Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

 


Každý organizmus žije v istom biotope, ktorý je charakteristický určitými podmienkami (faktormi = voda, svetlo, živiny, teplota, vzduch,...), ktoré sa neustále menia v určitých intervaloch. Pre každý organizmus existujú optimálne podmienky existencie. Súhrn optimálnych podmienok vytvára prostredie pre existenciu organizmu. Ak chýba jedna z podmienok (faktorov), organizmus hynie. Napr. ak rastlina nemá dostatok vody, zahynie, aj keď je v prostredí dostatok svetla a živín. Takýto faktor je potom limitujúcim faktorom.


Schopnosť znášať rôzne podmienky prostredia je tolerancia (znášanlivosť). Každý druh má svoje špecifické limitujúce hranice, ktorými je obmedzená jeho tolerancia voči pôsobeniu jednotlivých ekologických faktorov.


Organizmy s nízkou toleranciou k podmienkam prostredia sa nazývajú bioindikátory. Spravidla rýchlo reagujú na zmeny podmienok a tým poukazujú na určitú kvalitu prostredia. Napr. mnohé druhy lišajníkov indikujú čisté prostredie, čučoriedky rastú len na kyslých pôdach.


Rozsah tolerancie určuje ekologická valencia.


Ekologická valencia je rozsah podmienok, za ktorých je organizmus schopný žiť (prispôsobivosť, tolerancia). Je to interval medzi minimom a maximom.
Aby organizmus mohol žiť v danom prostredí, musia byť všetky podmienky prostredia v rozsahu ekologickej valencie.

 

 

Ekologické minimum predstavuje najnevhodnejšie podmienky, za ktorých organizmus ešte môže prežiť.

 

Ekologické maximum predstavuje najvyššie hodnoty faktora, za ktorých organizmus ešte prežíva.

V okrajových častiach krivky je organizmus vystavený nepriaznivým podmienkam, v ktorých prežíva záťažovú situáciu, stres. Hraničné podmienky - pesimum limitujúcich faktorov (sucho, chlad, nedostatok živín) väčšinou lepšie znášajú zdravé a mladé organizmy ako staré a choré jedince.

 

Ekologické optimum predstavuje optimálne podmienky pre existenciu organizmu. V optimálnych podmienkach organizmy rýchlo rastú a rozmnožujú sa.



Rozdelenie organizmov podľa šírky ekologickej valencie:

 

  1. euryekné druhy - so širokou ekologickou valenciou, majú veľkú toleranciu, znášajú kolísanie faktorov prostredia, sú hojne rozšírené na Zemi. Napr. eurytermné druhy – prispôsobivé širokému rozmedziu teplôt, kozmopolitné organizmy – rozšírené po celej Zemi (mucha domová), synantropné druhy - organizmy žijúce v blízkosti človeka (pŕhľava dvojdomá, šváb obyčajný).

  2. stenoekné druhy - jedinci s úzkou ekologickou valenciou, majú malú toleranciu, neznášajú kolísanie faktorov, sú závislé na určitej kvalite prostredia. Napr. stenotermné – vyžadujú podmienky len v určitom úzkom intervale teplôt, endemity – závislé od špecifických podmienok prostredia, obývajú len malé oblasti. Medzi endemity na Slovensku patrí voľne žijúci kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský a rys ostrovid.


obrazok


K stenoekným druhom z hľadiska potravy patrí aj koala medvedíkovitá, ktorá sa výlučne živí eukalyptovými listami. V súčasnosti je chránená austrálskou vládou a najväčším rizikom pre koaly je úbytok vhodných eukalyptových lesov a rozbitie ich teritórií výstavbou ciest.

 

Koala medvedíkovitá


 

Organizmy nežijú jednotlivo, ale vytvárajú určité zoskupenia. Súbor jedincov rovnakého druhu žijúcich na určitom území v určitom čase tvorí populáciu.

Medzi jedincami populácie sa počas evolučného vývoja vytvorili tesnejšie alebo voľnejšie vzájomné vzťahy (interakcie). Medzidruhové vzťahy môžu byť: neutrálne, kladné, záporné.


 

Vzájomné vzťahy medzi populáciami:

 

    1. neutrálne vzťahy: ak sa dve rôzne populácie neovplyvňujú, sú od seba nezávislé (napr. tráva – ďateľ)

    2. negatívne vzťahy: sú negatívne jednosmerné alebo obojsmerné

  • konkurencia: populácie sa navzájom obmedzujú, lebo vyžadujú rovnakú potravu, životný priestor, nároky na svetlo, atď. V prírode po určitom čase nastane rovnováha medzi populáciami (zníži sa hustota oboch populácií, ale prežívajú obidve), alebo jedna populácia vytlačí druhú. Napr. buriny a pestované rastliny

  • parazitizmus: jeden organizmus (parazit) žije na úkor druhého (hostiteľ), odoberá mu živiny. Populácia parazitov je väčšia ako populácia hostiteľa.
    U rastlín rozlišujeme obligátne parazity (úplné) a poloparazity, u živočíchov rozlišujeme parazity na povrchu tela (ektoparazity) a parazity vnútorného prostredia (endoparazity). Napr. kliešť – cicavec, pijavica – kôň

  • predácia: jeden organizmus (predátor) sa živí jedincami inej populácie (korisť), populácia predátora je menšia ako populácia koristi. Pre parazita a predátora platí, že znižujú populáciu iného druhu, ale nikdy ju nelikvidujú, v prírode sa vytvára rovnováha (ak sa zníži populácia predátora, tak sa premnoží populácia koristi a to má za následok ďalšie zmeny - zničenie prostredia – nedostatok potravy a pod....). Napr. kaňa – hraboš, pavúk – mucha


Ukážka ako premnoženie jednej populácie (sovy) poruší vzájomnú rovnováhu medzi populáciami (sovy, hraboše)


    3. pozitívne vzťahy: medzi populáciami sú navzájom prospešné vzťahy

  • protokooperácia: populácie môžu žiť oddelene, ale spolužitie je prospešné, ale nie nevyhnutné Napr. spoločné hniezdenie vtákov – lepšia ochrana, aj spoločné stáda antilop a zebier

  • komenzalizmus: nie je úzka záväznosť populácií, viac prospešné len pre jednu populáciu, druhá je v tomto vzťahu neutrálna. Napr. hyeny žijú v blízkosti šeliem levov, levy lovia korisť, hyeny vyčkávajú živia sa zvyškami; volavky s pasúcou sa čriedou, vtáky si ľahšie vyhľadávajú potravu, brečtan využíva strom ako oporu

  • mutualizmus (symbióza): stále a prospešné spolužitie dvoch a viacerých druhov napr. lichenizmus – spolužitie zelenej riasy alebo sinice s hubou

  • mykoríza – spolužitie koreňov vyšších rastlín s hubami

  • symbiotické baktérie - v tráviacej sústave prežúvavcov



Zopakujte si:

  1. Definujte ekologickú valenciu.

  2. Vysvetlite rozdiel medzi stenoeknými a euryeknými druhmi.

  3. Uveďte aspoň 3 endemity Slovenska.

  4. Uveďte aké vzťahy existujú medzi bocianom a žabou, psom a kliešťom, imelom a stromom.


Použitá literatúra:

Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN 978-80-8091-133-1

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X