Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Náboženstvo je nevyhnutnou súčasťou života človeka a predstavuje slobodu jeho myslenia. V živote človeka nie je náboženstvo žiadnou novinkou, ba naopak, je jeho súčasťou už od jeho začiatku. Už keď človek žil v kmeňoch uznával isté božstvá a istých svätých. Pojem „náboženstvo“ pochádza z latinského názvu „religio“.


Náboženstvo nám ponúka odpovede na rôzne filozofické otázky (napr.: z akého zdroja pramení harmónia sveta?, existuje život po smrti, existuje nejaký tvorca všetkého? .......). Náboženstvo aj preto môžeme považovať za istý druh svetonázoru. Náboženstvá nielen ukazujú istú pravdu, (pravdu, ktorú rozumom nie je možné vysvetliť), ale zároveň pomáhajú človeku riadiť svoj život tak, aby dosiahli istý cieľ. Tento cieľ je to najvyššie dobro, o ktoré sa náboženstvo celou svojou koncepciou snaží.


Prijatím pravdy (a teda odpovedí na tie najhlbšie filozofické otázky) istého náboženstva sa človek stáva veriacim a naopak ich odmietnutím sa stáva neveriacim. Poznanie človeka ho pritom môže priviesť k viere, ale nie je dostačujúcim dôvodom na prijatie náboženských tvrdení. Tvrdenia, ktoré človek v rámci náboženského učenia prijíma sa nazývajú dogmami. Okrem dogiem je v každom náboženstve zároveň prítomný aj prvok posvätnosti. Jedná sa pritom o istú svätú autoritu, ktorej existencia nevyhnutne zdôvodňuje pravdu viery. Týmto posvätným nemusí byť Boh! – v Budhizme neexistuje Boh, ale je uctievaná posvätnosť.


Náboženstvo sa spája nevyhnutne s dvomi vedami a to religionistikou a teológiou. Teológia je pritom chápaná ako náuka o náboženstve, cirkvi a Bohu. Religionistika sa zaoberá dejinným výskumom náboženstva.


Náboženstvo môžeme kategorizovať podľa rôznych kritérií. Tým najdôležitejším kritériom je živosť náboženstva. Podľa tohto rozlišujeme živé náboženstvo – teda také, ktoré má na svete svojich vyznávačov (napr. budhizmus, kresťanstvo) a mŕtve náboženstvo, teda také, ktoré už nemá svojich vyznávačov, ale niekedy ich malo: (napr. staroveké grécke náboženstvo). Ďalším kritériom delenia náboženstiev je delenie z hľadiska počtu uznávaných Bohov. Tu rozlišujeme náboženstvá monoteistické (majú iba jedného Boha) a polyteistické (uznávajú viacero Bohov). V najbližších kapitolách si rozoberieme zásady tých najdôležitejších svetových náboženstiev - teda Kresťanstva, Budhizmu, Hinduizmu, Judaizmu a Islamu.



Hinduizmus


Hinduizmus je indické náboženstvo. Keďže uznáva viacerých Bohov zaraďujeme ho do kategórie polyteistických náboženstiev. Vychádza z klasických indických kníh, ktoré vznikli v období od 1500 do 500 rokov p.n.l. Boli a sú to príručky pre kňazov. Hinduizmus je však náboženstvo, ktoré sa neustále vyvíja. Na rozdiel od ostatných náboženstiev nemá hinduizmus ustálený kánon (nemá ustálené dogmy alebo záväzné texty, z ktorých by učenie vychádzalo. Tieto sú len istým návodom pre veriacich a pre kňazov).

Hinduizmus uznáva prevteľovanie duší, pričom verí, že život na zemi je trest za hriechy duše (karma). Každé prevtelenie sa duše do novej bytosti je pri tom trestom za zlé činy duše. Celý hmotný svet, myšlienky a pocity človeka sú len mámením zmyslov. Pravé bytie je len jedno, pričom je zbavené všetkých pocitov, mámení, myšlienok či žiadostivostí a túžob.

Pravé bytie sa vo svete ukazuje ako brahma – teda princíp všetkého existujúceho. Toto pravé bytie je však aj tým najvnútornejším „ja“ človeka a nazýva sa atmán. Keď sa človek oslobodí od svojich telesných i duševných pocitov, žiadostivosti a túžob pochopí, že jeho atmán splynie s brahmou. Práve vtedy dosiahne človek spasenie (mókša). Dosiahnutie spasenia je zároveň aj najvyšším cieľom človeka na tomto svete. Je to istý druh očistca duše. Len ten, kto dosiahne spasenie sa vyhne neustálemu prevteľovaniu sa a vyhne sa trestu s menom život. Spasenie a dosiahnutie splynutia atmámu a brahmy nie je však určené všetkým. Je určené len tkz. brahmanom, ktorí tvoria najvyššiu kastu. Príslušníci nižšej kasty nemôžu dosiahnuť spasenia, ale ak je ich karma čistá, dosiahnu narodenie do vyššej kasty. Takto sa postupným spôsobom prevteľujú až do najvyššej kasty brahmanov, v ktorej sa môžu zbaviť kolobehu prevteľovania a dosiahnuť spasenie.

Indická spoločnosť je rozdelená až na štyri kasty, ktoré sa nazývajú „varny“. Najvyššou kastou sú kňazi (brahmani). Ostatné kasty sú vznešení (kšatrijovia), roľníci (vaišjovia) a najnižšiou sú manuálne pracujúci (šúdrovia). Niektoré skupiny ľudí nepatria do žiadnej z týchto kást a stoja teda mimo kást.

Hinduizmus uznáva 4 Bohov a to sú Brahma (najvyšší Boh), Višna (Boh - stelesnenie dobra), Šakti (Bohyňa – matka), Šiva (temný a krutý Boh). Brahma ako najvyšší Boh vládne za pomoci troch menších Bohov a to Šakti, Šivu a Višnu.



Budhizmus


Aj Budhizmus je indické náboženstvo, ktoré od hinduizmu nemá ďaleko. Ani budhizmus nemá žiaden kánon a aj preto existuje v rôznych podobách (napr. tibetský budhizmus). Rovnako ako aj hinduizmus považuje život za utrpenie a trest za zlé činy duše. Pocity túžby a žiadostivosť považuje za prejavy telesnosti. Zakladateľom Budhizmu bol Siddharta Gautama. Patril do kasty kšatrijov. Aj napriek tomu, že nebol z kasty brahmanov, stal sa osvietením a teda Budhom. (Budha znamená v slovenčine – osvietený, prebudený). Budha dosiahol spasenie a tým narušil celý systém kást a postupnosť dosiahnutia spasenia prostredníctvom najvyššej kasty. Budhizmus svoje učenie neopiera o žiadneho Boha, ale hlása posvätný princíp duchovného života. Vďaka tomuto posvätnému princípu sa duša človeka dokáže oslobodiť od kolobehu prevteľovania sa a znovuzrodenia. Cieľom Budhizmu je pritom dosiahnutie stavu nirvány a teda „stavu plameňa, ktorý zhasol“. Tento plameň je predstaviteľom túžby človeka. Keď táto túžba zhasne je to okamih premeny živého na neživé a teda dosiahnutie nirvány a spasenia.



Judaizmus“ a „Islam“


Judaizmus je rovnako ako aj kresťanstvo monoteistické náboženstvo. Judaizmus je ale najstaršie monoteistické náboženstvo, v ktorom svoje základy nachádza tak kresťanstvo ako aj islamistické náboženstvo. Spoločné majú tieto náboženstvá to, že uznávajú jediného Boha. Všetky tri náboženstvá sa pri tom držia svojho jasného, nemenného a dogmatického kánonu. Boha uznávajú ako otca - stvoriteľa tohto sveta, ktorý má na svet vplyv a svet riadi.

Rozdiel týchto troch náboženstiev je v potomkoch Abraháma, ktorý sa objavuje v kánonoch všetkých troch náboženstiev. Abrahám mal totiž syna Izáka. Izák mal nemanželského syna Izmaela – za jeho potomkov sa považujú práve moslimovia. Izák mal však aj manželského syna Izraela (Jákoba), za jeho potomkov sa považujú tak židia ako aj kresťania.



Judaizmus


Zástancovia tohto náboženstva sa považujú za potomkov Izraela (Jákoba). Vychádzajú pri tom zo základnej knihy židovského náboženstva označenej ako „tóra“. Táto tóra sa skladá z piatich kníh Mojžišových, no je nutné si všimnúť aj celý rad rôznych žalmov a modlitieb, ktoré celé učenie dotvárajú a dopĺňajú. Tóra určuje Hebrejov, Židov a Izraelitov za vyvolený národ, ktorý sa po dlhých rokoch utrpenia konečne dostal domov – do Palestíny (Kanaánu). Život považuje judaistické náboženstvo za dobrý a správny (nie za trest ako je to v indických náboženstvách). Cieľom života človeka má byť dosiahnutie večného života. Cestou k dosiahnutiu večného života je život podľa Bohom daných prikázaní. Len ten, kto žije podľa týchto prikázaní môže dosiahnuť večného života. Kresťania svojho spasiteľa na zemi už mali a odvíjajú od toho svoje učenie (tradície a rituály), židovské náboženstvo však ešte na spasiteľa len čaká. Veria, že príde spasiteľ a vyvolený národ vytrhne z hriechu a utrpenia.

