Americká literatúra po roku 1945

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

• USA patrili medzi krajiny so silným vplyvom na svetovú politiku

• Svet sa po 2. svetovej vojne rozdelil na dva tábory – západný a východný, teda totalitný a demokratický

• Po 2. svetovej vojne nastalo vyše štyridsaťročné súperenie dvoch vedúcich svetových mocností čias – USA – ZSSR – éra „železnej opony“ (termín „železná opona“ prvýkrát použil vtedajší britský premiér Winston Churchill v roku 1946 v tzv. fultonovskom prejave) - éra tzv. studenej vojny

• Éru rozdeleného sveta charakterizovali lokálne vojny (Kórea, Vietnam, Blízky východ), zavŕšenie rozpadu koloniálneho systému, presun veľmocenského ťažiska z Európy do USA, budovanie komunistických režimov v tzv. sovietskom bloku,...

Literárne znaky americkej literatúry:

• Americká literatúra sa zaraďuje do tzv. západnej literatúry – charakterizuje ju demokracia a experimentovanie

• Po roku 1945 v nej vznikali nové umelecké smery a prúdy – Beat Generation, Postmoderna,...

• Americkú literatúru rozdeľujeme na:

1. Národná – jej základ tvoril predovšetkým obraz 2. svetovej vojny a reakcia na vojnové udalosti a kritika stalinizmu a ZSSR

2. Menšinová –južanská literatúra, černošská, indiánska, židovská, chicagská,...

3. Menšinové prúdy – vietnamská, čínska, kórejská,...

4. Objektívna

5. Subjektívna

Významní predstavitelia americkej literatúry po roku 1945:

- americký prozaik a publicista

- autor románov O myšiach a ľuďoch, Zhoďte bomby, Na východ od raja, Túlavý autobus,...

Ovocie hnevu – sociálny román ocenený Pulitzerovou cenou (americká obdoba Nobelovej ceny)

Rozsiahly trojgeneračný román o osudoch rodiny Joadovcov (džoudovci), ktorého príbeh sa odohráva v 30. rokoch 20. storočia v čase hospodárskej krízy. Rodina počas krízy prišla o farmu v Oklahome a rozhodla sa odísť za prácou do Kalifornie. Namiesto sľubovaného a očakávaného raja nájdu iba ľudskú biedu, ponižovanie, utrpenie a hlad. Rodina Joadovcov je symbolom celej Ameriky, mnohých ďalších rodín, ktoré podobným utrpením v danej dobe prešli. Je symbolom boja miliónov Američanov s hŕstkou zbohatlíkov, ktorí sú dobre organizovaní a ozbrojení. Na novom mieste Joadovci pochopia, že doma sa nevedeli uživiť, tu sa im uživiť nedajú. A tak v „dušiach ľudu“ dozrieva ťažké „ovocie hnevu“.

JEROME DAVID SALINGER – 1919 – 2010

- americký prozaik

Deväť poviedok – zbierka poviedok

Franny a Zooey – zbierka poviedok

Kto chytá v žite - psychologický román

Jeho ústrednou postavou je 16-ročný Holden Caulfield (Kofild), ktorý sa búri proti pokrytectvu a morálnej prázdnote dospelých. Svoj príbeh trojdňovej cesty zo školy (odkiaľ ho vylúčili) domov do New Yorku rozpráva s ročným odstupom v sanatóriu. Rekonštruuje svoju cestu, ktorá je symbolom Holdenovho dospievania. Holdena nebavila škola, vyhodili ho z nej, bojí sa vrátiť domov. Túla sa predvianočným New Yorkom. V sanatóriu spomína na množstvo zážitkov, ktoré na spomínanej ceste zažil – na stretnutie s mníškami, s prostitútkou a jej pasákom, s priateľkou,... Odsudzuje falošnosť, amorálnosť a duševnú plytkosť vtedajšej americkej spoločnosti. Sníva svoj sen o veľkom žitnom poli, na ktorom sa hrajú deti, on sedí na okraji priepasti a dáva pozor, aby deti do nej nespadli. Chce ich chrániť pred zlobou a nástrahami. Holden sa napokon svojho sna vzdá a pod vplyvom svojej sestry sa vracia domov.

