Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Veľké objavné cesty Európanov do zámoria mali niekoľko príčin. Tými najhlavnejšími boli predovšetkým nedostatok zlata, ktorého povrchové zásoby boli už 15. storočí takmer vyčerpané a víťazné ťaženie Turkov Balkánskym polostrovom. Po dobytí Konštantínopolu v r. 1453 došlo k pretnutiu starých obchodných ciest medzi Áziou a Európou. Vzácny ázijský tovar – rôzne druhy korenia, drahé látky a pod. boli nedostupné. Atmosféra doby, poznamenaná rodiacim sa humanizmom a renesanciou, priala odvážnym jednotlivcom, moreplavcom, ktorí mali k dispozícii vymoženosti doby: astroláb, kompas, rýchle lode. Prvé podnety k zámorským výpravam prišli z Portugalska, kde ich podporoval princ Henrich zvaný Moreplavec. Z jeho podnetu sa organizovali výpravy okolo afrického pobrežia – v r. 1434 oboplávali portugalskí námorníci mys Bojador, ktorý bol v tej dobe koncom známeho sveta, v 60. rokoch sa dostali po Guinejský záliv, 70. roky priniesli objavenie Zlatonosného pobrežia (Ghana) a Otrokárskeho pobrežia (Nigéria). Výpravy priniesli do Portugalska množstvo otrokov, zlata, slonoviny a korenia, čo bolo motiváciou pre ďalšie cesty, predovšetkým pre snahu dostať sa okolo Afriky do Indie. V r. 1488 moreplavec Bartolomeo Díaz objavil najjužnejší bod Afriky – Mys dobrej nádeje – o desať rokov v r.1498 neskôr výprava Vasca de Gammu pristála v Indii. Všade, kde sa vylodili, Portugalci zakladali kolónie, ktoré pre nich boli zdrojom vzácneho tovaru a lacnej pracovnej sily. Dostali sa však do sporou so Španielskom, ktoré takisto malo záujem na bohatstve ďalekých krajín. Po vojenskom konflikte v roku 1479 uzavreli dohodu, podľa ktorej španielske výpravy smerovali na západ od Kanárskych ostrovov, portugalské na juh. Španielsku sa počas 15. storočia podarilo úplne vymaniť spod arabskej nadvlády a v r. 1492, keď kapitulovala posledná arabská pevnosť v Granade, bolo úplne zjednotené v rukách panovníckej dvojice Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. Pravé oni prijali janovského moreplavca Krištofa Kolumba, ktorý ich zaujal plánom vydať sa západným smerom hľadať cestu do Indie. 3. auguasta 1492 sa tri lode: Pinta, Nińa a Santa María vydali z prístavu Palos na cestu do neznáma. 12. októbra 1492 pristáli na ostrove Guanahani, jednom z Bahamských ostrovov. Na svojej prvej výprave sa Kolumbus dostal na Kubu a Haiti a tamojších obyvateľov, podľa svojej predstavy, že je v Indii, nazval Indiánmi. Kolumbus uskutočnil ešte 3 výpravy do Ameriky, dostal sa až k Malým Antilám, ústiu rieky Orinoko a do Panamy. Zomrel v roku 1506 presvedčený, že našiel cestu do Indie. Už v r. 1501 však taliansky zemepsiec Amerigo Vespucci vyslovil domienku, že bol objavený nový kontinent – nazval ho Novým svetom. Jeho domienka sa potvrdila v r.1513 keď Španiel Vasco de Balboa prešiel cez stredoamerickú šiju a uvidel Tichý oceán. Na Vespucciho počesť bol novoobjavený kontinent nazvaný Amerikou. Španielom sa otvorila cesta na ovládnutie južnej Ameriky. V rokoch 1519-21 španielsky dobrodruhovia na čele s Hernandom Cortézom rozvrátili vyspelú rišu Aztékov v Mexiku. Lsťou a úskokmi ovládol panovníka Montezumu, potlačil aztécke povstanie, vyplienil ich hlavné mesto Tenochtitlan a povraždil tisíce ľudí. Podobne skončila aj ríša Inkov v dnešnom Peru: s tou skoncoval v rokoch 1532-5 Francisco Pizzaro . Objavné cesty vyvrcholili v rokoch 1519-22, keď portugalský moreplavec v španielskych službách, Fernão Magalhães, uskutočnil plavbu okolo sveta, pričom oboplával Ameriku z juhu a dostal sa do Tichého oceánu. Jeho výprava sa skončila úspešne, hoci on sám zahynul v r. 