Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská
Rast a vývin rastliny sú charakteristické prejavy života rastlín.
Individuálny - ontogenetický vývin (životný cyklus) predstavuje život rastliny od zrodu (oplodnenie vajcovej bunky spermatickou bunkou) po zánik jedinca. Proces ontogenézy je naprogramovaný už v zygóte a vplyvom vnútorných a vonkajších podmienok sa v rastline uskutočňujú kvantitatívne a kvalitatívne zmeny.
V ontogenéze sa striedajú tri základné fázy:
-
vegetatívna: zakladanie vegetatívnych orgánov (koreň, stonka, listy)
-
reprodukčná (rozmnožovacia) - zabezpečuje reprodukciu celej rastliny
-
dormantná (odpočinková) - rastliny ňou prekonávajú nepriaznivé podmienky prostredia
Rast
- kvantitatívne nevratný proces zväčšovania objemu a hmotnosti tela rastliny, spojený s tvorbou nových buniek v pletivách a orgánoch
- rast rastlín prebieha počas celého života na rozdiel od živočíchov, v určitých zónach: v rastových zónach koreňa, stonky a listov
- rast zárodku od vyklíčenia po zánik rastliny nie je rovnomerný
- fázy rastu:
a) meristematická (embryonálna) fáza – prebieha tu delivý rast. Nové bunky sa tvoria v meristematických pletivách mitotickým delením. Tento rast je veľmi pomalý a tvoria sa malé nediferencované bunky s veľkým jadrom a bez vakuol. Dochádza k zvyšovaniu počtu buniek, nie k zväčšovaniu.
b) predlžovacia (prolongačná) fáza - dochádza k rýchlemu zväčšeniu objemu buniek vodou a živinami. V bunke vznikajú nové vakuoly a jadro sa zmenšuje. Príjmom vody a živín sa zväčšuje turgor, čo spôsobuje roztiahnutie membrán a tým zväčšenie bunky.
c) diferenciačná (rozlišovacia) fáza – nastávajú kvalitatívne zmeny v dôsledku špecializácie buniek, ktorej výsledkom sú bunky rôzneho tvaru a funkcie. Tento proces je spôsobený aktivitou určitej časti genetickej informácie rastlín v bunkách. Určitá skupina génov zodpovedá za presne určenú diferenciáciu.
Diferenciácia má viacero úrovní:
- úroveň rastliny (koreň, stonka, list alebo kvet)
- úroveň orgánu (napr. list - pokožka, špongiový, palisádový parenchým, cievne zväzky)
- úroveň pletiva (napr. pokožka - pokožková bunka, prieduch, trichóm,...)
Každá rastlinná bunka je schopná realizovať kompletne celú genetickú informáciu. Táto schopnosť sa nazýva totipotencia. Čiže z každej bunky možno získať novú rastlinu.
Klíčenie
Klíčivosť
-
schopnosť semena vyklíčiť
-
závisí od genetických faktorov rastliny ale aj od vonkajších podmienok prostredia
-
je podmienená: obalmi semena, prítomnosťou vody, vyvinutosťou embrya, inhibítormi...
Dormancia
Okrem genetických faktorov rast a vývin rastlín ovplyvňujú aj vnútorné a vonkajšie činitele.
Medzi vnútorné činitele patria:
-
látky, ktoré podporujú rast – stimulátory
- príkladom takýchto látok sú fytohormóny. Sú schopné urýchľovať, spomaľovať alebo inak modifikovať metabolické procesy, ktorých výsledkom sú zmeny v raste a vývine. Rastové látky na rozdiel od hormónov živočíchov nemajú špecifický účinok.
- príklady stimulátorov:
Auxín (označenie IAA) - na každú rastlinu a rastlinný orgán pôsobí odlišne. Tvorí sa v stonkovom rastovom vrchole a v okrajových rastových častiach listov. Auxíny urýchľujú klíčenie semena, zabraňujú rastu bočných púčikov, podporujú rast bočných koreňov (čiže zväčšenie koreňového systému) a zakoreňovanie odrezkov. Účinok auxínov je nešpecifický, na každú rastlinu aj orgán pôsobia rôzne.
Cytokiníny - podporujú delenie buniek, tvorbu chlorofylu, odďaľujú starnutie rastlinného organizmu
Giberelíny - podporujú predlžovací rast, tvorbu kvetov a klíčenie semien
-
látky, ktoré zabraňujú ďalšiemu rastu – inhibítory
Kyselina abcisová – zabraňuje tvorbe DNA, deleniu buniek, rastu púčikov
Etylén
Herbicídy - chemické prostriedky ničenia rastlín. Selektívne ničia len niektoré rastliny.
Zeazín - je látka, ktorá zabraňuje rastu čohokoľvek okrem kukurice.
Medzi vonkajšie činitele patria najmä teplo, svetlo, vodaa iné.
Teplo
Rastliny rastú pri rozličnej teplote rozdielne rýchlo.
Teplotné – kardinálne body sú rozličné pre každú rastlinu.
-
minimálna teplota - bod, pri ktorom rastlina začína rásť
-
optimálna teplota - bod najrýchlejšieho rastu
-
maximálna teplota - bod, pri ktorom rastlina prestane rásť
Podľa nárokov na teplo sa rastliny rozlišujú na:
-
chladnomilné (mrazuvzdorné) – dobre znášajú nízke teploty (lišajníky)
-
teplomilné - dobre znášajú vysoké teploty (figovník, tabak, broskyňa)
Teplota vplýva aj na dĺžku života rastlín:
-
efeméry – žijú len niekoľko týždňov (snežienka)
-
jednoročné rastliny – vyklíčia, vyrastú, prinesú plody a semená (obilniny, slnečnica)
-
dvojročné rastliny - v 1. roku vytvárajú vegetatívne orgány, v 2. roku vytvárajú generatívne orgány a semená (kapusta, mrkva)
-
trvalky
Svetlo
Vplyv svetla na rast spôsobuje fotobiologické javy: etiolizáciu a fotoperiodizmus.