Významným rituálom judaizmu je takzvaná „obriezka“. Na ôsmy deň narodenia, sa každému mužskému potomkovi vykoná obriezka a tým sa spečatí zmluva s Bohom.

Najvýznamnejším sviatkom judaizmu je „Pascha“ – teda „židovská veľká noc“. Je to sviatok, ktorý pripomína židom deň oslobodenia spod pazúrov egyptského zajatia a ich cestu smerom domov do Izraela. Ďalším významným sviatkom je sviatok svetla a sviatok prvotín. Pri sviatku svetla si pripomínajú cestu – putovanie už slobodného izraelského národa do Izraela – do zasnúbenej zeme Izraelov. Sviatok prvotín je zase obeťou prvej úrody, ktorá sa urodí na poliach.

Judaistické náboženstvo je zastúpené aj v mnohých krajinách Európy. Jeho zástancovia však väčšinou žijú v Izraeli.



Islam


Islam rovnako ako aj kresťanstvo vychádza zo židovského náboženstva. Je to monoteistické náboženstvo, ktorého počiatok siaha do 7. storočia nášho letopočtu. Zakladateľom tohto náboženstva je prorok Mohamed. Moslimovia veria v jediného Boha „Alaha“. Alahov prorok Mohamed je ten, ktorý nielen založil toto náboženstvo, ale sa zaslúžil aj o spojenie moslimov s pravou vierou a pravým Bohom. Významným miestom veriacich je Mekka – centrum islamistickej viery.

Mohameda predstavitelia arabského náboženstva v 7. storočí n.l. vyhnali z Mekky do Mediny, čím vyprovokovali hnev, ktorý sa na nich obrátil. Mohamed sa vrátil späť do Mekky a vytvoril nové náboženstvo, ktoré neskoršie spojilo všetkých Arabov do novej ríše – ríše moslimov. Islam sa postupne rozšíril po celom blízkom východe, prenikol do severnej Afriky a Európy. Dnes môžeme badať jeho rozširovanie v západných štátoch Európy (Nemecku, Francúzsku, Španielsku a pod.), ale aj v USA

Moslimovia z náboženského a zdravotného dôvodu nejedia žiadne bravčové mäso a nesmú piť ani žiaden alkohol. Zaujímavé je, že neodmietli nikdy grécku antickú múdrosť a v mnohých podobách sa nám zjavuje v ich učení. (Spomeňme len najvýznamnejšieho komentátora Aristotelovej filozofie Avveroa). V časoch slávy a zlatého veku Islamu sa považovala civilizácia Moslimov za vyspelejšiu ako civilizácia Európanov.

Moslimské náboženstvo má dva smery a to smer sunitský a šíitský. Sunnitský smer vyznáva väčšina moslimov, pričom vychádzajú zo záväznosti Mohamedovej sunny. Šíitsky smer smeruje k učeniu imánov – osvietených učiteľov.

 

Moslimská viera má 5 pilierov a to sú:


  1. motlidba (každý deň aspoň 5 krát)

  2. almužna

  3. pôst

  4. vyznanie viery

  5. púť do Mekky.


Týchto päť pilierov vychádza z moslimskej posvätnej knihy nazvanej „korán“. Významý je v moslimskom náboženstve tkz. „Ramadán“. Je to pôstny mesiac, počas ktorého sa každý moslim zaväzuje k pôstu od východu slnka až po jeho západ. Ľudia sa vzdávajú nielen jedla, ale aj všetkých telesných pôžitkov (vrátane sexu). Jedným z pilierov je aj almužna. To znamená, že moslimovia majú byť štedrí a nešetriť peniazmi na pomoc druhému v núdzi. Každý moslim by mal raz za svoj život absolvovať cestu do Mekky k posvätnému kameňu Kaaba. Ak však niekto nie je schopný túto púť vykonať, stačí ak vykoná púť k inému posvätnému miestu aspoň sedemkrát. Najvrcholnejší akt viery je vyznanie sa z viery – modlenie sa. A niekto chce konvertovať na islam stačí ak vysloví vetu „nie je iného Boha ako Alaha a Mohamed je jeho prorokom“.



Otázky na zopakovanie:

 

  1. Definujte Islam

  2. Definujte Budhizmus a Hinduizmus

  3. Kto to bol Siddharta Gautama?

  4. Ktoré náboženstvo je polyteistické a čo to znamená?

  5. Čo je to „Ramadán“?

  6. V ktorom náboženstve sa stretneme s Bohom „Šiva“?

  7. Kde sa stretávame s prorokom Mohamedom?


Použitá literatúra:

Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005