Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Charles Louis Montesquieu (1689 - 1755)
Montesquieu bol jeden zo zakladateľov a veľkých mysliteľov francúzskej osvieteneckej filozofie, kritik francúzskeho absolutizmu a encyklopedista. Narodil sa v dedinke La Bréde vo Francúzsku. Vyštudoval právo a svojho času pracoval v parlamente ako poradca. Montesquieu bol zároveň vedec, ktorý sa venoval mnohým druhom vedy ako bola biológia, fyzika a botanika. V týchto odboroch uskutočnoval aj mnohé experimenty. Všetky svoje experimenty popísal vo vedeckých spisoch. V neskoršom období sa začal zaoberať človekom a zameral svoju pozornosť na humanitné vedy. Jeho láskou sa stala filozofia a literatúra.
Montesquieu sa venoval vo svojej filozofii predovšetkým sociálnemu a humanistickému aspektu. Tažiskom jeho myslenia bola teda sociálna filozofia. Vo svojom diele "O duchu zákonov" tvrdí, že je nevyhnutné, aby zákonodarcovia pri tvorbe zákonov brali do úvahy okrem iného aj aspekt sociálnosti a humánnosti. Majú brať ohľad na majetok jednotlivca, na náboženské zvyklosti, tradície, ale aj demografické podmienky a v nemalej miere aj geografické podmienky. Zároveň tvrdí, že štátna moc by sa mala rozdelovať na tri časti a to na zákonodárnu moc, výkonnú moc a súdnu moc. Posledná z menovaných je pritom najdôležitejšia, lebo práve ona je zárukou slobody všetkých občanov. Panovník, alebo vládca štátu sa musí vždy podriadiť zákonom, lebo tieto platia pre všetkých a aj pre panovníka. Najlepšou formou vlády je pri tom podľa neho konštitučná monarchia.
Francois Marie Arouet Voltaire (1694-1779)
Voltaire bol jeden z najvýznamnejších európskych osvietencov. Za velikána ho považovali už mnohí vedci vtedajšej doby. J.J. Rousseau tvrdil, že "Voltaire je najväčší génius našich čias". F. Nietsche tvrdil, že "Voltaire je najväčší osloboditeľ ľudstva".
Voltaire sa narodil v roku 1694 v Paríži. Dnes ho považujeme za najväčšieho francúzskeho osvieteneckého spisovatela a filozofa. Bol všestranný vedec a spisovateľ, historik, filozof ako aj verejný činiteľ.
Celý svoj život žil v rozpore s cirkvou a svetskou mocou, lebo slobodne prezentoval svoje názory. Tieto sa mnohým cirkevným a svetským hodnostárom nepáčili a aj preto sa hneď niekoľkokrát ocitol vo väzení v Bastile. Aj napriek týmto skúsenostiam neprestal absolutistické Francúzsko a jeho predstaviteľov kritizovať. Nakoniec bol nútený odísť do Anglicka, kde sa zoznámil s liberalizmom v praxi. Páčil sa mu a preto, keď sa vrátil do absolutistického Francúzska svoju kritiku zintenzívnil a vycibril. Mnohé z jeho diel boli považované za škandalózne a ateistické. Voltaire bol označený za kacíra a mnohé z jeho diel boli spálené a zničené. Už vo svojom prvom filozofickom diele s názvom "Anglické (filozofické) listy" navrhol odporúčania pre zmenu absolutistického Francúzska. V nasledujúcich bodoch si jeho návrh zmeny stručne predstavíme v bodoch:
-
Je potrebné osvojiť si Lockovu empirickú filzofiu, aby neboli umožnené bezhraničné špekulácie ako je to pri racionalistickom učení.
-
V rámci vedy by sa malo stavať na mechanistickej newtonovskej fyzike.
-
V náboženskej otázke treba prijať deizmus. A teda tvrdenie že Boh stvoril svet a už viac do neho nezasahuje. Človek tento svet dokáže poznať rozumom a všetko aj ovplyvniť a teda aj meniť. (Touto teóriou si na seba poštval väčšinu vtedajších cirkevných hodnostárov, ktorí deizmus neprijímali).
-
Je potrebné bojovať proti bezpráviu a treba byť tolerantný voči všetkým ľuďom. Voltaire kritizoval kruté formy vyšetrovania hlavne mučenie, krivé obvinenia, tvrdé tresty, rovnako apeloval na prezumpciu neviny
-
Najlepšia forma vlády je parlamementarizmus, lebo práve ten dokáže zabezpečiť fungujúcu a dobrú demokraciu.
Voltaire presadzoval vo svojej filozofií myšlienky osvietenstva a humanizmu. Bojuje za slobodu vedy, slobodu myslenia, toleranciu, mier, štastie človeka, odstránenie nespravodlivosti a odstránenie nespravodlivého súdneho systému. Tieto myšlienky môžeme badať aj v jeho výrokoch: "Svet potrebuje starostlivosť a nie dobročinnosť", daľším výrokom obraňuje slobodu a toleranciu: "Základným zákonom prírody je sloboda, ona je jediným zákonom proti ktorému sa nedá nič predpísať, pretože je zákonom prírody", "Humanizmus nie je ničím iným než obhajobou záujmov človeka, záujmov všeľudských".
Vo svojom neskoršom filozofickom živote podrobil kritike aj armádu a vojsko, kde tvrdil, že armáda zabraňuje ľuďom byť štastnými a mnohokrát slobodnými. Nielenže spôsobuje vojnu – najväčšiu katastrofu ľudstva, ale spôsobuje neštastie nestabilitu a zaťažuje aj štátnu kasu. Nebol však za zrušenie armády, len za zníženie jej počtu, lebo čím menší počet armád, tým menej vyostrených konfliktov. V tejto otázke sa prejavuje ako pacifista.
Najvýznemnejšie Voltairové diela boli: "Anglické (filozofické) listy", "Filozofický slovník", "Chrám vkusu", "List uránií".
Otázky na zopakovanie:
-
Predstaviteľom akého prúdu je Charles Louis Montesquieu?
-
Čo je to deizmus?
-
Kto napísal dielo "Anglické (filozofické) listy"? A aké názory v nich prezentoval?
-
Kto bol Voltaire? Predstavte jeho život a filozofiu
-
Aká je podľa Voltaira najlepšia forma vlády?
-
Kto sú to encyklopedisti?
-
Aké hodnoty zastáva osvietenstvo?
Použitá literatúra:
-
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
-
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
-
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005