Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Privlastňovacie zámená majú v systéme zámen dôležitú funkciu. Ako nám už názov prezrádza, ich úlohou je vyjadrovať privlastňovanie danej veci istej osobe. Privlastňovacie zámená vystupujú vo vetách či frázach v dvojakej forme.
1, Vo forme prívlastku – vo forme neurčitého člena (Ich habe meine Freundin besucht)
2, Vo forme samostatného slovného druhu. - (Das ist Janka´s Auto? Nein das ist meins.)
Každá osoba má svoju vlastnú formu privlastňovacieho zámena. V nasledovnej tabuľke môžeme sledovať zoznam privlastňovacích zámen v jednotlivých osobách:
|
jednotné číslo |
množné číslo |
|
ich – mein (môj) |
wir – unser (náš) |
|
du - dein (tvoj) |
ihr – euer (váš) |
|
er – sein (jeho) sie – ihr (jej) es – sein (jeho) |
sie – ihr (ich) Sie – Ihr (Váš) |
V jednotlivých rodoch sa môžu koncovky privlastňovacích zámen meniť. Vo vetách: „Mein Vater ist sehr klug“ a „Meine Mutter ist sehr klug“ môžeme sledovať, že privlastňovacie zámeno sa mení podľa rodu podstatného mena. Prehľad foriem privlastňovacích zámen v jednotlivých osobách nájdeme v nasledovnej tabuľke:
|
Osobné zámeno |
mužský rod |
ženský rok |
stredný rod |
množné číslo |
|
ich |
mein |
meine |
mein |
meine |
|
du |
dein |
deine |
dein |
deine |
|
er |
sein |
seine |
sein |
seine |
|
sie |
ihr |
ihre |
ihr |
ihre |
|
es |
sein |
seine |
sein |
seine |
Príklady:
-
ženský rod – Meine Frau ist gerade nach Hause gekommen. (Moja žena práve prišla domov)
-
mužský rod – Mein Hund ist braun (Môj pes je hnedý).
-
stredný rod - Mein Kind muss viel lernen. (Moje dieťa sa musí veľa učiť)
-
množné číslo – Meine Kinder müssen viel lernen (Moje deti sa musia veľa učiť)
Zámená sú ohybné slovné druhy, ktoré sa skloňujú podľa jednotlivých pádov. Všeobecne však platí, že jednotlivé privlastňovacie zámená sa používajú ako náhrada členov a teda nemôže nastať situácia, pri ktorej sa privlastňovacie zámeno použije spoločne s členom. Buď vo vete použijem člen alebo použijem privlastňovacie zámeno.
Die Frau arbeitet im Krankenhaus – Meine Frau arbeitet im Krankenhaus. (Žena pracuje v nemocnici. - Moja žena pracuje v nemocnici.)
Keďže sa privlastňovacie zámeno správa ako náhrada člena, musí používať aj rôzne koncovky, ktoré mám naznačujú v akom rode a páde stojí podstatné meno. Všeobecne platí, že privlastňovacie zámená sa v jednotnom čísle správajú ako neurčité členy, v množnom ako určité členy a teda preberajú v jednotlivých rodoch a pádoch aj rovnaké koncovky ako by mali tieto členy. V nasledovnej tabuľke môžeme sledovať koncovky privlastňovacích zámen v jednotlivých pádoch a rodoch.
|
|
mužský rod |
ženský rod |
stredný rod |
množné číslo – pre všetky rody |
|
Nominatív |
mein Freund |
meine Freundin |
mein Kind |
meine Kinder |
|
Gentív |
meines Freundes |
meiner Freundin |
meines Kindes |
meiner Kinder |
|
Datív |
meinem Freund |
meiner Freundin |
meinem Kind |
meinen Kindern |
|
Akuzatív |
meinen Freund |
meine Freundin |
mein Kind |
meine Kinder |
Ako bolo vyššie uvedené privlastňovacie zámená sa používajú namiesto člena a preberajú všetky znaky tohto člena. To znamená, že podstatné meno sa upravuje tak ako keby pred ním stál člen (meines Freundes, meinen Freunden …).
Rovnako ako pri osobných zámenách aj pri privlastňovacích zámenách sa stretávame s tvarovou homonýmiou (rovnaký tvar – iný význam). To môžeme sledovať napr. v 3. osobe jednotného čísla (ženský rod) a 3. osobe množného čísla, kde forma je „ihr“. Vo vete „Wir haben ihr Auto“ nevieme či „ihr Auto“ znamená „jej auto“ alebo „ich auto“. Opäť sa musíme spoliehať na kontext textu alebo rozhovoru.
Na rozdiel od slovenčiny v nemčine neexistuje žiadne zvratné privlastňovacie zámeno „svoj“. Nemecký jazyk používa namiesto tohto zvratného privlastňovacieho zámena privlastňovacie zámeno tej osoby, ktorá je podmetom vety.
Príklady:
-
Ja mám svoje auto a ty máš svoje auto. – Ich habe mein Auto und du hast dein Auto.
-
Tomáš miluje svoju priateľku. – Thomas liebt seine Freundin.
-
Janka miluje svojho psa. - Janka liebt ihren Hund.
Ako sme spomenuli na začiatku kapitoly, privlastňovacie zámená sa používajú vo forme prívlastku alebo v samostatnom tvare. V samostatnom tvare sa používa privlastňovacie zámeno bez podstatného mena a ako jeho náhrada. V tomto prípade však preberá koncovku rodu, pádu a osoby ako má určitý člen v tejto situácií.
Príklady:
-
Wessen Hund ist das? Ist das dein Hund? – Ja! das ist meiner! (Koho pes to je? Je to tvoj pes? - Áno to je môj)
-
Ich hole meine Tochter um 10 Uhr aus der Schule. Soll ich auch deine abholen? (O desiatej vyzdvihnem svoju dcéru zu školy. Mám vyzdvihnúť aj tvoju?)
-
Ich habe mein Buch verloren. Borgst du mir deines? (Stratil som svoju knihu. Požičiaš mi tvoju?)
Zaujímavosti o privlastňovacích zámenách:
-
V hovorovom jazyku sa zámeno „meines“ často mení na „meins“
-
Privlastňovacie zámeno použité ako samostatný vetný člen sa často používa s koncovkou „ig“. Pr.: „War das sein Auto oder deiniges?“
-
Pri privlastňovacích zámenách euer a unser je možné vynechať kmeňové „e“. Pr.: unsre Eltern, eure Freundin, In unsrem Haus ….. (Ale pozor! Kmeňové „e“ sa nesmie vynechať v 1. páde mužského a 1. a 4. páde stredného rodu!)
Cvičenia na zopakovanie:
1, Doplňte správne privlastňovacie zámeno (podľa podmetu):
a, Ich und … Mutter gehen im Park spazieren
b, Du und … Hund spielen zusammen im Park
c, Lucia besucht am Montag … Freunde in Berlin
d, Ihr habt … Bücher am Flughafen verloren.
e, In der Schule sitzen viele ... Kinder in der Schuluniform (moje)
f, Marianne fliegt nach Madrid. Sie nimmt … Koffer mit.
g, Heute abend will ich … Zimmer putzen.
Použitá literatúra:
-
Zmaturuj z nemeckého jazyka I., Didaktis, Bratislava, 2005