Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová 

 
2. svetová vojna – 1939 – 1945
  • Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva
  • Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov
  • Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov
  • Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko
  • Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz
  • Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko
  • V jej priebehu došlo k systematickému vyvražďovaniu ruského obyvateľstva a ľudí tzv. neárijského pôvodu (Židia, Cigáni, neskôr aj slovanské národy) - holokaust
 
Udalosti 2. svetovej vojny sa po roku 1945 stali veľmi frekventovanou témou v slovenskej literatúre. Autori sa snažili poukázať na hrôzy, ktoré vojna priniesla a zabrániť vzniku ďalšej vojny. Mnohí vo svojej tvorbe vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov (priami účastníci vojny, SNP). Zároveň zobrazovali obdobie vojnovej Slovenskej republiky, kriticky hodnotili jej režim.


Život autorov – prozaikov počas 2. svetovej vojny:

Rudolf Jašík – priamy účastník vojny. Odvelený bol na ukrajinský front (1941-1943). Dvakrát sa pokúsil o prechod na sovietsku stranu. Pri jednom z ústupov spolu s inými zničil vojenský materiál batérie, pred súdom ho zachránila len amnestia. Po návrate na Slovensko dával verejne najavo nespokojnosť s udalosťami, vyjadroval protivojnové a protifašistické postoje, za čo bol degradovaný z desiatnika na vojaka. V roku 1944 ho demobilizovali a krátko nato sa stal členom partizánskej skupiny.

Vladimír Mináč – aktívne sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. V roku 1944 ho zatklo gestapo, bol väznený v Mauthausene a v Dachau.

Ladislav Ťažký – na front narukoval v roku 1943. Bol odvelený na východný front. Po vypuknutí SNP bola jeho divízia internovaná v tábore v Rumunsku. Z tábora sa mu podarilo ujsť, ale v severnom Maďarsku ho zatkli maďarskí vojaci a poslali ho do zajatia v Rakúsku. Tu pracoval na obnove zbombardovanej Viedne až do skončenia vojny.

Ladislav Mňačko – ešte v roku 1939 (po vzniku Slovenskej republiky) sa pokúsil ujsť do Sovietskeho zväzu, potom do Holandska, Nemci ho chytili a internovali v pracovnom tábore v uhoľnom revíri. Po dvoch rokoch ušiel, chcel sa zapojiť do SNP, ale stal sa členom ploštinskej partizánskej skupiny na moravsko-slovenskom pomedzí. V máji 1945 bol v bojoch ranený.

Alfonz Bednár – na začiatku vojny ešte študoval a po ukončení štúdií pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Liptovskom Mikuláši

Dominik Tatarka– vojna do jeho života zasiahla v dobe jeho štúdií na Sorbonne v Paríži. Počas vojny pracoval ako učiteľ v Žiline a v Martine. Zúčastnil sa aj SNP.

Vincent Šikula – narodil sa v roku 1936, teda v čase vojny bol ešte dieťaťom

Jozef Cíger Hronský – počas vojny pôsobil ako učiteľ, tajomník a správca Matice slovenskej v Martine


Pohľad najdôležitejších udalostí 2. svetovej vojny v dielach slovenských autorov:
  1. Obraz vojnovej Slovenskej republiky
  2. Fašizácia slovenského štátu
  3. Netradičný pohľad na SNP
  4. Odmietanie SNP
  5. Osudy vojakov vojnovej Slovenskej armády
  6. Prechod frontu, život v partizánskej skupine, oslobodzovanie
  7. Židovský problém v období 2. svetovej vojny

 
Prehľad prozaických diel s témou 2. svetovej vojny:
 
Rudolf Jašík
Mŕtvi nespievajú - román
Námestie svätej Alžbety - román

 
Ladislav Ťažký
Amenmária, Samí dobrí vojaci - román
Evanjelium čatára Matúša I. a II. - román
Dunajské hroby - novela

 
Ladislav Mňačko
Smrť sa volá Engelchen - román


Vladimír Mináč
Generácia - román

 
Alfonz Bednár
Kolíska - novela
Sklený vrch - román

 
Dominik Tatarka
Farská republika - román

 
Vincent Šikula
Majstri, Muškát, Vilma - romány

 
Jozef Cíger Hronský
Svet na Trasovisku– román



Charakteristika diel s protivojnovou tematikou:
 
Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety – psychologický a spoločenský román, ktorý odsudzuje krutosť a neľudskosť fašizmu a rasovú diskrimináciu.