Román je obrazom citového rozpoloženia a vnútorného tápania mladej povojnovej generácie.

JOHN UPDIKE – 1932 – 2009

- americký básnik a prozaik

Z dreva tesaný vták – básnická zbierka

Trh v chudobinci – román

Králik, bež – román

Návrat králika, Králik je bohatý, Králik na odpočinku – romány

Brazília – román,...

Kentaur - psychologický román

Hlavnou postavou románu je starnúci stredoškolský učiteľ George Caldwell (džordž koldvel), veľmi vzdelaný a inteligentný, ale dôverčivý a nepraktický. V zmechanizovanom svete sa stáva cudzincom a nevie si v ňom nájsť miesto. Caldwell trpí rakovinou, uvedomuje si blízku smrť, cíti zodpovednosť voči svojej rodine, ale najmä voči svojmu pätnásťročnému synovi Petrovi. Usiluje sa im odovzdať humanistické ideály.

Dej románu sa odohráva počas troch dní, na ktoré si Peter spomína ako dospelý newyorský maliar. Caldwellov príbeh rámcuje príbeh o kentaurovi Cheironovi (z gréckej mytológie), ktorý bol najušľachtilejší zo všetkých kentaurov, bájnych bytostí s telom napoly ľudským, napoly konským. Cheirona omylom zasiahol Heraklov otrávený šíp, preto trpel strašnými bolesťami. Nesmrteľnosť zamenil za dobrovoľnú smrť a svoj život za život Prometeov. Podobne ako kentaur Cheiron aj Caldwell obetoval svoj život, aby mohol žiť niekto iný – jeho syn Peter.

Román vyzdvihuje predovšetkým život obyčajného človeka.

SAUL BELLOW – 1915 – 2005

- americký prozaik a dramatik

Obeť – román

Henderson, kráľ dažďov – román

Herzog – román zameraný na problémy súčasnej Ameriky

Román je inšpirovaný životom autora. Moses Herzog, hlavná postava románu, prežil podobne ako autor detstvo v Chicagu, kam jeho židovskí predkovia prišli z Ruska. Prednášal na amerických univerzitách, vyznal sa v literatúre, filozofii a sociológii. Dej románu sa zameriava len na krátky úsek z hrdinovho života, na obdobie, kedy sa Herzog rozviedol so svojou druhou ženou Madeleine (madlen), stal sa čudákom a úplne sa uzavrel do samoty. Uvažuje nad svojím životom, píše listy priateľom, filozofom, vedcom, prezidentovi a usiluje sa im vysvetliť historické korene súčasnej civilizácie. Svojimi listami sa usiluje zmeniť svet. Listy ale neodosielal, teda si uvedomoval beznádejnosť svojho konania. Pri svojom beznádejnom putovaní prišiel pod okná domu, kde žila jeho bývalá žena a dcéra, ktorú mal veľmi rád. Chcel zastreliť ženinho milenca. Pochopil ale nezmyselnosť svojho konania a vrátil sa domov. Tam nachádza svoj chvíľkový duševný pokoj.

Román zobrazuje pocity obyčajného amerického človeka, ktorý sa v obrovskej americkej spoločnosti cíti ako cudzinec a nenachádza v nej zmysel života.

NORMAN MAILER – 1923 – 2007

- americký prozaik a publicista

- autor románov Katova pieseň, Ostrí chlapci netancujú, Americký sen,...

Nahí a mŕtvi - autor počas 2. svetovej vojny slúžil v Tichomorí, kde zažil na vlastnej koži nálety, bombardovanie, ťažké pochody. Vychádzajúc z osobných zážitkov napísal román o vojne, v ktorom poukázal na jej krutosť, nezmyselnosť a absurdnosť. Patrí medzi najvýznamnejšie diela americkej literatúry.

Dejové pásmo románu je rozdelené do štyroch častí: Vlna, Hlina a tvar, Rastlina a prízrak, Brázda, prerušované retrospektívami, ktoré sa týkajú jednotlivých postáv a úryvkami, ktoré sú štylizované ako dramatický text (Chór).

