L´Aggettivo (Prídavné mená)

Vypracovala: Mgr. Veronika Cvinčeková

Ľ aggettivo qualificativo (Akostné prídavné mená)

Gli aggetivi qualificativi si accordano in genere e numero con i nomi a cui si riferiscono. Prídavné mená sa prispôsobujú rodu a číslu podstatného mena, ku ktorému sa vzťahujú.

Prídavné mená končiace na –e sú mužského a ženského rodu a vytvárajú plurál končiaci na –i.

• Príklad: la ragazza/il ragazzo cinese, le ragazze/ i ragazzi cinesi

Ak sa prídavné meno vzťahuje k podstatným menám, ktoré sú rozdielneho rodu, zvyčajne sa prispôsobuje mužskému.

• Príklad: le ragazze e i ragazzi italiani

U niektorých prídavných mien, ktoré opisujú farby (blu, rosa, viola, marrone), ostávajú rod a číslo nezmenené.

• Príklad: un cappotto viola, due maglie viola

Prídavné mená končiace na –co a –go sa vo všeobecnosti v množnom čísle končia na –chi a –ghi.

• Príklad: bianco/a – bianchi/bianche, largo/a – larghi/larghe

Niektoré prídavné mená končiace na –co sa končia aj na –ci.

• Príklad: simpatico/a - simpatici/simpatiche

Pozícia prídavných mien

Akostné prídavné mená väčšinou nasledujú za podstatným menom a upresňujú, o aké podstatné meno ide. Ak sa nachádza pred ním, môže mať podstatné meno významové odtienky.

Podstatné meno + prídavné meno: prídavné meno má rozlišovaciu funkciu (presne charakterizuje podstatné meno)

• Príklad: Ho conosciuto la sorella giovane di Mario. - spoznal som tú mladú sestru a nie inú

Prídavné meno + podstatné meno: prídavné meno má opisnú funkciu (opisuje podstatné meno, ale bližšie ho necharakterizuje)

• Príklad: Ho conosciuto la bella e giovane sorella di Mario.

V niektorých prípadoch môže pozícia prídavného mena úplne zmeniť význam.

• Príklad 1:

  • un vecchio amico – priateľ, ktorého už dlho poznám

  • un amico vecchio – priateľ, ktorý má vysoký vek

• Príklad 2:

  • una certa notizia – správa, ktorej pôvod nepoznáme

  • una notizia certa – istá, potvrdená správa

Pred podstatné meno sa kladú vždy nasledujúce prídavné mená:

• privlastňovacie: il mio capotto grigio

• ukazujúce: dammi quella matita/voglio questa maglietta

• neurčité: alla festa c´erano tante persone/ nel negozio c´erano pochi clienti

• vyjadrujúce základné a radové číslovky: Giulio é il terzo fratello/ in famiglia siamo in tre fratelli

I gradi del´aggettivo (Stupňovanie prídavných mien)

Pomocou akostného prídavného mena nevyjadrujeme iba istú kvalitu, ale aj jej stupeň.

• Príklad: bello-piú bello-bellissimo

Il comparativo (Porovnávanie, komparatív)

• Na porovnávanie akosti, kvality dvoch podstatných mien (alebo prísloviek) sa obyčajne používa vzorec: piú (=viac)/meno(=menej) + prídavné meno + di (=od)

Príklad:

Vzorec piú/meno + prídavné meno + che (=ako) sa používa na porovnávanie:

prídavných mien

• Príklad: Il tavolo é piú largo che lungo.

slovies

• Príklad: Sciare é piú divertente che camminare.

prísloviek alebo výrazov miest

• Príklad: La musica si sente meglio qui che lá. Il vino costa piú in Italia che in Belgio.

podstatných mien a zámen s predložkou

• Príklad: Il teatro piace piú a mia moglie che a me. Parla piú con me che con te.

počtu a kvantity

• Príklad: In Italia ci sono piú anziani che bambini.

Na vyjadrenie podobnosti sa obyčajne používa come (=ako), prípadne quanto (=tak veľa, rovnako veľa).

• Príklad: La mia maglietta é corta quanto la tua. Il vino in Italia costa come in Belgio.

Il superlativo relativo (Vzťahujúci sa superlatív)

Ak sa porovnáva jeden prvok so skupinou prvkov, používa sa:

člen + (podstatné meno) piú/meno + prídavné meno + di + singulár podstatného mena/tra + plurál podstatného mena

• Príklad: É il libro piú bello di Boccaccio. /É la persona meno paziente tra i miei clienti.

člen piú/meno + prídavné meno + (podstatné meno) + di + singulár podstatného mena/tra + plurál podstatného mena

• Príklad: É il piú bello libro di Boccaccio. /É il piú alto tra i suoi compagni.

Il superlativo assoluto (Úplný superlatív)

Ak sa neporovnáva, ale chceme vyjadriť najvyšší stupeň istej kvality, akosti alebo vlastnosti, pripájame k prídavnému menu príponu –issimo/a/e.

• Príklad: é un libro bellissimo, é una ragazza altissima

Komparatív a superlatív s dvojakou formou

Zmiešané formy sa nepoužívajú (piú migliore/piú ottimo/ottimissimo – nesprávne).

Aggettivi possessivi (Privlastňovacie prídavné mená)

Privlastňovacie prídavné mená sa v taliančine zhodujú s číslom a rodom vlastnenej veci.

• Príklad: é la casa sua (di Mario/di Paola)

V pluráli v tretej osobe sa privlastňovacie meno nemení.

• Príklad: il loro vestito/la loro giacca

Ukazovacie prídavné mená

Questo vyjadruje blízkosť objektu, o kom sa hovorí, quello vyjadruje jeho diaľku.

• Príklad: É tuo questo libro? No, il mio é quello sulla scrivania.