Je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu.“

Uzatvára ho metafora, ktorá výstižne charakterizuje dobu: „Domy sú temné, okná temné, pozatvárané. Ľudia spia, lebo je noc. Je ešte noc. Noc...“

Hlavné postavy:
Igor Hamar
Eva Weimannová
Holič Flórik
Žltý Dodo,...
 
Román o osudoch lásky Igora Hamara a Evy Weimannovej. Igor je osemnásťročný chudobný chlapec. Žije len s matkou, ktorá trpí rakovinou. Igor sa živí rôznymi príležitostnými prácami, nemohol doštudovať ani gymnázium, po otcovej smrti musel z finančných dôvodov odísť. Je zaľúbený do Evy, s ktorou sa stretáva vo veži kostola na Námestí sv. Alžbety. Eva je mladé židovské dievča, ktoré sa z Igorom pozná už od detstva, je nežná, oddaná, ticho znáša svoj osud a verí, že sa jej podarí s Igorom odísť.

Dej románu sa odohráva v meste pod viničným vrchom – v Nitre. Na predmestí Nitry, na Námestí sv. Alžbety, bývajú najmä chudobní, medzi nimi i mnoho Židov. Tu žijú i hlavné postavy románu – Igor, Eva, Samko (Evin otec), Maxi, holič Flórik, Žltý Dodo,... Na osudoch rôznych postáv autor zachytáva príchod nemeckých vojsk do mesta, aktivity funkcionárov SHĽS, aktivizovanie Hlinkovej gardy, prijatie protižidovských zákonov, prvé transporty Židov, arizáciu židovského majetku, vraždy židovských obyvateľov, ich samovraždy, udavačstvo,...

Krátky dej:
Do života pokojného mesta zasiahla vojna, priniesla nepokoj a hrôzy. Začalo sa to značkovaním Židov žltou Dávidovou hviezdou. Igor - katolík nevedel pochopiť význam značkovania, nerozumel, prečo zrazu Židia sú „zlí a nebezpeční“. Veľmi miluje svoje dievča a nechce dovoliť, aby Eva nosila žltú hviezdu. Eva ale tuší, že značkovanie je len začiatok hrôz, ktoré budú nasledovať a cítili to aj ostatní Židia. Igor sa snaží Evu chrániť, chce dosiahnuť jej pokrstenie. Nepodarí sa mu to. Rozhodne sa Evu ukryť v horách, ale príde nemecká razia v meste, Nemci odvlečú viacerých Židov, medzi nimi aj Evu. Eva napokon zomrie na vlakovej stanici, kde ju zastrelia Nemci, lebo chce odniesť mŕtveho chlapčeka, aby ho fašisti nerozšliapali. Evin otec Samko a celá jeho rodina spácha samovraždu poslednou večerou, a predtým si ešte strhnú žltú hviezdu.
 
Autor nezobrazil len krutosť Nemcov, ale aj ľudí zo Slovenska, konkrétne z Námestia sv. Alžbety. Predávajú sa kvôli peniazom k Nemcom, nezáleží im na vlastnej cti a svedomí. Patril medzi nich aj Žltý Dodo, bezcharakterný zlodejíček a povaľač, ktorý sa rozhodol kvôli peniazom udávať Židov, ktorí nenosili žltú hviezdu. Za každého udaného dostal 100 korún. Neskôr udával aj tých, ktorí hviezdu nosili.
 
Spomenúť treba aj holiča Flórika, ktorý sa dovtedy živil na námestí strihaním a holením Židov. Hneď ako sa dozvedel o prenasledovaní Židov, vyrobil plagát s nápisom: „Židov neholím a nestrihám!“ Neskôr holičstvo zatvoril a išiel robiť plateného tajomníka a poručíka Hlinkovej gardy. Nevadilo mu, že sa z neho mnohí smiali, odpľúvajú si, keď ho videli. Jeho cieľom je získať židovský majetok a kúpiť si krásny salón na hlavnej ulici.
 
Igor sa nevie vyrovnať so smrťou Evy. Rozhodne sa, že sa pomstí Flórikovi. V noci na neho počká a zabije ho železnou tyčou. Potom ide k rieke, hodí do nej tyč a chce skočiť do vody. V poslednej chvíli ho zachráni obuvník Maguš.