Dej románu sa odohráva tesne pred koncom vojny na tichomorskom ostrove Anopopei, kde sa nachádza americká a japonská vojenská základňa. Prieskumný oddiel seržanta Crofta sa po vylodení zaoberá budovaním tábora a stavbou cesty do vnútrozemia, kde sa sústreďujú Japonci. Čatu, ktorej velí poručík Heart, vyšlú na prieskum k Japoncom na druhú stranu ostrova. Jadrom príbehu je obraz strastiplnej cesty čaty po ostrove, stretnutie s Japoncami, zranenie jedného z Američanov, napadnutie sršňami, prechod horského masívu a návrat vyčerpaných vojakov do tábora. Tu sa dozvedia, že ich misia bola márna, pretože vojenské operácie sa medzičasom skončili. Oficiálne správy však informujú, že „ čistenie ostrova pokračuje.“

JOSEPH HELLER – 1923 – 1999

- americký prozaik

- autor románov Niečo sa stalo, Gold nad zlato, Boh vie,...

Hlava XXII – protivojnový román s podtitulom: „Hlave XXI neprešiel nikto cez rozum.“

Dej románu sa odohráva na ostrove Pianosa v Stredozemnom mori, kde sa nachádza americká letecká základňa. Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú nemecké pozície v severnom Taliansku. Ústrednou postavou je poručík Yossarian (Joserien), ktorý nechce zomrieť zbytočnou smrťou a ktorý sa búri voči nezmyselnostiam vojenskej byrokracie. Jej stelesnením je tzv. hlava XXII. Je to súbor nezmyselných nariadení a predpisov, ktorý proti sebe stavia vojaka a armádu ako inštitúciu. Yossarian vidí, že nezmyselné nariadenia nadriadených vedú k zbytočným stratám na životoch. Pri neustálom zvyšovaní počtu povinných letov postupne zomierajú aj členovia z jeho letky, preto sa rozhodne dezertovať. V úteku vidí jedinú možnosť zachrániť sa. Rozhodne sa utiecť do Švédska, odchádza za vidinou kultúrneho sveta. Cíti sa šťastný, lebo sa rozhodol byť sám sebou.

Autor v románe výrazne využil satiru, iróniu, humor, aby zvýraznil morbídnu absurditu vojny.

ARTHUR MILLER – 1915 – 2005

- americký dramatik a prozaik

Skúška ohňom – hra

Po páde – dráma

Cesta z hory Morgan – psychologická hra

Rozbité sklo – hra

Veštba – hra,...

Smrť obchodného cestujúceho – hra o živote jednoduchého Američana

Obchodný cestujúci Willy Loman považuje za hlavnú hodnotu života materiálne veci. Spoznávame ho ako zostarnutého človeka, ktorý sa už len veľmi ťažko presadzuje vo svojej profesii, príde o zamestnanie. Vtedy si uvedomí, že celý jeho život bola pretvárka, sebaklam, že zlyhal aj v manželskom živote, keď sa odcudzil manželke a synom. Pochopí, že si to zavinil sám, preto sa rozhodne skoncovať so životom. Uskutoční dokonalú samovraždu – predstiera dopravnú nehodu, aby aspoň po smrti zabezpečil svoju rodinu životnou poistkou.

WILLIAM STYRON – 1925 - ...........

- americký prozaik

Sophiina voľba - postmodernistický román - návrat k téme 2. svetovej vojny

Román zachytáva osudy Sophie Zawitovskej počas vojnových rokov v Poľsku a po vojne v Amerike, kam sa dostala ako bývalá väzenkyňa koncentračného tábora na doliečenie. Pochádzala z Krakova, jej otec bol univerzitný profesor, obdivovateľ všetkého nemeckého a antisemita. Vydala sa bez veľkej lásky za otcovho žiaka Kazika, ktorý mal pre sebou podobnú kariéru ako jej otec. Mali spolu žiť vo Viedni, ale Poľsko napadli Nemci. Otec a manžel budú spolu s inými poľskými vysokoškolskými pedagógmi uväznení v koncentračnom tábore a obaja zomrú. Sophia ostane sama s dvoma deťmi a chorou matkou, pre ktorú sa snaží na vidieku kúpiť výživnú šunku. Pri náhodnej kontrole ju zatknú Nemci a za kupčenie na čiernom trhu sa dostane do koncentračného tábora spolu s deťmi. Sophia bola veľmi pekná, mala árijské črty a všetkých presviedčala, že nemá židovský pôvod. Bránila sa tým, že ukazovala prepašovanú stránku z otcovej antisemitskej knihy. Zapôsobí na fašistického lekára Jemenda von Niemanda, ktorý jej dá „výhodu“ voľby: môže sa rozhodnúť, ktoré dieťa pôjde do plynu a ktoré ešte chvíľu bude žiť. Zachráni syna Jana a dcéra Eva zomrie. Ján zomrie tiež, ale Sophia ponesie ťarchu svojho rozhodnutia.

