Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Renesancia bola znovuzrodením (renesancia=znovuzrodenie) záujmu o umenie a vzdelanosť starovekého Grécka a Ríma. Jej počiatky siahajú do Talianska 14. storočia, medzi tamojších učencov, vedcov a umelcov. Taliansko bolo v stredoveku rozdrobené na mnoho menších štátov, kniežatstiev a mestských republík. Miestni vzdelanci však vnímali spätosť so slávou antického Ríma a cítili, že návrat k hodnotám antickej kultúry umožní Taliansku prekonať politickú roztrieštenosť a obnoví jeho vedúce postavenie v európskom dianí. Návrat k antike však znamenal pre súdobých ľudí zmenu hodnotového systému: do stredu pozornosti sa dostáva človek tu a teraz na zemi ( čiže nie kresťanská stredoveká idea večného posmrtného života, ktorému je pozemský život len akousi predohrou), on a jeho prospech sú mierou všetkých vecí. Tak vznikol humanizmus – svetonázor, ktorého stredobodom je človek. Renesancia a humanizmus so svojím návratom k idealizovanej minulosti a sústredením na jednotlivca dali podnet ku vzniku reformácie, ktorá tiež žiadala návrat k náboženstvu a obyčajom prvotných kresťanov. Prvé lastovičky renesancie sa zjavili v 14. storočí. Patril medzi ne maliar Giotto di Bondone, ktorý na svojich freskách v Assissi a Padove zobrazoval realistické, plasticky zobrazené postavy s jasným citovým výrazom tváre; spisovateľ Dante Alighieri, ktorý svoje dielo o láske, viere a smrti Božská komédia napísal v toskánskom nárečí taliančiny a spisovatelia Giovanni Boccacio a Francesco Petrarca, ktorí prekročili hranice stredoveku, keď sa vo svojich dielach zaoberali človekom s jeho pozemskými strasťami a slasťami (predovšetkým milostnými). Hlavným centrom renesancie sa stalo severotalianske mesto Florencia, kde vládol mocný rod Mediciovcov, ktorý zbohatol bankovým podnikaním. Mediciovci pozývali na svoj dvor učencov a umelcov a boli ich mecenášmi. Podoprili založenie Novoplatónskej akadémie, ktorej učenci sa odvrátili od stredovekej scholastiky založenej na Aristotelovi, sponzorovali najvýznamnejších umelcov, ktorí vo Florencii zanechali svoje unikátne diela. Maliar Masaccio priniesol prvýkrát zobrazenie perspektívy, sochár Donatello vytvorením sochy Dávida zboril tabu zobrazovania nahého tela. Ku biblickým motívom pribúdajú motívy antické: za všetky treba spomenúť Zrodenie Venuše Sandra Boticelliho. V maľbe sa objavuje priestor, krajina sa stáva rovnocennou súčasťou obrazu. Jedinečnou renesančnou architektonickou pamiatkou je florenstká katedrála postavená architektom Filippom Brunelleschim s nezabudnuteľnou monumentálnou kopulou. Renesančná architektúra prebrala z antiky tvary: rovné línie, klasický štít, stĺpy, rovný strop, no pridáva niektoré nové prvky, predovšetkým pre ňú typický polkruhový oblúk. Z Florencie sa myšlienky humanizmu a renesancie šírili do celého Talianska. V Benátkach tvoril maliar Tizian (známy maľbou ryšavých žien); jeho postavy (napr. Ján Krstiteľ) sú monumentálne a portréty (Pavol III. a jeho synovci) pôsobivé. Miláno bolo sídlom geniálneho inžiniera, maliara a vynálezcu Leonarda da Vinciho, ktorého preslávené diela Posledná večera, Mona Lisa, či Dáma s hranostajom netreba nikomu predstavovať. V Ríme našla renesancia odozvu u tzv. renesančných pápežov. Tí podporovali umelcov a mysliteľov (Mikuláš V. založil Vatikánsku knižnicu, Pius II. samotný bol uznávaným učencom a spisovateľom, kardinál Mikuláš Kusánsky prišiel s teóriu nekonečnosti vesmíru). V Ríme pôsobil Raffael Santi (Athénska škola, Sixtínska Madonna), a Michelangelo Buonarotti, všestranne talentovaný maliar, sochár, architekt a básnik, ktorý svetu zanechal sochy Dávida, Mojžiša, slávnu Pietu, výzdobu Sixtínskej kaplnky v chráme sv. Petra. Do ostatnej Európy sa renesacia šírila pôsobením