 
 
 
Mŕtvi nespievajú – román o osudoch slovenských vojakov na východnom fronte v období Slovenskej republiky. Pôvodne malo mať dielo tri časti, ale autorovi v tom zabránila predčasná a náhla smrť.

Hlavné postavy: poručík Kľako
 
Autor v románe vytvoril celý rad výborne vykreslených postáv – Slovákov, Nemcov, Židov, chudobných, bohatých, ľudákov, fašistov, nefašistov,... Zároveň presvedčivo priblížil dobovú atmosféru, zložité medziľudské, politické a sociálne vzťahy.

Krátky dej:
Román zobrazuje pravú tvár vojny, krviprelievanie, bolesť, utrpenie. Má dve časti. V prvej sa autor zameral na demoralizáciu slovenskej armády, na nespokojnosť slovenských vojakov bojujúcich na ukrajinskom fronte a ich túžbu vrátiť sa domov. Hlavnou postavou románu je poručík Kľako, spočiatku cynický a ľahostajný človek, ale postupne začne nenávidieť Nemcov a nemeckých dôstojníkov, plne si začne uvedomovať nezmyselnosť vojny. Pochopí nespokojnosť obyčajných vojakov, začne im rozumieť a získa si ich dôveru. V druhej sa autor venuje životu ľudí v zázemí, v Nitrianskom Pravne.

 
 
 
Ladislav Ťažký – Amenmária s podtitulom Samí dobrí vojaci – rozsiahly autobiografický román, pri písaní ktorého autor vychádzal z vlastných zážitkov a skúseností. Zobrazil v ňom osudy slovenských vojakov, ktorí na príkaz vládnych predstaviteľov majú bojovať s Nemcami proti Sovietskej armáde.
 
Názov románu je prezývka Matúšovho nadriadeného – stotníka Skaličana, ale dá sa chápať aj ako zvolanie hrôzy a vzývanie o pomoc v situácii, v ktorej sa ocitli slovenskí vojaci na východnom fronte: „Amenmária! Kde si? Je s nami naozaj amen?“
 
Hlavné postavy:
Matúš Zraz
slovenskí vojaci

Krátky dej:
Dej románu sa odohráva na východnom fronte, v Ukrajine. Hlavnou postavou je Matúš Zraz, ktorý celý príbeh rozpráva v 1. osobe. Román sa skladá z množstva drobných epizód, ktoré podrobne a chronologicky zobrazujú zážitky hrdinu počas vojnových udalostí. Matúš Zraz krátko po príchode na front pochopí nezmyselnosť a krutosť vojny, nechce byť jej súčasťou. Matúš, podobne ako množstvo ďalších vojakov nechce byť „dobrým slovenským vojakom“, ktorý plní všetky príkazy. Časť vojakov, ktorých reprezentuje Matúš Zraz, odmietne bojovať na strane nemeckej armády, vojaci začnú sabotovať príkazy veliteľov, dokonca odmietnu úplne bojovať. Ich veľkou túžbou je vrátiť sa domov, venovať sa rodine.

 
 
Román Amenmária má pokračovanie v podobe diela Evanjelium čatára Matúša I. a II.

Hlavné postavy:
Matúš Zraz
slovenskí vojaci

Krátky dej:
Slovenskí vojaci sa ako stratená divízia presúvajú z Ruska do táborov v Rakúsku a Rumunsku, ale Matúš Zraz sa dostane ako kuriér aj do Prahy. Matúš napokon utečie aj s niekoľkými ďalšími vojakmi a vráti sa domov. Rozlúči sa s Amenmáriom, odovzdá armáde predratú uniformu a 19.10.1945 sa stane slobodným človekom.

 
 
Dunajské hroby – novela, v ktorej autor zachytil príbeh štyroch slovenských vojakov, ktorí ušli z nemeckého zajatia a cez zamrznutý Dunaj sa pokúsili dostať domov. Novela je súčasťou trojnovely Kŕdeľ divých Adamov (Divý Adam, Dunajské hroby, Hriešnica).