1521 na Filipínach a z jeho piatich lodí sa do Španielska vrátila len jedna. Magalhãesova cesta však podala nezvratný dôkaz o guľatosti zeme. Dôsledky objavu nového kontinentu boli nesmierne: predovšetkým to boli epidémie nových nákazlivých chorôb, kiahní, chrípky, osýpok, ktoré vykynožili viac Indiánov ako vražedné výpravy. Námorníci zase priniesli do Európy syfilis. Americkí Indiáni pestovali mnoho plodín, ktoré boli dovtedy u nás neznáme, no dnes si náš jedálny lístok bez nich nevieme predstaviť: zemiaky, kukuricu, slnečnicu, paradajky, papriku, kakao i tabak. Európania so sebou priniesli kone, palné zbrane a iné technické vymoženosti. Portugalské a španielsko objavné cesty priniesli i ďalšie zmeny: oslabila sa tradičná moc arabských kupcov, ktorí ovladáli obchod so vzácnym tovarom z Ďalekého východu, svoj primát stratili aj stredomorské obchodné mestá Janov a Benátky. Ťažisko diaľkového obchodu sa presunulo na Pyrenejský polostrov a neskôr, od konca 16. storočia na západeurópske pobrežie, do Francúzska, Holandska a Anglicka. Práve z týchto štátov odchádzali množstvá kolonistov, ktorí sa usádzali v doteraz nepoznanej časti nového sveta – severnej Amerike. Prvé pokusy usadiť Európanov na tomto území siahajú do r. 1580, keď sir Walter Raleigh založil kolóniu, ktorú na počesť kráľovnej Alžbety nazval Virgínia, neskôr založil ďalšiu, Jamestown. Kolonisti trpeli hladom, chorobami a častými nájazdmi Indiánov, ale prežili. Do svernej Ameriky odchádzali z Anglicka skupiny nábožensky prenasledovaných puritánov. V r. 1620 sa doplavili na lodi Mayflower Pilgrim Fathers (otcovia pútnici) do blízkosti Massachusetts a založili kolóniu Plymouth. S pomocou Indiánov, ktorí kolonistov naučili pestovať kukuricu, prežili prvé kruté zimy. V r. 1624 založili Holanďania kolóniu Nové Holandsko na rieke Hudson, v r. 1625 na ostrove Manhattan vzniklo obchodné stredisko Nový Amsterdam. Francúzska kolonizácia smerovala do Kanady. Samuel de Champlain založil v r. 1608 Quebec a odtiaľ pokračoval popri rieke sv. Vavrinca až k Hurónskemu jazeru, celé územie vyhlásil za majetok Francúzska. Iní francúzski objavitelia putovali pozdĺž rieky Mississipi a údolie rieky pomenovali Louisiana, po kráľovi Ľudovítovi XIV. Začiatkom 16. storčia sa do Európy dostali aj povesti o „Južnej zemi“, ktoré priniesli moreplavci z Ďalekého východu. Prvým Európanom, ktorý pristál v Austrálii bol portugalský moreplavec Godinho de Eredia v r. 1601. Ďalšie výpravy do týchto končín podnikali Holanďania: v r. 1642 Austráliu oboplával Abel Tasman, ktorý objavil ostrov Tasmánia. Jeho stretnutie s domorodcami, ktorí tu žili sa však skončilo násilnou smrťou štyroch Európanov, čo Tasmana podnietilo k negatívnej správe o novej zemi. Autsrália bola teda ponechaná sama na seba až do r. 1770, keď kapitán James Cook pri svojej prvej ceste okolo sveta pristál v Botany Bay vyhlásil juhovýchodné pobrežie kontinentu za britské vlastníctvo. Od r. 1788 Británia využívala Austráliu na deportáciu väzňov. Už v r. 1793 však začali do Autsrálie prichádzať prví dobrovoľní kolonisti.
Otázky:
Aké boli príčiny zámorských objavov?
Kto prvý oboplával Afriku z juhu?
V ktorom roku bola objavená Amerika?
Za koho považoval Krištof Kolumbus Indiánov?
Kto rozvrátil ríše Aztékov a Inkov?
Po kom bola pomenovaná Amerika?
Ako si hovorili puritánski kolonisti v severnej Amerike?
Kto sa usádzal v Kanade?
Kto prvý pristál v Austrálii?
Kde pristál v r. 1770 kapitán James Cook?
Použitá literatúta:
Kol. aut., Dějiny evropské civilizace I, Paseka, Praha, 1999
Ganeri A., Martell H.M., Williams B., Encyclopedia of world history, Parragon Book, 2006