Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Aristoteles (384 – 322 pred.n.l.)

 

 

Aristoteles pochádzal z bohatej rodiny lekára. Dostal sa na mecedónsky kráľovský dvor, kde pracoval ako vychovávateľ Alexandra Veľkého. Aristoteles Alexandra odsudzoval za jeho despotické chute a neskôr aj z dvora odišiel. Aristoteles bol Platónovým žiakom a 20 rokov navštevoval aj jeho Akadémiu. Platóna si veľmi vážil, no po jeho smrti sa od svojho učiteľa myšlienkovo odklonil a zároveň sa stal aj jeho najväčším kritikom. Založil si dokonca i vlastnú školu – Lykeion (lýceum). Počas výučby sa žiaci prechádzali, čo malo aktivizovať mozog. Mnohí ich preto aj volali Peripatetikovia (prechádzajúci sa). Aristoteles umrel v roku 322. Práve on bol posledný veľký grécky filozof. Platón ho nazýval „čitateľ“ lebo stále keď ho stretával, čítal v knihách. Aristoteles sa venoval prírode a je aj prvým európskym biológom. Kvôli svojím encyklopedickým znalostiam je Aristoteles považovaný za najuniverzálnejšieho mysliteľa staroveku.


 

Logika:


Aristoteles usporiadal pojmy, v ktorých sa podľa neho uskutočňuje celé naše myslenie. Najširší (všeobecný) pojem je pre neho kategória, užší pojem je roda najužší pojem (konkrétny) je druh. Kategórie sú pri tom tie, ktoré zahŕňajú základné vlastnosti a sú preto základnými formami bytia.

Keď pojmy spájame, vytvárame istý súd. Tento súd obsahuje tak subjekt (napr. vec alebo osobu), ako aj predikát (vlastnosť, ktorá sa veci pripisuje). Spájaním súdov vzniká úsudok a pomocou úsudkov sa priamo dostávame k dôkazom. Tieto vznikajú buď induktívne (poznanie získané skúmaním od konkrétneho ku všeobecnému), alebo deduktívne (poznanie získané skúmaním od všeobecného ku konkrétnemu ). Z dôkazov potom vyplýva definícia.


 

Metafyzika:


Metafyzika je odbor, ktorý sa prvýkrát objavil práve u Aristotela. Ide o skúmanie tých oblastí, ktoré sú „za fyzikou“, to jest vecí, ktoré môžeme poňať len čisto rozumovo, ale nie zmyslami. Inak povedané ide o nadzmyslové skúmanie. V tomto učení sa Aristoteles ukázal ako dualista.

Aristoteles tvrdil, že každá jedna vec má svoju látku, ale aj svoju formu. Látka je tá, ktorá sa cez spojenie s formou stáva skutočnosťou. Ani látka ani forma nemôžu skutočne existovať, pokiaľ nie sú spojené v harmónii. Len ich spojením dokáže vec získať svoju jednotu. Inak povedané: látka je hmotou a forma štruktúrou (vlastnosťami, ktoré daná vec má mať). (Predstavme si kus kameňa. Na to, aby sa tento kameň stal sochou, musí nadobudnúť istý tvar. Až keď tento tvar nadobudne, stane sa sochou. Kameň je látka a opracovanie alebo štruktúra je formou tejto sochy. Keďže je v tomto prípade látka a forma v jednote, vieme rozlíšiť, že sa jedná o sochu).

Aristoteles ďalej tvrdil, že všetko čo vzniká je predurčené (stanovené vopred) a má nevyhnutne svoj význam. Svet sa podľa neho snaží dosiahnuť dokonalosť a práve v tomto spočíva zmysel prírody a jej krása. Takže spájanie látky a formy nie je nelogické, ale má svoj cieľ. Takéto spájanie látky a formy označuje ako teleologický pohyb.

Aristoteles odlišuje nasledovné príčiny vznikania:

 

  1. látková príčina – je ňou kameň – teda istý materiál, z ktorého vzniká vec

  2. formálna príčina - je tvar, ktorý určuje ako bude vyzerať daná vec (kameň sa začne stávať sochou)

  3. meniaci činiteľ – je veľmi dôležitou zložkou – je to človek alebo činiteľ, ktorý zmeny vykonáva (sochár)

  4. účelová príčina – určuje konkrétnu vec, konkrétny cieľ. (socha)


 

Kozmológia


Svet vznikol vďaka prvému hýbateľovi, ktorý dal prvý impulz na vznik všetkého. Tento hýbateľ je zároveň aj princípom usporiadanosti a jednoty sveta. Sám je oddelený od ostatných vecí je večný a nemenný. Aristoteles tvrdí, že sa svet skladá z 4 základných prvkov. Sú to voda, zem, vzduch a oheň. Tažké veci sa nachádzajú dolu na zemi a tvorí ich voda a zem. Ľahké veci sú tie, ktoré smerujú nahor a sú tvorené vzduchom a ohňom. Nebeské telesá obsahujú ešte aj piaty prvok, ktorým je éter.