Hlavné postavy:
Jozef Zvala
Gadáň
Šurkava
Mičinec

Krátky dej:
Hlavnou postavou novely je Jozef Zvala, ktorý je zároveň rozprávačom príbehu. Úvodnú a záverečnú časť novely tvorí alegorický sen desiatnika Jozefa Zvalu, ktorý ušiel z nemeckého zajatia. V úvodnej časti novely sa ocitá v aule univerzity pred čestným súdom, ktorému predsedá Otec a Vodca (predstavitelia nemeckej ríše a Slovenskej republiky). Súdia ho kvôli zrade, obviňujú ho, že nebol dobrým vojakom nemeckej armády. Súd ho vylúči zo spoločnosti, rozsudok znie, že Zvala musí odovzdať svoju tvár, odteraz bude žiť a chodiť bez tváre.
 
Zvala uvažuje na moste cez Dunaj o smrti, chcel by zomrieť, tak ako zomreli jeho traja druhovia, ktorých pochoval Dunaj.
 
V druhej často novely rozpráva desiatnik príbeh o tom, ako sa zachránil. Ušiel z väzenia, podarilo sa mu dostať až na pravý breh Dunaja pri Bratislave, kadiaľ viedla hranica. Most a hranicu strážili nemeckí vojaci. Tu sa stretol s troma slovenskými vojakmi, ktorí tiež ušli zo zajatia (Gadáň, Šurkava a Mičinec). V neďalekej reštaurácii sa Mičinec zoznámil s čašníčkou Gizkou, ktorá si ho odviedla domov. Ostatní sa rozhodli prejsť cez zamrznutý Dunaj. Ľad sa prelomil a Gadáň zmizol v rieke. Zvala a Šurkava sa ukryli v kríkoch, kde prišlo Zvalovi zle, mal choré srdce. Odpadol a v bezvedomí sa mu zdalo, že vidí Mičinca, ktorého chcel varovať pred Gizkiným domácim, ktorý udal Gizku Nemcom, že ukrýva utečenca. Keď sa prebral, išli ďalej, našli starú truhlicu, do ktorej sa ukryli. Zaspali v nej a Zvalovi sa sníval sen, že nemeckí vojaci zajali Gizku a Mičinca a neskôr ich popravili. Ráno vyliezli z truhlice a zbadali, že neďaleko nich pracuje skupina zajatcov. Od jedného z nich sa dozvedeli, že keď sa večer vracajú domov, málokedy ich rátajú. Šurkava sa rozhodol, že sa medzi nich zaradí a pokúsi sa tak dostať na druhú stranu. Plán mu nevyšiel, Nemci začali rátať zajatcov a Šurkavu zastrelili na úteku. Dunaj pochoval i jeho. Zvala ostal sám. Na druhý deň začali americké lietadlá bombardovať most i mesto. Zvala využil, že v tej chvíli nikto most nestrážil a prebehol na druhú stranu. Vbehol do budovy univerzity, kde mu oznámili, že je na hlavnom veliteľstve gardistov.
 
Záverečnú časť novely tvorí opäť alegorický sen. Zvala je zase pred súdom, ktorému už ale predsedá iný Otec. Ten súd ho súdi za to, že bol nemeckým vojakom, možno aj špiónom a gardistom. Porota sa chystá hlasovať o jeho treste. Zvalovi je jedno, ako sa rozhodnú, on vie, že je nevinný. Je vinný, lebo žije. On si už vybral svoj osud, o chvíľu bude medzi mŕtvymi kamarátmi a zostane medzi nimi na večnosť, čistý, so svojou tvárou.

 
 
 
Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen - autobiografický román z obdobia SNP venovaný téme partizánskej vojny, protifašistickému odboju, prechodu frontu cez moravsko-slovenské pomedzie, vypáleniu dediny Ploština (reálna udalosť), oslobodzovaniu Zlína, židovskej otázke, vzťahom členov partizánskej skupiny

Román nesie názov podľa mena nemeckého generála Engelchena, ktorý dal vypáliť obec Ploštinu.

Román bol preložený do mnohých jazykov a stal sa aj predlohou televízneho a filmového spracovania. L. Mňačko ho napísal za tri týždne v chate na Podstráňach nad Martinom.

Ústredným motívom románu je vina. Hlavného hrdinu prenasledujú vidiny horiacej Ploštiny a spálených ľudských tiel. Román využíva retrospektívu – Voloďa spomína na uvedené udalosti v nemocnici.

Hlavné postavy:
Voloďa
Marta
slovenskí a sovietski vojaci
nemecký veliteľ Engelchen

Krátky dej:
Autor bol sám členom partizánskej skupiny na moravsko – slovenskom pomedzí, kde bol ranený.
 
