Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Jean Jacques Rousseau (1712 - 1778)

 

 

Jean Jacques Rousseau sa narodil v roku 1712 v Ženeve vo Švajčiarsku. Bol synom švajčiarskeho hodinára, ale vyrastal bez rodičov. Ako sirota si nemohol dovoliť chodiť do školy a tak školu nikdy nenavštevoval. Sám sa učil písať a čítať a neskôr sa prejavil jeho záujem o filozofiu. No zaujímali ho aj ostatné – hlavne prírodné vedy (matematika, dejepis, astronómia, pedagogika a hudba). Vo svojom živote vystriedal množstvo zamestnaní. Pôsobil ako pouličný umelec – hudobník, skladal divadelné hry, drámy, bol učiteľ hudby a dokonca jedného času pôsobil ako komorník. Miloval hudbu a pokúsil sa o prepísanie klasického notového zápisu na číselný zápis. Tento zápis sa kvôli jeho zložitosti žial neujal. Nepreslávil sa len týmito povolaniami, ale aj ako spisovateľ a pedagóg. Jeho dielo "Emil alebo o výchove" je jedným z najvýznamnejších pedagogických prác toho obdobia. Iróniou je skutočnosť, že svoje vlastné deti (mal ich 5) nevychovával, ale zveril ich do opatery ústavu. Celý život ho za jeho názory prenosledovali úrady a vrchnosť, až z toho ochorel.

 

Rousseau žil v čase tvorby encyklopédie a zaraďuje sa medzi encyklopedistov. Sám vytvoril niekoľko encyklopedických zväzkov a podieľal sa aj na písaní rôznych zväzkov spoločne s inými autormi ako konzultant, alebo spoluautor.


 

Vo filozofii J. J. Rousseaua sa častokrát stretneme s pojmom "prirodzenosť" a "prirodzený". Rousseau sa označoval ako človek, ktorý zastával princíp prirodzenosti a prírodnosti . Možno to badať už v diele "Emil alebo o výchove". V tejto pedagogickej práci rozpráva, že je nevyhnutné, aby boli deti vychovávané tak, aby táto výchova bola v súlade s prírodou a nebola potláčaná ich prirodzenosť. Najlepšia je pri tom výchova uskutočnovaná prostredníctvom citov a pocitov. Daľej tvrdil, že deti treba vychovávať tak, aby sa nepotláčala, ale naopak rozvíjala ich osobnosť a individualita. (Na tú dobu to boli revolučné myšlienky!)

 

Rousseau otvorene vystupuje proti materializmu vo všetkých podobách a tiež proti ateizmu a náboženstvu. (tento názor mal spoločný s marxistami, ktorí často hľadali myšlienky práve v jeho dielach). Jediné pravé náboženstvo je pre neho prírodzené (prírodné) náboženstvo, ktoré uctieva Najvyššiu bytosť – Boha. Rousseau sa javí ako zástanca deizmu, no je presvedčený o dvoch večných princípoch a to o aktívnom Bohu a pasívnej hmote. Deisti pri tom verili, že Boh je stvoriteľom dokonalého sveta, ktorý svet stvoril, ale už sa viac o jeho chod nestará. Ten ovplyvňujú už len ľudia sami. Duša človeka je pri tom čisto nehmotná.

 

Prirodzenosť a presadzovanie prírodnosti sa ukazuje aj v otázkach gnozeológie. Rousseau tvrdí, že pravdivé poznanie je možné na základe empirických skúseností. Taktiež tvrdil, že poznatky sú prepojené s pocitmi, ktoré jediné sú pravdivé.

 

Princíp prirodzenosti presadzuje aj vo svojich prácach o výchove. Tvrdí totiž, že pre deti je najlepšie keď výchova vychádza z pocitov a citov a nie z rozumu. Práve v prirodzenosti vidí Rousseau dobrotu človeka. Vychádza totiž z toho presvedčenia, že prirodzený človek je vždy dobrý. Jeho správanie je prirodzené a neodporuje prírodným zákonom. A teda musí byť každý prirodzený človek dobrý.