 

Etika


Aristotela častujú aj ako „otca humanizmu“. Veril totiž, že človek je vo svojej podstate dobrý. Hlásal, že to „dobré“ v podstate človeka treba uskutočniť. Človek sa má stať predovšetkým človekom. To značí vychádzajúc z jeho podstaty, že človek sa má snažiť byť dobrým, lebo to je jeho podstata – jeho poslanie. Cieľom konania človeka má nevyhnutne byť dobro. Dobro nie je možné dosiahnuť vášňami a citmi. Správanie riadené vášňami nie je mravné a nie je ani dobré. Len spojenie mravnosti a rozumu je cesta k dosiahnutiu dobra. Každá výchova by zároveň mala viesť k dosiahnutiu istých cností. Cnosť pritom chápe ako schopnosť rozoznať zlé od dobrého. Aristoteles rozlišuje nasledovné cnosti:


Dianoetické (rozumové) – rozumnosť, vedenie, umenie

Etické – striedmosť, štedrosť, pokojnosť


Aristoteles preferoval v cnostiach zlatú strenú cestu: Aristotelovu zlatú strednú cestu: Rozlišoval málo a veľa cnosti. Človek sa má držať vždy v strede medzi „veľa cnosti“ a „málo cnosti“. Nedostatok cnosti štedrosti je lakomosť a príliš veľa cnosti štedrosti je márnotratnosť. Štedrý je ale len ten, kto nie je ani márnotratný a ani lakomý. A to je „stred cnosti“

 

 

Náuka o štáte


Štát je najvyššou formou spolužitia ľudí a stojí nad jednotlivými svojimi zložkami, teda aj rodinou aj jednotlivcom. V otázke spoločnosti sa nezhodol s Platónom o existencii súkromného vlastníctva. Aristoteles chcel ponechať súkromné vlastníctvo, lebo rozdiely medzi ľuďmi sú prirodzené. Dokonca odobroval aj postavenie otrokov a žien v spoločnosti.

Pri hodnotení štátnych zriadení a ústav používal zlatú strednú cestu. Najpozitívnejšie sa mu javila politea:


  • Politea - je nesebecká a rozumná vláda väčšiny. Je to forma vlády, ktorá má ambíciu byť tou najlepšou z ostatných foriem vlád.
  • Monarchia – je to vláda jedného vládcu, ktorý sa môže stať tyranom a zmení sa na despotickú vládu jednotlivca.
  • Aristokracia – väčšia alebo menšia skupina vládcov. Táto sa môže zvrhnúť na vládu istej privilegovanej skupiny a to na oligarchiu (presadzovanie záujmu majetných), alebo na juntu (rozhodujú vysokí vojenskí dôstojníci)
  • Demokracia - je to sebecká vláda väčšiny, ktorá sa ľahko môže zmeniť na vládu spodiny



Náuka o duši:


Aristoteles vo svojom diele „O duši“ rozlíšil tri formy duše a to:

 

  1. vegetatívna – je v rastlinách, zvieratách a ľuďoch. Zabezpečuje základné potreby na prežitie.

  2. zmyslová – je to duša, ktorá umožňuje vnímať a pociťovať. Je u zvierat aj ľudí

  3. rozumová - je to duša, ktorú vlastní len človek a umožňuje mu rozmýšľať. Práve táto duša odlišuje človeka od ostatného živého na zemi.


Medzi najvýznamnejšie Aristotelove diela patria: Organon, Metafyzika, Etika Nikomachova, Poetika, O duši ........



Otázky na zopakovanie:

  1. Kto bol Aristoteles?

  2. Porozprávajte o Aristotelovom živote!

  3. Ako Aristoteles usporiadal pojmy?

  4. Aké je Aristotelovo metafyzické učenie? (veci a ich forma)

  5. Ktoré štátne zriadenie považoval Aristoteles za najlepšie?

  6. Ako chápe Aristoteles výchovu?

  7. Prečo je považovaný za otca humanizmu?

  8. Ako podľa Aristotela vznikol svet?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005


Zdroj obrázkov:

  1. http://www.artgerust.com/blogs/Je-ne-sais-pas/wp-content/uploads/2009/05/aristoteles_rafael.jpg