti, len aby nemuseli ísť na front. Na front samozrejme posielajú iných – ľud.

 

Postavy reprezentujúce ľud - Zuza Pekovka

Paľo Peko

Anča Matvejovie

Anča Demákovie

 

Postoj ľudu – veľký dôraz kladie autorka na obraz života a zmýšľania ženských postáv počas vojny. Dedinskí ľudia vojnu preklínajú, cítia k nej odpor, nechcú zabíjať, nechcú, aby iní umierali, aby iným zapaľovali dediny, domy. Tušia, že vojny prinesie veľa zla a utrpenia, odmietajú ju, odchádzajú na front potichu, mlčky, bez veľkých slov a gest.

 

CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV

Notár Baláň – notár Hrablického okresu, nafúkaný, veľkopanský človek. Odsudzuje ľud, lebo sa bojí ísť na front, považuje ho za málo vlastenecký. Neustále vedie o vojne oduševnené reči, považuje za hrdinstvo ísť na front. Sľubuje, že vojna bude trvať len krátko. Jeho „hrdinstvo“ trvá len do chvíle, kým nedostane aj on povolávací rozkaz. Odpadne, cestou na odvodovú komisiu ponúka lekárovi úplatok. Komisia objaví skrytú chorobu – srdce – a notár Baláň dostane označenie „nesúci“.

Štefan Širický – mladý človek, vzdelaný. Vojnu okamžite príjme s pocitom nešťastia, nevedie o vojne oduševnené reči, nechce sa stať vrahom. Uvedomuje si problémy a nešťastie, ktoré vojna prinesie, súcití s ľudom, nechce, aby bol ľud zaťahovaný do vojny. Svoje protivojnové názory ale nevypovie, naopak, keď ho páni považujú za „vlastenecky vlažného“, prepiato vyjadrí svoj vzťah k vlasti. Odíde na front, nevyhľadá protekciu, nepodpláca, napokon zomrie pri záchrane nepriateľského vojaka – raneného ruského vojaka.

Líza Malinská – učiteľka v dedinskej škôlke, rozmaznaná, trucovitá, panovačná. Zaľúbený bol do nej Š. Širický, ona si od neho držala odstup, aby zvýšila jeho záujem. Zlom v citoch Š. Širického nastal v momente, keď si vypočul, ako Líza cynicky hovorila o slovenskom ľude, vysmievala sa z jeho strachu z vojny. Líza chce všetko napraviť vo chvíli Širického odchodu na front, ale rozlúčka nedopadne dobre. Líza ostane natoľko sklamaná z nešťastného konca lásky, že začne zanedbávať svoje pracovné povinnosti a napokon ju preložia na iné miesto.

Zuza Pekovka a Paľo Peko – Zuza si zobrala Paľa za manžela po rozchode s Ďurom, sluhom, s ktorým pracovala u gazdu. Mali sa radi, plánovali spolu svoju budúcnosť, sľúbili si vernosť, ale Ďura zviedla najkrajšia a najbohatšia dievka v dedine – Anča Matvejovie. Paľo mal hrb a dievčatá ho nechceli. Po vypuknutí vojny si Zuza uvedomila, že všetci muži odchádzajú na front, mnohí umierajú. Na front povolajú aj Ďura a Zuza pocíti zadosťučinenie. Vtedy si uvedomí aj to, že Paľov hrb je vlastne dar – Paľo vďaka nemu nepôjde na front, ostané ženy budú drieť na poli samy, ale ona bude mať svojho Paľa doma. Zuza nenávidí Ďura natoľko, že je šťastná, keď príde oznámenie o jeho smrti.

Anča Matvejovie – najkrajšie a najbohatšie dievča v dedine, mohla si vyberať ženíchov, ale ona sa zaľúbila do Ďura, zviedla ho Zuze. Nemala výčitky svedomia. Po Ďurovom odchode veľmi trpela, plakala za ním. Ďura na fronte zabili – paradoxne počas stráže, keď si zapaľoval cigaretu.

Anča Demáková – vdova, ktorej manžel zomrel ešte pred vojnou. Jeho smrť niesla veľmi ťažko, nevedela sa s ňou zmieriť aj kvôli deťom, vyčítala svojmu mužovi, že ju nechal samú s deťmi. Žila u svokrovcov, s ktorými nevychádzala dobre. Po vypuknutí vojny si uvedomí, že bude jedna z mála žien, ktoré budú vedieť, kde je ich manžel pochovaný a bude mu môcť odniesť na hrob kvety. Mnohí muži umrú totiž ďaleko od domova a ich ženy sa nikdy nedozvedia miesto ich hrobu.

 

 

Pracujte s ukážkami:

 

  1. Vychádzajúc z ukážok vysvetlite postoj pánov k vojne.

  2. Vypracujte charakteristiku notára Baláňa.

 

„V kancelárii, kam poberajú sa chlapi, je viac pánov pospolu. Sú tiež vzrušení, no oni inak ponímajú veci ako ľud. Pravdaže, z nich ani jeden nemá ísť na vojnu. Srdcia im bijú zmužilosťou, oči horia oduševnením, na tvári rumeň. Nič iného nebolo treba, len vojna. To je, čo teraz blaží každého človeka, po čom túži každý dobrý vlastenec!“To muselo prísť,“ rozpráva pán Baláň, vysoký, ešte mladý čiernovlasý človek. Okrúhlu bradu dvíha víťazne. On je notárom okresu a najoduševnenejší zo všetkých. „To ináč nemožno. Pre našu krajinu je spása vo vojne!“ Ostatní kývajú hlavami rezko a chcú všetci vravieť veľké slová za to, no on nedá nikomu prísť k slovu. Rozpráva rozhodne: „V hlavnom meste je neslýchané oduševnenie, krajina plesá. So spevom a rozkošou ide mužstvo na vojnu. Dobrovoľne sa hrnú pod zástavu brániť vlasť nielen mladí, ale i starci šesťdesiatroční. Veľké časy nastali, slávne časy a vznešené...! Pravda, to náš sedliak nerozumie...“

 

Notár Baláň dostal povolávací rozkaz:

„Veď mňa vziať nemôžu,“ myslí si medzitým, „ja som nevyhnutne potrebný v okrese.“ I porobil všetko možné, aby ho oslobodili, ak by bol súci, a predsa ledva sa môže udržať na nohách. Keby sám bol a toľkí neboli okolo neho, zrútil by sa na zem – veď ho tak dolu ťahá ako neživé vrece – a ležal by tam, kým by vojna trvala. Oprel sa o koč, že si zapáli. Zaujme tým myseľ na chvíľu. Mal by sa usilovať na to nemyslieť, hľa, veď tu ľudí dosť, čo idú pod mieru, nie je len on sám, no nemôže. Strach a bázeň držia mu srdce ako v kliešťach. Zapáliac horko – ťažko cigaru (prsty chveli sa mu), pokročil od koča. Ide do hostinca niečím sa posilniť.

 

Notár Baláň čaká na rozhodnutie odvodovej komisie:

„ Páni obzerajú Baláňa pozorne. Telo pekne urastené, dobre chované. Svaly ako hrady – ani u sedliaka nevidieť krajšej sústavy tela. Páni krútia hlavami... No srdce je choré, ako trepe – upozornení sú doktorom. Vskutku to nametáva sa ako vtáča v klietke. Vidno i takto: Silné prsia sa potriasajú.“


 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

Timrava, B. S.: Hrdinovia. 1985. Tatran. Bratislava

VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4