Dej románu sa odohráva v čase prechodu frontu cez slovenské územie. Opisuje autentické udalosti – vypálenie obce Ploština. Partizánska jednotka dostala príkaz čo najdlhšie zdržať nemeckú jednotku pred prechodom frontu. Autor zachytáva prítomnosť sovietskych veliteľov a ich pomoc partizánom. Autor v románe zachytáva aj osudy židovských obyvateľov a deportácie. Osudy židovských obyvateľov zobrazil predovšetkým na osudoch Marty, ktorej široká rodina a známi boli deportovaní, brat emigroval do Ameriky a ona ostala úplne sama. Zapojila sa do protifašistického odboja, stala sa vyzvedačkou Nemcov, preverovala ich vzťah k vodcovi po neúspešnom atentáte na Heidricha, zároveň získavala cenné informácie pre štáb partizánskej jednotky. Postava Marty je jednou z najtragickejších postáv tohto obdobia. Chcela zabrániť masakre v Ploštine, ale pre nedôveru a neochotu ľudí z kopanice sa jej to nepodarilo. Vo vojne prišla o všetko – o rodičov, rodinu, ale i o úctu k sebe samej. Ľudia ju po vojne označovali za nemeckú pobehlicu. Unikla síce osudu Židov, ale svoj život sa napokon rozhodla ukončiť dávkou morfia.
 
Autor v románe zachytil aj život a správanie sa sovietskych veliteľov, ktorí pomáhali organizovať partizánske skupiny a starali sa o ich vyzbrojenie.

 
 
 
Vladimír Mináč – Generácia - trilógia o osudoch členov jednej generácie, do ktorej patril aj autor

Skladá sa z troch častí – Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň
 
Román zachytáva život v Slovenskej republike, v období pred vypuknutím SNP, počas a po skončení SNP. V románe sa zoznamujeme s osudmi jednotlivých členov mladej generácie zloženej z viacerých sociálnych vrstiev – robotnícky chlapec, študentka medicíny, študent filozofie, dôstojník armády,... Sledujeme ich životné osudy, postoje, názory v období veľkých historických udalostí.

Hlavné postavy:
Marek Uhrín
Janko Krap
Hanka Krapová
Komisár Bende
Oľga Ferkodičová
Kapitán Labuda
Valér Ferkodič
 
Krátky dej:

Dlhý čas čakania – zachytáva život v Slovenskej republike pred vypuknutím SNP a čakanie na zmenu. Dej sa odohráva v Bratislave, autor predstavuje jednotlivých členov mladej generácie zloženej z viacerých sociálnych vrstiev. Hlavnou postavou je Marek Uhrín, mladý človek, ktorý nevie, čo chce, ale vie, čo nechce a kam nechce patriť. Protiví sa mu staršia generácia a nechce byť ako jeho otec, ktorý sa z bezvýznamného človiečika stáva členom gardy a očakáva z toho isté výhody. Prvá časť románu končí príchodom nemeckých vojsk z petržalskej strany do Bratislavy, čo spustilo živelný začiatok povstania proti fašizmu.

Živí a mŕtvi – autor sleduje osudy mladých ľudí z prvej časti po vypuknutí povstania. Časť deja sa odohráva v partizánskom tábore, v ktorom velia ruskí velitelia. Komisár Bende je absolútne kladnou postavou podľa požiadaviek socialistického realizmu. Medzi kladné postavy patrí aj Janko Krap – pôvodne robotník. Táto postava nie je už úplne biela, po vojne bude potrestaný za partizánsky súd proti zradcovi v skupine. Bývalý príslušník česko-slovenskej armády kapitán Labuda sa zúčastní aj so svojimi vojakmi na partizánskych bojoch, je najrešpektovanejším veliteľom, ale zbytočne riskuje životy vojakov, koná živelne. Bude ranený a po vojne bude invalidom. Marek Uhrín sa stal partizánom, ale pre svoju nevytrénovanú postavu, slabší zrak bol terčom posmechu ostatných vojakov. Jeho kvality uznali až vtedy, keď bolo potrebné tlmočiť z nemčiny alebo pripravovať letáky. Marek sa počas povstania opäť stretne s Oľgou Ferkodičovou, ktorú miloval, ale ktorá dala prednosť kapitánovi Labudovi. Čakala s ním dieťa a kapitán Labuda nemal záujem sa o ňu postarať, dokonca pochyboval o svojom otcovstve. Marek jej sprostredkuje ubytovanie na strednom Slovensku, kde ju zachytia udalosti SNP. Bude musieť opustiť dedinu a dostane sa do väzenia. Vo väzení ju stretne jej príbuzný Valér Ferkodič – člen Hlinkovej gardy – a vybaví jej prepustenie. Valér sa stal gardistom z ľahkovážnosti. Na strednom Slovensku sa stal svedkom znásilnenia Hanky Krapovej gardistami a jej vraždy, aby sa všetko ututlalo. S hrôzou zisťuje, kam sa dostal, ale špinu zo svojho mena už nedokáže zmyť. Medička Eva počas povstania pracovala v nemocnici, po potlačení povstania sa mohla rozhodnúť, či pôjde domov, alebo do hôr. Zostane v odboji, po vojne žije s Jankom Krapom.

