Okrem hlavného priímania živín koreňmi môžu rastliny niektoré živiny prijímať aj ostatnými svojími časťami, najmä listami. Mnohými pokusmi sa dokázalo, že pri aplikovaní hnojív postrekmi môžu takto dodávané živiny prijímať rastliny aj svojimi Iistami. Ži-viny prenikajú do listov prieduchmi, a to pomerne veľmi rýchlo. Napr. pomocou značkovaných prvkov zístime; že už za 10 sekúnd preníknú do vnútra listu. Aby však boli tieto živiny dostatočne účinné, je potrebná vhodná vlhkosť. Roztok solí na povrchu listov totiž rýchle zasychá a potom sa živiny prijímajú veľmi pomaly. Až po ich roz-pustení (napr. rosou) môžu ich listy znova prijaf. Rovnako aj pri nižšej teplote prijímajú listy žíviny lepšie alco pri vyššej teplote ovzdušia. Tento poznatok sa využíva pri mimokoreňovej výžive rast-lín. Mimokoreňová výživa rastlín, ako z uvedeného vyplýva, je naj-raeionálnejšia a najlepšie využiteľná pri optimálnej teplote (ked rastliny nevyparujú nadmerné množstvo vody - nadmerná transpi-rácia) a vyššej relatívnej vzdušnej vlhkosti. Preto, ak chceme napr. použiť hnojivé závlahy, musíme prihliadať aj na túto skutočnosf. Pravda, hlavná funkcia listov nespočíva v prijímaní živín. Je to len ich pridružená funkcia. Hlavná funkcia listov je v asimilácii. Na svojom povrchu majú listy prieduchy. Prieduchy tvoria zatvára-vé bunky, a to bunky na spodnej strane (prevažne), alebo na vrchnej strane, prípadne na obidvoch stranách listov. Prieduchy splňajú pri rastlinách okrem prijímania živín najmä dve hlavné funkcie, a to výmenu plynov (príjímanie C02 zo vzduchu a odvádzanie O2 a usmer-ňovanie unikania vody z rastliny (transpirácie). Nás z hľadiska výživy zaujíma najmä asimilačná činnosť listov. List za spoluúčasti listovej zelene (chlorofylu), svetelnej energie (sln-ka), kysličníka uhličitého, vody a z koreňa privedených Iátok vytvára organické látky - asimiláty. Tíeto lístom vytvorené látky sa potom. vodivým pletivom rozvádzajú do ostatných častí tela rastliny. Čím viac listov má rastlina, tým viac asimilátov sa vytvorí. Pravda, ide o charakter týchto asimilátov. Ak by sa v listoch tvorilo veľa látok, ktoré tvoria zasa len ďalšie asimilačné orgány (listy, stonky), nedo-siahli by sme náš účel. Treba, aby sa pri asimilačnej činnosti produ-kovali aj také látky, ktoré dávajú základ pre vznik reprodukčných a zásobných orgánov. Reprodukčnými orgánmi sú kvetné púčiky a napokon kvety; zásobnými orgánmi sú zasa plody (pri ovocných stromoch), niektoré korene a zhrubnuté stonky (pri zelenine). Z uvedeného vidno, aké ďôležité je, aby bola medzi tvorbou asimi-látov a výživou správna súhra. A to nielen medzi výživou jednotli-vými prvkami, alebo aj v čase dodávania týchto prvkov - výživných látok. Keby sme napríklad vyživovali rastliny najmä prvkami, ktoré podporujú rast (dusíkom a pod.), nadmerne by rástli a mohutneli práve vegetatívne časti rastliny, no málo by sa vyvíjali generatívne a zásobné orgány. Keby sme zasa podporovali určitými živinami len vývin generatívnych a zásobných orgánov, nemali by sa tieto orgány z čoho vyživovať (nedostatok listov) a aj pri prudkom začiatočnom vývine by museli neskôr zakrpatiet alebo odumriet. Preto pri každom hnojení - pri každej výžive treba pamätať na zachovanie súladu msedzi týmito funkciami jednotlivých orgánov rastlín.