Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

                                                             

Spojky definujeme ako neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vzťah dvoch viet (alebo slov,či fráz), ktoré spolu spájame do zloženej vety (alebo zloženého výrazu). Podľa druhu tohto spojenia a druhu vzťahu viet, slov či fráz rozoznávame dva druhy spojok a to priraďovacie spojky a podraďovacie spojky. V nasledovnej kapitole sa budeme venovať priraďovacím súvetiam a teda priradovacím spojkám

 

Priraďovacie spojky

 

Priraďovacie súvetie je také, ktoré sa skladá z dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré sú si navzájom rovnocenné. V priraďovacích súvetiach sa vety spájajú buď pomocou priraďovacích spojok, alebo aj bez spojok. Pri tomto spájaní medzi jednotlivými vetami vznikajú rôzne vzťahy a to vzťah zlučovací, odporovací, vylučovací, stupňovací, dôvodový alebo dôsledkový. V priraďovacom súvetí po priraďovacej spojke môže nasledovať tkz. priamy alebo nepriamy slovosled. V gramatike rozlišujeme spojky, ktoré slovosled neovplyvňujú a to sú: „und“, „aber“,„sondern“,„denn“, „oder“, „auch“, …. a spojky, ktoré slovosled ovplyvňujú (menia) a to sú: „deshalb“, „deswegen“, „sonst“, „außerdem“, „darum“, „jedoch“, „trotzdem“ a pod.

 

Priamy slovosled

 

Pri priamom slovoslede používame spojky, ktoré neovplyvňujú slovosled, pri tomto súvetí sa dve nezávislé a rovnocenné vety jednoducho na seba prilepia a vsunie sa medzi ne spojka, bez toho, aby sa akokoľvek menil ich slovosled:

 

 

Er fliegt mit mir.

  

Er fliegt mit Katka.
 

Er fliegt mit mir

oder

er fliegt mit Katka.

  

veta 1

spojka

veta 2

 

Slovosled tejto vety je nasledovný:

 1. veta + spojka + 2. veta =  osoba – sloveso – zvyšok 1. vety - spojka – osoba – sloveso – zvyšok 2. vety

 

Pri priamom slovoslede sa teda po spojke použije podmet potom prísudok a ostatné vetné členy.

 

Pri priraďovacom súvetí je možné v istých prípadoch a to po spojkách „und“, „oder“ a „sondern“ vypustiť podmet druhej vety, ktorý nasleduje hneď po spojke. Je to možné ale len v tom prípade ak podmet prvej vety a druhej vety je ten istý.

 

  • Er sitzt im Wohnzimmer und er spielt Monopoly.  (On sedí v obývačke a on hrá monopoly ) - („er“ ako opakujúci sa podmet môžem vynechať)

  • Er sitzt im Wohnzimmer und spielt Monopoly. (On sedí v obývačke a hrá monopoly) - „er“ z prvej vety = „er“ z druhej vety

 

V Prípade, že sa podmety nezhodujú podmet nesmiem vypustiť, lebo by sa zmenil význam celej vety.

 

  • Er sitzt im Wohnzimmer und sie liest Zeitung. (On sedí v obývačke a ona číta noviny.)

  • Er sitzt im Wohnzimmer und liest die Zeitung. (On sedí v obývačke a číta noviny ) - er ≠ sie

 

Nepriamy slovosled

 

Priraďovacie spojky, ktoré ovplyvňujú slovosled používame v takzvanom nepriamom slovoslede. Znamená to, že slovosled druhej vety, ktorá nasleduje za priraďovacou spojkou sa bude musieť zmeniť.

 

1. veta

  

2. veta

Ich gehe immer in die Schule. 

Ich habe schlechte Noten.
 

spojka

  

Ich gehe in die Schule, trotzdem habe ich schlechte Noten.

 

Slovosled sa v súvetí mení tak, že podmet a prísudok vymenia svoje miesta v 2 vete. Za spojkou pôjde najskôr prísudok a až potom podmet. Slovosled vo vetách s priraďovacou spojkou, ktorá ovplyvňuje slovosled je teda takýto: 1. veta + spojka + 2. veta = osoba – sloveso - zvyšok 1. vety -   spojka   - sloveso - osoba - zvyšok 2. vety

 

Pri nepriamom slovoslede musím v jednej a druhej vete vždy menovať podmet (osobu), lebo táto nestojí bezprostredne za spojkou a preto sa nemôže vypustiť a to aj v tom prípade, že by sa podmet 1. a 2. vety zhodovali. 

 

Viacčlenné spojky

 

Pri priraďovacom súvetí sa používajú aj takzvané viacčlenné spojky. Sú to spojky, ktoré sa skladajú z dvoch častí. Napr. „entweder...oder...“ (buď...alebo...), „weder..... noch“ (ani... ani...). Aj v prípade viacčlenných spojok musíme rozlišovať viacčlenné spojky s priamym a nepriamym slovosledom. 

 

Viacčlenné spojky s priamym slovosledom sú: „entweder... oder...“(buď... alebo), „sowohl....wie/als auch....“(tak.....ako aj), „nicht nur... sondern...... auch“(nielen …ale aj ),

 

  • Entweder ich komme am Montag oder ich komme am Samstag. (Buď prídem v pondelok alebo v sobotu)

  • Sie spielt nicht nur Klavier, sondern sie spielt auch Flaute. (Hrá nielen na klavíri ale aj na flaute)

 

Slovosled pri viacčlenných spojkách s priamym slovosledom taká, že v druhej vete po spojke nasleduje podmet potom prísudok a zvyšok vety.

 

Pri viacčlenných spojkách s priamym slovosledom tiež platí, že ak je podmet prvej vety zhodný s podmetom druhej vety a stojí hneď za spojkou môžeme tento vynechať.

 

  • Sie spielt nicht nur Klavier sondern sie spielt auch Flaute.

  • Sie spielt nicht nur Klavier, sondern spielt auch Flaute. - sie z 1. vety = sie z 2. vety

 

Viacčlenné spojky, s nepriamym slovosledom sú: „weder...noch...“ (ani...ani...), „mal....mal...“(niekedy … niekedy...), „teils...teils...“(čiastočne… čiastočne...), „einerseits.... anderseits“ (na jednej strane... na druhej strane...).

 

  • Einerseits will er studieren, anderseits lernt er nicht. (Na jednej strane chce študovať na druhej sa neučí.)

  • Du warst weder in der Schule, noch warst du zu Hause. (Nebol si ani v škole ani doma.)

  • Mal lese ich, mal liest meine Schwester. (Niekedy čítam ja, niekedy moja sestra.)

 

Pri viacčlenných spojkách s nepriamym slovosledom, nasleduje v druhej vete po spojke prísudok a potom podmet a zvyšok vety. Ako je možné vidieť na príkladoch tieto spojky môžu mať vplyv aj na prvú vetu, kde niektoré spojky (ich prvá časť) môžu stáť aj v strede 1. vety (pozri príklad s weder... noch...). 

 

Otázky na opakovanie:

1. Aký je to priamy slovosled?

2. Aký je to nepriamy slovosled?

3. Kedy môžem v súvetiach vynechať podmet druhej vety?

4. Aké sú to viacčlenné spojky?

5. S akým slovosledom sa používajú viacčlenné spojky?

6. Vymenujte priraďovacie spojky priameho slovosledu

 

Použitá literatúra:

  • Zmaturuj z nemeckého jazyka I., Didaktis, Bratislava, 2005.