Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
 
 
 
Vodíková väzba


Vodíková väzba – patrí medzi slabšie väzby, čo sa týka sily, zaraďujeme ju medzi kovalentnú väzbu a Van der Waalsove sily.


Vznik: vodíková väzba vzniká v zlúčeninách medzi atómom vodíka H a atómom, ktorý má veľmi veľkú elektronegativitu a voľný elektrónový par (O – kyslík, F – fluór, N - dusík).


Vodíková väzba je v podstate medzimolekulová interakcia medzi atómom vodíka jednej molekuly a elektronegatívnym prvkom druhej molekuly.


 
Príklad: molekula vody H2O


Zdroj: http://www.infovek.sk/predmety/biologia/diplomky/biologia_bunky/Obrazky%20diplomovky/molekula_vody.gif
 
 

 

  • Vodíková väzba sa označuje prerušovanou čiarou alebo bodovaním (keďže ide o medzimolekulové interakcie medzi kladným nábojom vodíka a záporným nábojom kyslíka)

  • Vyskytuje sa v polárnych zlúčeninách, ako napríklad v: HF, v amoniaku NH3, vo vode H2O a podobne.

  • Prítomnosť vodíkovej väzby je príčinou anomálnych vlastností zlúčenín, zvyšuje teplotu varu oproti analogickým zlúčeninám, ktoré vodíkovú väzbu nemajú.

  • Energia vodíkovej väzby sa pohybuje od 10 do 30 kJ. mol-1.

  • Vodíkovú väzbu nazývame aj vodíkový mostík.


 
Van der Waalsove sily
 
  • Zaraďujeme ich medzi najslabšie medzimolekulové interakcie
  • Podstatou Van der Waalsových síl je vzájomné pôsobenie molekulových dipólov
  • Van der Waalsove sily sa prejavujú priťahovaním opačných pólov molekúl alebo priťahovaním nábojov iónov.
  • Látky, v ktorých štruktúre dochádza k pôsobeniu Van der Waalsových síl, sú prchavé, niekedy sublimujú z pevného skupenstva priamo do plynného skupenstva. Takýmito látkami sú napríklad naftalén, jód, bróm.

 
Zdroj: http://www.geo.arizona.edu/xtal/nats101/9_8.jpg
 
 

 

  • Medzi jednotlivými vrstvami tuhy dochádza k pôsobeniu Van der Waalsových síl.



Koordinačná väzba


Koordinačná väzba – (donor – akceptorová väzba) – je to vlastne kovalentná väzba, ktorá je zvláštna tým, že ju vytvára častica, ktorá poskytuje elektróny (elektrónový pár) – donor, a častica, ktorá prijíma elektróny – akceptor.


 
Príklad:
Amóniový katión NH4+



 
 

Koordinačná väzba a kovalentná väzba sú rovnaké, ale líšia sa spôsobom, akým vznikli.


Schopnosť vytvárať koordinačné zlúčeniny majú hlavne d – prvky, pretože majú k dispozícii voľné d orbitály. V takýchto zlúčeninách sa donor nazýva – ligand a akceptor – centrálny atóm. Koordinačné číslo – udáva počet ligandov, ktoré sa viažu na centrálny atóm. Látky, ktoré sú viazané koordinačnými väzbami voláme koordinačné zlúčeniny.
Napríklad: Na2[PbI4] – tetrajodoolovnatan disodný



 
Zopakujte si:

  1. Charakterizujte vodíkovú väzbu.
  2. Charakterizujte Van der Waalsove sily.
  3. Charakterizujte koordinačnú väzbu.

 


 
Použitá literatúra:
http://www.infovek.sk/predmety/biologia/diplomky/biologia_bunky/Obrazky%20diplomovky/molekula_vody.gif
Zmaturuj z chémie
Chémia pre 1. Ročník gymnázií
http://www.geo.arizona.edu/xtal/nats101/9_8.jpg