Švédsko sa rozkladá na východnom, miernejšom sklone Škandinávskych vrchov. Povrch sa stupňovito znižuje smerom na juhovýchod. Týmto smerom tečie aj väčšina švédskych riek. Sú vodnaté a prekonávajú výškové rozdiely vodopádmi a prahmi. Energiu riek využívajú vodné elektrárne. Mnoho riek preteká cez jazerá, ktorých je veľký počet.
Podnebie je na väčšine územia vnútrozemské, hoci Švédsko leží v prechodnej podnebnej oblasti. Škandinávske vrchy tvoria klimatické rozhranie a zabraňujú vplyvu Atlantického oceána. Na záveternej strane vrchov vo Švédsku spadne menej zrážok ako na náveternej strane v Nórsku. Iba južné Švédsko je otvorené vplyvu Atlantického oceána. Jeho západné pobrežie v zime nezamŕza.
Najviac sa pestujú krmoviny a obilniny, zemiaky i cukrová repa. V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka, na severe chov sobov a kožušinovej zveri.
Z európskych štátov má Švédsko najväčšiu rozlohu lesov. V ťažbe dreva je na poprednom mieste vo svete.
Priemysel má dostatok domácich nerastných surovín, okrem palív. Najvýznamnejšia je ťažba železnej rudy, najkvalitnejšej na svete. Najväčšia ťažba je na severe štátu. Hutnícky priemysel je známy výrobou kvalitnej ocele. Táto sa spracúva ďalej v rozsiahlej strojárskej výrobe. Dôležité odvetvia sú drevospracujúci, chemický a potravinársky priemysel.
V strednom a južnom Švédsku žijú tri štvrtiny obyvateľstva štátu. Prevažná časť obyvateľov býva v mestách, pracuje v službách a priemysle.
Najvýznamnejšia hospodárska oblasť – južné Švédsko – má najvýnosnejšie poľnohospodárstvo, najväčšie sústredenie priemyslu a miest. Hlavné mesto Štokholm je najväčšie priemyselné a kultúrne stredisko štátu, sídlo vlády. Má medzinárodné letisko a veľký prístav (v zime nezamŕza). Veľkosťou na druhé miesto sa zaraďuje priemyselné stredisko Göteborg s najväčším vývozným prístavom. Dôležitý prístav, stredisko priemyslu a obchodu je Malmo.
Švédske kráľovstvo je rozlohou a počtom obyvateľov najväčší a hospodársky najsilnejší štát severnej Európy. Patrí k štátom s najvyššou životnou úrovňou obyvateľstva.
Štokholm - hlavné mesto Švédska
Fínsko
Leží pri zálivoch Baltského mora. Povrch tvoria prevažne nížiny, pahorkatiny a plošiny. Pre krajinu je typické veľké množstvo jazier. Využívajú sa na vnútrozemskú vodnú dopravu, plavenie dreva, rybolov a rekreáciu. V severnej časti územia zaberajú veľké plochy močiare. Podnebie je vnútrozemské, iba na juhu je miernejšie vplyvom Baltského mora. Rieky sú krátke a vodnaté. Pôdy sú málo úrodné a prevažne zamokrené.
Najväčšie bohatstvo krajiny tvoria lesy. Pokrývajú viac ako dve tretiny rozlohy územia, najviac z európskych štátov. Nerastných surovín nie je dostatok. Ako palivo sa ťaží iba rašelina. Významnejšia je ťažba fosfátov a niektorých rúd.
Základným odvetvím hospodárstva je drevospracujúci priemysel. Fínsko patrí medzi najväčších svetových výrobcov - vývozcov papiera a celulózy. Vyniká aj výrobou kvalitného nábytku, ktorý sa takisto vyváža.
Väčšina obyvateľov žije v mestách, najmä pri pobreží na juhu územia. Tu ležia aj najväčšie mestá. Hlavné mesto Helsinki je najväčšie kultúrne, priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Mesto Turku má prístav s výhodnou polohou a rozmanitý priemysel. Vo vnútrozemí leží priemyselné mesto Tampere.
Fínska republika je vyspelý priemyselný štát s rozvinutými odvetviami služieb. Zodpovedajú požiadavkám životnej úrovne obyvateľstva.
Helsinki – hlavné mesto Fínska
Zopakujte si:
1. Aké rozdiely v podnebí sa prejavujú na území Švédska?2. Porovnajte podmienky pre poľnohospodárstvo a jeho zameranie v Švédsku a vo Fínsku.
3. Kde sa rozprestiera najvýznamnejšia hospodárska oblasť štátu?
4. V ktorom priemyselnom odvetví vyniká Fínsko?
Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6Zaťková, M. a i., 1996: Zemepis 6. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s.120, ISBN 80-85452-12-X
Zdroje obrazkov:
http://letenky.aerodom.sk/images/endpt/STO.jpghttp://i.ck.cz/f/114/6.jpg