Rieka Turiec je významným ľavostranným prítokom Váhu. Predstavuje hydrologickú os Turčianskej kotliny a priľahlých pohorí. Pramení vo výške 1090 m n. m. pod Svrčinníkom v Kremnických vrchoch. Turiec, tečúci severným smerom, dosahuje dĺžku vyše 66 km s plochou povodia 934 km2. Vo Vrútkach ústi do Váhu v nadmorskej výške 377 m. Patrí k tokom stredohorskej oblasti s najväčšími prietokmi v marci a apríli a s najmenšími vo februári. Vodné organizmy a ich spoločenstvá Rastliny i živočíchy tečúcich vôd žijú predovšetkým na ich dne. Táto skupina organizmov sa nazýva bentos. Z malých príslušníkov tejto skupiny okrem baktérií majú dôležitú úlohu aj mikroskopické sinice, riasy a prvoky, ktoré v tenkej vrstve pokrývajú kamene a balvany. Bentos Turca tvoria najmä nálevníky, ale aj bičíkovce, panôžkovce, brušnobrvce, hlístovce. Tieto drobné živočíchy, ktorých veľkosť vačšinou nepresahuje 1 mm, sú vďaka svojej vysokej početnosti významnou zložkou potravinových reťazcov. Veľký význam majú aj v procesoch samočistenia vôd. V povodí Turca sa dosiaľ zistilo viac ako 800 druhov bentosu. Z tohoto počtu je až 56 druhov (7 %) nových pre flóru a faunu Slovenska. Mnoho druhov je viazaných najmä na stredný a dolný tok Turca a na Slovensku sú vzácne. Turiec je známy i druhovým bohatstvom rýb. Žije tu 1 druh kruhoústnic, kriticky ohrozená mihuľa ukrajinská a 26 druhov rýb, ako napríklad : pĺž obyčajný, hlavátka podunajská, čerebľa obyčajná, ploska pásavá, mieň obyčajný a iné. V riečnom ekosystéme Turca bolo dosiaľ zistených vyše 170 druhov vtákov. Nezanedbateľný je význam rieky aj pre cicavce, medzi nimi aj pre vzácnu a ohrozenú vydru riečnu. Podoby rieky Až do prvého ľudského osídlenia Turca (asi 2000 rokov pred n.l.) mali na zmeny v povodí hlavný vplyv prirodzené procesy: riečna erózia, záplavy, suchá, silné vetry, požiare, masové premnoženia hmyzu atď. Vplyv ľudí prostredníctvom vypaľovania, odstraňovania stromov, budovaniu sídel a loveniu vodných cicavcov bol spočiatku malý. Veľmi významným zásahom do povadia Turca bolo vybudovanie Turčeckého vodovodu v 15. Storočí, ktorý dodnes odvádza značnú časť prietoku z pramennej oblasti Turca do iného povodia (Hron). Skutočne dramatické zmeny v povodí Turca však nastali až v tomto storočí, kedy negatívne vplyvy spriemyselňovania, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva narastali čoraz viac a viac. Množstvo a kvalita vody Priemerný ročný prietok v Turci nad Martinom je 10,28 m3. Pre riečne ekosystémy je dôležitý aj sezónny režim prietokov. Jeho narušenie ovplyvňuje štruktúru spoločenstiev, ich produkciu a iné funkcie. Znižovanie množstva vody v povodí súvisí aj so zvyšovaním priemernej teploty vody. V rokoch 1962 - 1977 boli priemerné teploty v mesiacoch jún- august 17,9 ?C, v rokoch 1978- 1987 sa zvýšili už na 18,5 ?C. Rovnaké vzostupné údaje má aj priemerná ročná teplota vody, čo dokumentujú nasledujúce údaje: v rokoch 1962 - 1966 7,02 ?C 1967 - 1971 7,54 ?C 1982 - 1986 7,96 ?C Čiastočne sa na tom podieľajú aj globálne klimatické zmeny. Život v rieke Častou príčinou hynutia rastlín a živočíchov bývajú znečisťujúce látky, hnojivá a pesticídy prenikajúce z okolia. Splašky z priemyselných závodov, domácností a poľnohospodárskych fariem zabíjajú v riekach život. Nezanedbateľný je aj vplyv znečistenia z rybích fariem a hospodárstiev (Požehy, Diviaky, Kláštor pod Znievom, Slovany, Príbovce). Tieto okrem odpadových vôd z rybníkov vypúšťajú i veľké množstvo parazitov a choroboplodných zárodkov zhoršujúcich zdravotný stav v rieke. Aj obyvatelia žijúci pri tokoch sa radi zbavujú nepotrebných vecí ich vyhodením do vody. Vznikajú skládky najrôznejšieho odpadu na brehoch tokov. Významným znečisťovateľom vôd v Turci je poľnohospodárstvo. Nenápadné, ale veľmi nebezpečné sú rôzne jedovaté a ropné látky, ktoré môžu pochádzať aj z malých prevádzok , napríklad na spracovanie koží, zo strojárenských podnikov, benzínových zásobníkov, úpravní vôd, ale aj z umývania motorových vozidiel v toku. Podľa ukazovateľov kyslíkového režimu patrí Turiec nad Martinom do kategórie voda veľmi čistá. Podľa väčšiny ostatných sledovaných chemických ukazovateľov sa voda Turca zaraďuje do triedy voda veľmi čistá až čistá , aj keď dusičnany, amoniak a chloridy vykazujú mierny vzostup. Avšak podľa obsahu nerozpustných látok, patrí Turiec do triedy II - III , má teda vodu znečistenú a v niektorých rokoch až silne znečistenú. Najspodnejší úsek Turca pri Martine je znehodnotený nielen znečistením, ale aj reguláciou, spevnením brehov, odstránením prirodzených zákrut a brehový porastov a vybudovaním stavidiel ovplyvňujúcich prirodzenú migráciu rýb.