Sophia sa zapáči vrchnému veliteľovi Osvienčimu Rudolfovi Hössovi, dostane službu v jeho kancelárii a možno vďaka tomu prežije. Sophia naozaj prežila – mala 38 kíl, prekonala týfus, anémiu, stratila všetky zuby, vlasy. Po vojne žila najprv vo Švédsku a neskôr sa dostala na doliečenie a rehabilitáciu do USA. Stretla sa tam s Nathanom. Prežila, ale nedokázala žiť s vedomím, za akú cenu prežila. Zomrela dobrovoľne s mužom, ktorého milovala – s Nathanom.

Nathan je duševne chorý narkoman, vymýšľa si, že pracuje ako biológ a Sophia dlho na to nepríde. Neskôr spozná, s kým žije, ale miluje ho. Nathan nenávidí každého Európana za to, že nič neurobili proti tomu, čo sa dialo v koncentrákoch.

Sophia vyrozpráva Nathanovi úplne iný príbeh svojho života, bojí sa mu povedať celú pravdu. Pravdu sa dozvie len ten, čo zapisuje príbeh tejto zvláštnej dvojice, mladý redaktor Stingo.

TENNESSEE WILLIAMS – 1914 – 1983

- americký predstaviteľ drámy

- autor psychologických hier: Sklenený zverinec – hra s autobiografickými prvkami

Mačka na horúcej plechovej streche

Električka zvaná Túžba – psychologická hra, jednoaktovka

Názov je odvodený od názvu zastávky električky v neworleanskej štvrti.

Južanská kráska Blanche Du Boisová (blanč) ušla k sestre do New Orleansu, aby tam našla východisko z traumy, ktorú prežila v nešťastnom manželstve. Príbeh sa odohráva v byte a v dome jej švagra Stanleyho a Stelly. Od začiatku príchodu Blanche do mesta je prítomná symbolika, lebo k bytu svojej sestry prišla električkami Túžba a Cintorín. Hra je presvedčivým vyjadrením toho, ako prízemnosť, hrubosť, násilie a brutalita ničia ľudské túžby.

Stanley je muž, ktorý si potrpí na imidži chlapa, nemá iné záujmy len prácu, kolky, poker a sex. Stellu miluje, ale zároveň mu nerobí problém surovo ju zbiť, keď je opitý. Blanche sa snaží ukryť svoj alkoholizmus, ktorým si „lieči“ svoje problémy. Snaží sa opantať švagrovho kamaráta. Stanley si overí jej minulosť, upozorní svojho priateľa na jej klamstvá a tým zničí všetky ilúzie nešťastnej Blanche. Jednoduchý a drsný Stanley rieši všetko bezohľadne priamo a koketovanie švagrinej skončí znásilnením. Stella jej slovám neuverí a otrasenú Blanche odvezú do ústavu pre choromyseľných.

Zopakujte si:

1. Vysvetlite spoločensko-politickú situáciu, v ktorej sa americká literatúra po roku 1945 vyvíjala

2. Vymenujte hlavných predstaviteľov americkej literatúry po roku 1945 a stručne charakterizujte ich tvorbu

3. Vysvetlite postoje amerických autorov k téme 2. svetovej vojny, svoje tvrdenia položte konkrétnymi dielami.

Použitá literatúra:

IVANOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2000. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-39-6

KASÁČ, Z.: Svetová literatúra 20. storočia. 1. vyd. 1998. MPC Banská Bystrica. ISBN 80-8041-212-X

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0