Etiolizácia je rast rastlín za nedostatku svetla. Prevláda tu predlžovací rast, listy sú drobné a neobsahujú chlorofyl. Rastlina rastie do výšky, čím zvyšuje možnosť rastliny dostať sa na svetlo.
Fotoperiodizmus je reakcia rastliny na striedanie dňa a noci, čo vplýva na klíčenie, kvitnutie a opadávanie listov a iné reakcie.
Rozdelenie rastlín podľa nárokov na dĺžku dňa:
-
krátkodenné – vyžadujú fotoperiódu pod 12 hodín (chryzantémy, „vianočná ruža“, ryža, tabak, bavlník, sója)
-
dlhodenné - vyžadujú fotoperiódu nad 12 hodín (zemiaky, obilniny, špenát, mrkva, cibuľa)
-
neutrálne (púpava, rajčiak, muškát, fazuľa)
Rozdelenie rastlín podľa nárokov na svetlo:
-
svetlomilné (tabak, sója, slnečnica)
-
tieňomilné (machorasty, paprade)
Rozmnožovanie rastlín
Rozmnožovanie je všeobecná vlastnosť všetkých živých organizmov.
Funkcia rozmnožovania:
- prenášanie dedičných vlastností z rodičov na potomkov
- dopĺňanie strát jedincov v prírode
Spôsoby rozmnožovania rastlín:
-
nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie
- priehradočným delením - z jednej bunky (baktérie, riasy, prvoky)
- pučaním (kvasinky)
- mnohonásobným delením (niektoré huby)
- sporogóniou - tvorba výtrusov (spór) vo výtrusniciach (sporangiách)
- vegetatívnymi časťami rastlín - podzemkom (kosatec), poplazom (jahody), cibuľami (cibuľa, cesnak, tulipán, fialka), hľuzami (zemiaky, georgíny, cyklamén) alebo pomocou častí orgánov (stonkou, koreňom)
-
pohlavné (sexuálne) rozmnožovanie
-
prevažný spôsob rozmnožovania mnohobunkových organizmov
-
nový jedinec vzniká z dvoch pohlavných buniek - gamét, splynutím ich jadier
-
každá gaméta je haploidná a obsahuje dedičný základ jedinca, z ktorého sa vyvinula
-
rozdelenie gamét:
1. izogaméty - gaméty morfologicky rovnaké a fyziologicky odlišné. Ich splynutie je izogamia.
2. anizogaméty - gaméty morfologicky aj fyziologicky rozdielne. Samičia gaméta, väčšinou neschopná pohybu, je vždy väčšia a samčia je menšia a schopná pohybu. Ich splynutie je anizogamia.
Rodozmena (gametogenéza) - striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie
Nepohlavná generácia, ktorá sa rozmnožuje výtrusmi, sa nazýva sporofyt. Pohlavná generácia, ktorá tvorí pohlavné bunky, sa nazýva gametofyt. Gametofyt a sporofyt môžu byť samostatné jedince alebo trvalo spojené časti. Striedanie haploidnej (n) generácie - gametofyt, a diploidnej (2n) generácie - sporofyt, sa nazýva rodozmena (metagenéza).
Z výtrusu spravidla nikdy nevyrastá nová rastlina, ale haploidný útvar, z ktorého vzniká gametofyt. Gametofyt nesie pohlavné orgány, v ktorých sa tvoria pohlavné bunky.
Splynutím samčej a samičej gaméty vždy vzniká diploidná zygóta, z ktorej vyrastá sporofyt. Sporofyt tvorí diploidné výtrusnice, v ktorých meiotickým delením vznikajú haploidné nepohyblivé výtrusy - spóry. Spóry sú buď rovnakotvaré - izospória, alebo sú rozlíšené na samčie mikrospóry a samičie makrospóry, ide o heterospóriu. Mitotickým delením haploidných spór vznikajú gametofyty (samčie a samičie). Keď je gametofyt a sporofyt morfologicky rovnaký, ide o izomorfnú rodozmenu (riasy, rýniorasty). Spravidla je však jedna generácia potlačená, gametofyt a sporofyt sa líšia - heteromorfná rodozmena (všetky vyššie rastliny).
Rodozmena machorastov:
Gametofyt machorastov má vyživovaciu funkciu a sporofyt je úplne závislý na gametofyte. Gametofyt – prvoklík nesie gametangiá. Gametangiá reprezentujú samičie zárodočníky (archegóniá) s vajcovou bunkou (oosférou) a plemeníčky (anterídiá) s bičíkatými spermatozoidmi. Za prítomnosti vody dôjde k oplodneniu, pričom vznikne diploidná zygóta, ktorá zostáva v zárodočníku a mitoticky sa delí na zárodok, z ktorého vznikne stopka s výtrusnicou, ktorá prezentuje sporofyt a je trvalo spojená s gametofytom. Sporofyt má úlohu produkovať výtrusy.
Rodozmena vyšších rastlín:
Pri vyšších rastlinách sa gametofyt postupne redukoval a je úplne závislý od sporofytu. Sporofyt vyšších rastlín prezentuje vlastnú rastlinu a má vyživovaciu funkciu.
Použitá literatúra:
http://zmaturuj.zones.sk/materialy/ucebne-poznamky/biologia/poznamky-biologia-2-rocnik.pdf
http://zmaturuj.borec.cz/download/biola/Biologia1.doc
Obrázková príloha:
Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava: Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1