Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Fichte sa narodil v 1762 v dedinke Rammenau. Pochádzal z chudobnej rodiny. Na štúdiá sa dostal vďaka svojmu mecenášovi, ktorý ho finančne sponzoroval. Študoval v Lipsku a neskôr v štúdiu pokračoval v Jene, kde študoval teológiu. Štúdium však nedokončil, lebo jeho mecenáš umrel. Napokon sa vrátil do Lipska, kde chcel pokračovať v štúdiu a zarábal si tu ako súkromný učiteľ. Jeho najvýznamnejším učiteľom bol Immanuel Kant. Keď štúdium ukončil, pôsobil ako učiteľ filozofie, ktorý vysvetľoval Kantovu filozofiu. Pôsobil aj na Univerzite v Jene, ale neskôr bol z nej nútený, kvôli sporom okolo svojej osoby odísť. Odišiel do Berlína, kde pracoval na Berlínskej univerzite. Známy bol svojím nacionalizmom a názorom, že treba zjednotiť Prusko.
Vo filozofii je predstaviteľom subjektívneho idealizmu. (Filozofi subjektívneho idealizmu popierajú existenciu objektívnej reality. Existuje jedine realita vychádzajúca zo subjektu. Mimo subjekt pri tom neexistuje žiaden iný objektívny svet. Zástancami sú napr. George Berkeley alebo J.G Fichte). Veľmi ho ovplyvnili predovšetkým filozofi ako G. Berkeley, I. Kant a B. Spinoza. Hlavnou úlohou filozofie je pri tom podľa neho otázka bytia a myslenia, ktorú rozoberá aj vo svojej náuke .
Fichteho filozofiu môžeme definovať aj ako etický idealizmus. Jeho náuka má totiž praktický a morálny význam. Tvrdí, že podstatou bytia nebol reálny svet ale istý skutok. Tam kde je nejaké materiálne bytie bol najprv skutok. Dokonca tvrdí, že filozof musí zostať slobodný, oslobodený aj od materiálnych bytí až potom môže byť dobrým filozofom.
Johann Gottlieb Fichte pôsobil ako učiteľ, pričom vyučoval predovšetkým filozofiu. Sám si postupne vytváral svoju vlastnú koncepciu filozofie. Ako prvé podrobil kritike Kantov "svet osebe". Neexistuje žiaden svet osebe, teda žiaden objektívny svet mimo nášho vedomia. Existuje len svet našeho vedomia, ten ktorý si uvedomujeme. Celá skutočnosť je podľa Fichteho tvorená dvomi stránkami a to:
-
Vnútornou realitou - Táto realita vychádza z "JA". JA je subjekt, ktorý dokáže poznať svoju realitu (vedomie). "JA" je pri tom absolútne a má absolútnu moc. "JA" vytvára všetko a je seba-tvoriace. Je dokonca také silné, že vytvára i celú "objektívnu realitu". Subjekt je teda jediný činný prvok.
-
Vonkajšou realitou – Vonkajšiu realitu tvorí "NIE JA". "NIE JA" je protikladom "JA". Pod "NIE JA" chápe všetky veci a javy, ktoré pochádzajú z vyššej podvedomej predstavivosti. Môžeme ho považovať za objektívne existujúce bytie. JA postupne vytvára v sebe samom obrazy svojho protikladu, niečoho pasívneho, netvoriaceho. Vzťah JA a NIE JA vysvetľuje špekulatívna dialektická metóda. (nazývaná aj metódou protirečivosti- na základe protikladov poznávam sám seba). Všetko zo všetkým súvisí je to prepletenie rôznych protikladov, ktoré nás privádzajú k istým vyšším obsahom poznania. Tieto protiklady môžeme vysvetliť na základe triády: téza – antitéza – syntéza.
-
Téza – JA určuje seba. Je to aktívny prvok, ktorý si v tejto prvej fáze uvedomuje seba samé.
-
Antitéza – JA je aktívne a teda vytvára zo seba veci, javy a v podstate celú prírodu. Táto príroda sa mu javí ako niečo mimo „JA“ a teda ako protiklad „JA“. JA ≠ NIE JA.
-
Syntéza: JA si uvedomuje svoju existenciu a aj to, že samo vytvorilo prírodu a všetky veci v nej (NIE JA). NIE JA pritom predstavuje objektívny svet, ktorý vychádza z JA. NIE JA je teda súčasťou JA a je od neho závislé. A teda JA prichádza k uvedomeniu, že je NIE JA, nie je jeho protikladom, ale jeho súčasťou. JA = NIE JA. Z týchto všetkých tvrdení a názorov teda nevyhnutne vyplýva, že vedomie je tak subjektívnym ako i objektívnym svetom, zjednoteným v sebe samom.
Tieto Fichteho tvrdenia sú veľmi zaujímavé, lebo v podstate tvrdia, že realita v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame existuje len v našich predstavách a je tvorená len do takej miery, ktorú si naše vedomie uvedomuje. Svet je teda len predstava nášho vedomia. Toto tvrdenie vyvolalo vo Fichteho časoch veľký rozruch, hlavne u cirkevných hodnostárov, ktorý ho označili za kacíra.
Aj v otázkach náboženstva Fichte vyvolával rozruch. V prvej fáze svojho života tvrdil, že Boh neexistuje. To čo ľudia chápu pod pojmom Boh je svetový morálny poriadok. V tejto fáze svojej filozofie veľmi výrazne kritizoval dôkazy Božej existencie. V druhej fáze svojho života však svoj postoj k Bohu prehodnocuje. Pripája sa k Leibnitzovej teórií o prestabilizovanej harmónií. Táto harmónia predpokladá slobodného, všemohúceho a osobného Boha. Tento obraz dovtedy odmietal.
Fichte sa snažil o to aby obhájil slobodu a slobodné konanie človeka. Človek koná vždy slobodne. Toto konanie vychádza z jeho svedomia.
Otázky na zopakovanie:
1. Porozprávajte o Fichteho živote
2. Čo je to triáda?
3. Ktorí filozofi Fichteho ovplyvnili?
4. Čo je to subjektívny idealizmus?
5. Uznáva Fichte Boha?
6. Čo je to JA a NIE JA?
7. Čo chápe Fichte pod vnútornou a vonkajšou realitou.
Použitá literatúra:
-
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
-
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
-
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
Zdroj obrázkov: