Názory na definíciu osobnosti, možnosti a spôsoby jej hodnotenia sa doteraz stále líšia. Väčšinou sa pritom berie do úvahy povaha, inteligencia, emocionálna a motivačná stránka človeka. Osobnosťou sa obyčajne rozumie konkrétny človek, člen danej spoločnosti. Aby sa človek stal osobnosťou, musí dosiahnuť určitú úroveň psychického vývinu. Osobnosť je charakterizovaná určitými názormi a vzťahmi, vlastnými morálnymi potrebami, úrovňou aktivity a radom iných dôležitých vlastností, ktoré sa nevytvárajú naraz. Vznikanie a formovanie osobnosti a jej zdokonaľovanie v priebehu života, ale tiež ako dôsledok výchovy a vývoja, sa obyčajne nazýva utváraním osobnosti. Rozvoj osobnosti závisí predovšetkým na dvoch základných faktoroch: zdedených, vrodených vlastnostiach a schopnostiach a na vplyve prostredia, ktoré ovplyvňujú spôsob myslenia i chovania. Osobnosť nie je abstrakciou, ale živou bytosťou, ktorú pozorujeme zvonka, alebo ktorú cítime vnútri a ktorá je u každého jednotlivca iná. Prejavuje sa charakteristickými vlast- nosťami človeka v jeho spoločenskom prostredí. Tieto vlastnosti vystupujú niekedy ako normálny variant, nezriedka však prekračujú medze normy. V takých prípadoch sa osobnosť vyvíja smerom k duševnej poruche či chorobe. Dochádza k rozpadu osobnosti. Kvalita osobnosti sa v psychológii zisťuje tzv. testami osobnosti. Ich výsledky na základe presne vyšpecifikovaných otázok charakterizujú vlastnosti osobnosti človeka. Osobnosť charakterizuje niekoľko znakov, ktorými sú najmä charak- ter človeka, temperament a celková telesná konštitúcia, schopnosti, pričom významnú úlohu má inteligencia. Výskumu osobnosti sa venuje veľká pozornosť, pretože osobnosť v pravom zmysle slova reprezen- tuje človeka, reprezentuje to, aký človek je, ako vníma sám seba a ako ho vníma jeho okolie a najmä čím sa líši od ostatných. Základy osobnosti sa tvoria v útlom detstve. Sú ľudia, ktorí reagujú v konfliktnej situácii podráždene, neznesú kritiku a ani ten najmenší nátlak na svoju osobu. Naopak, sú ľudia mimoriadne odolní voči tlakom prostredia. Človek by mal vedieť kým a čím je, čo chce, aby život nežil iba pasívne, ale aby ho skutočne prežíval. Čím viac a razantnejšie ide človek za svojím cieľom, tým viac hovorí iným, čo môžu od neho očakávať a požadovať. Človek by sa nemal zmanipulovať proti svojej vôli do úloh, ktoré nechce robiť. Byť sebou znamená progresívne riešiť svoju pozíciu a postavenie v skupine. To si vyžaduje značné sebavedomie, nezávislosť a tvorivosť. Preto je dôležité rozvíjať tieto dôležité vlastnosti človeka. Len tak sa môže stať dobrým členom spoločenstva. To by malo byť cieľom nielen správania skupín, ale aj výchovy a sebaregulácie osobnosti.