talianskych tvorcov, napr. do Uhorska prišli talianski umelci na pozvanie manželky Mateja Korvína Beatrix a zanechali po sebe prestavaný Budínsky hrad, letohrádok vo Vyšehrade. To inšpirovalo poľského kráľa Žigmunda Jagellovského, aby dal podobne prestavať florentskými architektami svoj krakovský hrad Wawel. V Nemecku pôsobila svojská renesančná škola. Albrecht Dürer je známy štúdiami proporcií ľudského tela a grafickými listami (Apokalypsa), Lucas Cranach drevorezmi ( Ježiš a 12 apoštoli). Samostatnou kategóriou je maliar nizozemského pôvodu Hieronymus Bosch, ktorého snové vízie (Rajská záhrada, pokušenie sv. Antona) v mnohom pripomínajú surrealistov 20. storočia. Šíreniu myšlienok humanizmu a renesacie prospelo aj vynájdenie kníhtlače Johannesom Guttenbergom okolo roku 1450. Masová produkcia kníh spôsobila pokles ich cien a sprístupnila vzdelanie širším vrstvám obyvateľstva. Emancipované meštianstvo zakladalo mestské školy, gramotnosť sa šírila. Nová situácia nastala v 16. storočí, keď došlo k náboženskému rozdeleniu Európy pod vplyvom reformácie. Protestanti vytvorili nové centrá vzdelanosti (Wittenberg, Ženeva), do kostolov, škôl a tým aj literárnych diel priniesli používanie národných jazykov. Na obranu proti reformácii vznikol jezuitský rád, v ktorého rukách sa ocitlo katolícke školstvo. Medzi najvýznamnejších mysliteľov tej dobny patrili okrem významných reformátorov (Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli): Erazmus Rotterdamský (Chvála bláznovstva), hlásateľ umiernenej reformácie a návratu k biblickým a antickým prameňom poznania, Thomas More, hlásateľ ideálneho usporiadania spoločnosti (Utópia), ktorého dal popraviť Henrich VIII, pretože kritizoval jeho spôsob vlády, Francis Bacon (Nové Organon), považovaný za otca materializmu, Mikuláš Koperník, ktorý ako prvý na svete zaradil Zem medzi obežnice Slnka, Giordano Bruno,upálený za názor, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru, Galileo Galilei, zástanca heliocentrickej slnečnej sústavy. V literatúre sa v 16. storočí vytvárajú hranice medzi náučnou, vecnou a krásnou literatúrou. K majväčším velikánom tejto doby patria Francois Rabelais (Gargantua a Pantagruel, kronika rodiny obrov, kritika francúzskej spoločnosti), Miguel Cervantes y Saavedra (Dômyselný rytier don Quiote de la Mancha – tragikomická paródia na rytiersky román), Christopher Marlowe, anglický dramatik (Doktor Faust) a William Shakespeare, geniálny dramatik, reformátor divadla, autor mnohých tragédií ( Hamlet, Kráľ Lear, Rómeo a Júlia) a komédií (Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej). Vo výtvarnom umení postupne dochádza ku vzniku manierizmu, prechodného štýlu medzi renesanciou a barokom, prejavujúceho sa strohosťou, vyumelkovanosťou a zdôrazňovaním formy bez ohľadu na obsah. V dôsledku politických a náboženských udalostí (tridsaťročná vojna, Turecký postup Európou, reformácia a protireformácia), nakoniec dochádza k vzniku nových myšlienkových a umeleckých prúdov, ktoré našli svoje vyjadrenie v období baroka.
Otázky:
ktorá krajina je kolískou renesancie a humanizmu a prečo?
Ktorý maliar sa považuje za prvého predstaviteľa renesancie?
Čím bola výnimočná Danteho Božská komédia?
Ktorý rod vládol vo Florencii?
Vymenuj aspoň troch florentských umelcov a ich diela.
Vymenuj aspoň tri diela Michelangela Buonarottiho.
Vymenuj aspoň tri diela Leonarda da Vinciho.
Čo spôsobil vynález kníhtlače?
Čo zmenilo situáciu v 16. storočí?
Vymenuj aspoň troch významných renesančných mysliteľov.
Vymenuj aspoň troch renesančných spisovateľov zo 16. stor.
Čo je to manierizmus?
Použitá literatúra:
kol.aut.: Dějiny evropské civilizace I, Paseka, Praha, 1999
Ganeri A., Martell H.M., Williams B., Encyclopedia of world history, Parragon Book, 2006