Bezkyslíkaté kyseliny sú dvojprvkové zlúčeniny vodíka a iného prvku, najčastejčie halogénu. Ich názov je zložený z podstatného a prídavného mena. Podstatné meno tvorí názov kyselina. Prídavné meno je tvorené nasledovne: názov halogénu + prípona vodíková.Najznámejšie sú:Kyselina chlorovdíková (HCl):Je to prchavá leptavá látka, ktorá dráždi dýchacie cesty. Predáva sa v 37% koncentrácii. Čistá kyselina chlorovodíková je bezfarebná, technická má žltú farbu, pretože je znečistená chloridom železitým. Je dymivá, odparuje sa z nej plynný chlorovodík. Hustotu má 1,18 g/cm3Kyselina fluoruvodíková (HF):Kyselina fluorovodíková je slabá (vzhľadom k veľkej afinite fluóru k vodíku) jednosýtna kyselina, chemicky je to vodný roztok fluorovodíka. Na vzduchu dymí a má silné leptavé účinky na tkanivá. Jej soli sa nazývajú fluoridy. Medzi najznámejšie fluoridy patrí minerál fluorit (fluorid vápenatý - CaF2), z ktorého sa aj priemyselne pripravuje. Kyselina fluorovodíková ochotne reaguje so sklom (priemyselne sa aj využíva na jeho leptanie), preto sa uchováva v polyetylénových nádobách.Kyselina kyanovodíková (HCN):Kyanovodík (HCN) je bezfarebná prudko jedovatá tekutina, charakteristicky páchnuca po mandliach. Vo vodnom roztoku málo disociuje na veľmi slabú kyselinu, ktorú označujeme ako kyselina kyanovodíková a označujeme HCN (aq.), jej soli voláme kyanidy. V laboratóriu pripravujeme kyanovodík jeho vytlačením z kyanidov silnou kyselinou, typicky kyselinou sírovou. Možno ho aj pripraviť intenzívnym zahrievaním mravčanu amónneho.Kyanovodík je veľmi dôležitá priemyselná surovina, používajúca sa na výrobu množstva zlúčenín od polymérov (plastov) až po lieky. Kyanovodík sa používa aj ako jed na hmyz a potkany.