Vypracovala: Martina Ebertová
La lengua principal de los habitantes de España es el español (= el castellano). Nació en la Edad Media. En el siglo trece fue declarado lengua oficial del reino de Castilla que contaba entonces con unos cien mil habitantes. Tres siglos más tarde lo hablaban varios millones de españoles, dentro y fuera de Castilla. Ahora lo hablan unos cuatrocientos millones de personas. El español es una de las lenguas oficiales de la ONU (Organización de la Naciones Unidas).
La historia del español es variada y compleja. Como todas las lenguas romances, se deriva del latín. Pero en el curso de los siglos se ha transformado y enriquecido en contacto con otros idiomas y dialectos antiguos y modernos.
En el español hay palabras de origen latino, griego – son palabras del campo de la ciencia, árabe – palabras de la vida militar, administrativa y de la agricultura (alcalde, almacén, albaricoque) y hebreo. Hay también palabras de origen germánico (bando, yelmo, robar, rico), italiano (fachada), francés (hotel, fraile), inglés (fútbol). Y las hay también de origen americano, porque los españoles al llegar a América, tenían que adoptar miles de palabras indias, que indicaban objetos que no existían en Europa. Son nombres de plantas (cacao, tomate, patata), de animales (cóndor), etc. Muchas de ellas han pasado no sólo al español sino también a otros idiomas.
El castellano (el español) es la lengua oficial común en España. Como la lengua oficial se desarrolla desde el reino de los Reyes Católicos y el descubrimiento de América hasta el presente. Su primera gramática la escribió en el año 1492 el profesor de la universidad de Salamanca Antonio de Nebrija.
El castellano es también la lengua oficial de dieciocho repúblicas de América del Sur y de América Central. En los países del sur de los Estados Unidos (EE. UU.), en Puerto Rico, en Filipinas hay muchos habitantes (30 porciento) que hablan el español. Se trata de los territorios antiguos de España o como la consecuencia de la inmigración.
La curiosidad es que los descendientes de los judíos españoles que fueron expulsados de España en el tiempo de los Reyes Católicos, que viven hoy sobre todo en Israel, pero también en Rumania, Turquía y Grecia todavía conservan el español, pero su forma más antigua.
En España se habla también el catalán, el gallego y el vasco.
El catalán se habla en las provincias de Cataluña, en los valles de Andorra, en los Pirineos Orientales, en las Islas Baleares. Existe numerosa literatura, revistas y periódicos en el catalán. El catalán como la lengua oficial usa en su país alrededor de 6 millones de habitantes.
El gallego se habla en las provincias de Galicia. El gallego es semejante al portugués. Lo hablan más de dos millones de habitantes.
El vasco se habla en el País Vasco y en el norte de Navarra. Lo hablan unos setecientos mil de habitantes.
Estos países son países bilingües, es decir usan su lengua nacional como la lengua oficial y también el español (el castellano).
Preklad do slovenčiny
Španielsky jazyk
Hlavným jazykom obyvateľov Španielska je španielčina (= kastílčina). Vznikla v stredoveku. V trinástom storočí bola španielčina vyhlásená za úradný jazyk Kastílie, ktorá mala vtedy asi sto tisíc obyvateľov. O tri storočia neskôr už hovorilo po španielsky niekoľko miliónov španielov vrámci i mimo Kastílie. Teraz týmto jazykom hovoria asi štyri milióny ľudí. Španielčina je jedným z úradných jazykov OSN (Organizácia Spojených národov).
História španielčiny je rôznorodá a zložitá. Podobne ako všetky románske jazyky, je odvodená z latinčiny. V priebehu storočí sa však zmenila a obohatila v kontakte s inými starovekými aj modernými jazykmi a dialektmi.
V španielčine existujú slová latinského a gréckeho pôvodu - sú to slová z oblasti vedy, arabského pôvodu - slová vojenského života, administratívy a poľnohospodárstva (starosta, sklad, marhuľa) a hebrejské. Sú to aj slová germánskeho pôvodu (výnos, helma, kradnúť, bohatý), slová z taliančiny (fasáda), francúzštiny (hotel, mních), angličtiny (futbal). Sú tu aj slová amerického pôvodu, pretože keď prišli španieli do Ameriky, museli prijať tisíce indických slov označujúcich predmety, ktoré v Európe neexistovali. Ide o názvy rastlín (kakao, paradajky, zemiaky), zvierat (kondor), atď. Mnohé z týchto slov prešli nielen do španielčiny, ale aj do iných jazykov.
Kastílčina (španielčina) je spoločným úradným jazykom v Španielsku. Ako oficiálny jazyk sa vyvíjala od vlády katolíckych kráľov a objavenia Ameriky až po súčasnosť. Jej prvú gramatiku napísal v roku 1492 profesor z univerzity v Salamanke, Antonio de Nebrija.
Kastílčina je tiež úradným jazykom osemnástich republík Južnej a Strednej Ameriky. Na juhu Spojených štátov (USA), v Puerto Ricu i na Filipínach je mnoho ľudí (30 percent), ktorí hovoria po španielsky. Ide o staroveké územia Španielska, alebo je to v dôsledku imigrácie.
Zaujímavosťou je, že potomkovia španielskych Židov, ktorí boli vyhnaní zo Španielska v dobe Katolíckych kráľov, ktorí dnes žijú prevažne v Izraeli, ale aj v Rumunsku, Turecku a Grécku, ešte uchovávajú španielčinu, ale jej najstaršie formy.
V Španielsku sa tiež hovorí katalánsky, baskičtinou a galícijsky.
Katalánsky sa hovorí v provincii Katalánska, v údoliach Andorry vo východných Pyrenejach, na Baleárskych ostrovoch. Existuje rozsiahla literatúra, časopisy a noviny v katalánčine. Katalánčinu ako oficiálny jazyk používa v Španielsku asi 6 miliónov ľudí.
Galícijsky sa hovorí v provinciách Galície. Galícijština je podobná portugalčine. Hovoria ňou viac ako dva milióny ľudí.
Baskičtinou sa hovorí v Baskicku a na severe Navarry. Hovorí ňou asi sedemsto tisíc obyvateľov.
Tieto krajiny sú dvojjazyčné krajiny, to znamená, že používajú svoj národný jazyk ako oficiálny jazyk a španielčinu (kastílčinu).
Použitá literatúra:
maturitné poznámky
vlastná tvorba