 

Na rozdiel od ostatných filozofov osvietenstva Rousseau kritizoval vedu a rozum. Kým ostatný osvietenci v nich videli nástroj na rozvoj spoločnosti a pozitívny pokrok ľudstva, rozvoj kultúry a civilizovanosti, Rousseau v nich videl nástroje, ktoré spôsobujú človeku mravný a spoločenský úpadok, lebo nevyhnutne potláčajú prirodzenosť človeka a robia ho horším a nešťastným.

 

Kritizuje aj súkromné vlastníctvo. Tvrdí, že práve toto vlastníctvo spôsobuje rozdelenie spoločnosti na chudobných a na bohatých, čo spôsobuje zaniknutie prirodzenej slobody človeka a nové nespravodlivé členenie spoločnosti. Súkromné vlastníctvo spôsobuje, že sa v človeku vytvárajú nezdravé egoistické sklony.

 

Napriek všetkému tvrdí, že nie je možné, aby sa človek opätovne navrátil k prírode, ale je možné aby sa prinavrátil k svojej prirodzenosti. Prirodzenosť treba podporovať. Jednou možnosťou je aj výchova. Práve pri výchove sa má pozitívne podporovať a rozvíjať prirodzenosť a individualita človeka.

 

 

Vo svojich dielach sa Rousseau venoval aj otázke usporiadania spoločnosti v štáte. V diele „Spoločenská zmluva“ prezentuje svoju predstavu ideálneho usporiadania spoločnosti. Štát má byť založený na princípe spoločenskej zmluvy. Má ho riadiť panovník, ktorý uzatvoril so svojim národom zmluvu. Táto zmluva ja výsledkom všeobecnej vôle, ktorá je hybnou silou celej spoločnosti. Moc má byť riadená požiadavkami všetkých a nie požiadavkami niekoľkých, alebo len jednotlivcov. Keď ľudia (občania) nie sú s vládnutím spokojný majú možnosť panovníka odvolať či už vypovedaním zmluvy alebo revolúciou. Rovnako majú ľudia právo vypovedať zmluvy a zúčastňovať sa na moci. Rousseau tvrdí, že panovník a občania sú ako otec a deti. Otec sa musí o svoje deti veľmi dobre starať. Otec je ten, ktorý musí dbať na rozvoj a šťastný život svojich detí.


Mnohé z názorov, ktoré Rousseau zastával neskoršie prezentovali aj marxisti. Komunisti ho neskoršie označili za svojho zástancu, aj keď nezabudli skritizovať jeho buržoáznu minulosť a isté kapitalistické názory. Marxistom sa pozdávali hlavne jeho názory o človeku. Človek ako stredobod pozornosti a rovnoprávnosť všetkých ľudí boli ústrednými témami tak Roussea ako aj marxistov.

Istý filozof rovnakej doby o ňom raz povedal, že je naj-egocentrickejší mysliteľ, ktorý všetko vidí a posudzuje sám cez seba.


Diela J. J. Rousea môžeme zadeliť do troch kategórií:

 

  1. umelecké diela – Nová Helios
  2. pedagogické diela – Emil alebo o výchove
  3. filozofické – Spoločenská zmluva, Rozprava o pôvode a základe nerovností medzi ľuďmi, Rozprava o vedách a umení



Otázky na zopakovanie:


  1. Predstavte krátky život J. J. Rouseaua.

  2. Akým oblastiam vedy sa Rousseau venuje?

  3. Čo je hlavnou témou diela Emil alebo o výchove?

  4. Porozprávajte základné pedagogické názory Rousseaua.

  5. Ako by mala fungovať spoločnosť podľa J. J. Rousseaua?

  6. Ako môžeme rozdeliť Rousseauove diela?

  7. Prečo J. J. Rousseau kritzoval vedu a rozum?


Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005



Zdroj obrázkov:

http://www.1st-art-gallery.com/thumbnail/91668/1/Portrait-Of-Jean-Jacques-Rousseau-1753.jpg