Vodný ekosystém

Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

Vodné ekosystémy patria k významným zložkám životného prostredia a majú výrazný vplyv na okolitú krajinu – tvoria abiotické podmienky vodného prostredia.

Jednotlivé vodné ekosystémy sa odlišujú svojimi vlastnosťami (fyzikálne a chemické vlastnosti).

Rozlišujeme (na základe salinity):

Kyslík a oxid uhličitý

Prostredníctvom difúzie sa z ovzdušia do vody dostávajú plyny dôležité pre existenciu živých organizmov vo vodnom prostredí – kyslík a oxid uhličitý.

Kyslík – nevyhnutný pre dýchanie vodných organizmov (rastlín a živočíchov). Kyslík sa do vody dostáva aj prostredníctvom procesu fotosyntézy, ktorá prebieha vo vodných rastlinách, a pri ktorej vodné rastliny spotrebúvajú oxid uhličitý a do vody uvoľňujú kyslík.

Kabomba karolínska (lat. Cabomba Caroliniana) – vodná rastlina

Fyzikálne činitele

Medzi fyzikálne činitele, ktoré výrazne vplývajú na vodné prostredie zaraďujeme:

1. Teplota vody – v lete je teplota na hladine väčšia a s hĺbkou klesá. Väčšie nádrže – nepravidelný pokles teploty. Voda na hladine (epilimnion) je premiešavaná vetrom a pokles teploty je pomalý. V chladných obdobiach je teplota hornej vrstvy rovnaká. V prípade, že premiešavanie vetrom nenastáva, klesá teplota skokom. Vrstvu vody, kde nastáva rýchly pokles teploty nazývame metalimnion. V hlbších vrstvách (hypolimnion) je pokles teploty vody opäť pomalý.

2. Svetlo – prenikanie svetla je závislé od hĺbky a množstva rozptýlených častíc vo vode.

Eufotická zóna – povrchová zóna – je v nej dostatok svetla, prebieha v nej intenzívne fotosyntéza. Dolná hranica eufotickej zóny – množstvo svetla nestačí na intenzívnu fotosyntézu.

Afotická zóna – nachádza sa pod efotickou zónou až ku dnu. Nedostatok svetla – fotosyntéza neprebieha.

3. Pohyb vody – vodné prúdenie - je obmedzujúcim faktorom v rýchlo prúdiacich tokoch alebo pri morskom pobreží. Znemožňuje kolonizáciu prostredia organizmami, ktoré nevedia proti prúdu plávať. Pohyb vody je aj podmienkou okysličovania vody a pomáha pri procese obohacovania vody o živiny. Prúd vody je často krát využívaný organizmami na pasívne premiestňovanie.

Vo vodných spoločenstvách fungujú vzájomné vzťahy, ktoré sú založené na potravovej závislosti.

Autotrofné organizmy – rastliny. Rastliny premieňajú slnečnú energiu na chemickú energiu. Chemická energia je viazaná v organických látkach, ktoré sú stavebným materiálom pre vybudovanie rastlinného tela. Rastliny sú schopné vytvárať si vlastné organické látky = autotrofná výživa.

Rastliny - zdrojom potravy pre bylinožravé živočíchy.

Mäsožravé organizmy - živia sa bylinožravými organizmami. Živočíchy sa živia hotovými organickými látkami = heterotrofná výživa.

Samočistenie vody – dôležitú úlohu zohrávajú saprofyty – organizmy živiace sa odumretými organickými zvyškami. Baktérie – rozkladajú organické zvyšky na anorganické látky (kolobeh látok v prírode).

Zopakujte si:

1. Charakterizujte heterotrofnú výživu.

2. Charakterizujte autotrofnú výživu.

3. Charakterizujte rozdelenie vôd na základe salinity.

Použitá literatúra:

Biológia pre 1. Ročník gymnázií

http://cattvaquarios.files.wordpress.com/2009/09/cabomba-caroliniana.jpg

http://www.priroda.cz/slovnik.php?detail=350

http://www.vazky.sk/biotopy_stojate_vody.html