Zvony zvonia na deň – dej sa odohráva po vojne. Názov i obsah uvedenej časti nesú znaky socialistického realizmu. Dielo sa končí rokom 1946, končí opravou Starého mosta v Bratislave (opravili ho Rusi). Marek Uhrín sa stane komunistickým novinárom, bude žiť s Oľgou Ferkodičovou a jej synom. Na Oľgu a syna si spomenie aj kapitán Labuda, vojnový invalid a bohatý človek, špekulant, ale Oľga po krátkom váhaní ostane s Markom.


 
 
Alfonz Bednár – Sklený vrch – román – denník – vo svojej románovej prvotine sa vrátil k povstaleckej tematike. Povstanie chápal autor ako skúšobný kameň čistoty ľudského vnútra, ako meradlo opravdivosti citov a sily vôle svojich postáv.

Dielo je zároveň psychologickým románom, povstaleckým románom, románom s tajomstvom. Patrí medzi hraničné diela v slovenskej literatúre, v čase, keď vyšiel, nahradil prísne spoločensky chápaného človeka človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom.

Hlavné postavy:
Ema Klaasová
Milan Kališ
Zolo Ballo
Jožo Solan

Krátky dej:
Hlavnou postavou románu je Ema Klaasová, ktorá si začne písať denník, aby svojmu manželovi „vyrozprávala“ svoj život pred manželstvom a presvedčila ho o tom, že ho miluje. Z denníkových záznamov sa dozvedáme o Eminých silných citových väzbách k trom mužom – partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého umučili fašisti, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, Jožovi Solanovi, ktorý sa stal jej manželom. Ema pracuje na stavbe hydrocentrály. Na stavbe sa zraní a zraneniu podľahne. Jožo Solan – manžel Emy - si po jej smrti denník prečíta.

 
 
Kolíska – novela o období SNP. Patrí do súboru štyroch noviel, ktoré vyšli pod názvom Hodiny a minúty.
 
Autor sa ako prvý po oslobodení usiloval svojou tvorbou zrušiť čiernobiely obraz povstaleckých hrdinov a rozhodol sa predstaviť typ prospechára a zbabelca. Práve preto sa v diele usiloval o spracovanie vnútra postáv, ich zmýšľania, teda o psychológiu postáv.
 
Zachytáva ich konanie, myšlienky, pocity, výčitky svedomia, spomienky. Príbeh sa odohráva v období SNP – autor sleduje príchod Nemcov do slovenských hôr, vypálenie dediny, ktorej obyvatelia pomáhali partizánom. Ukazuje život a správanie sa partizánskej skupiny po zatlačení povstania do hôr – z celej skupiny ostali len desiati, z toho jeden Francúz.
 
Autor sleduje aj životy postáv po vojne, priblížil procesy v päťdesiatych rokoch, na ktorých ľudia boli prinútení svedčiť tak, ako to súd očakával. Bývalého „partizána“ Majerského odsúdia ako kulaka, sabotéra a rozvratníka novozaloženého JRD, hoci štátu dodával kontingent vyšší ako družstevníci. Stal sa tak tŕňom v oku ostatných. Autor kriticky zachytil počiatky budovania socializmu a združstevňovania.
 
V spomienkach postáv sa dostaneme až do predvojnového obdobia, do čias, keď ľudia zo slovenského vidieka odchádzali za prácou na české majere.

Kulisu celého deja tvorí dunivý zvuk kolísky.

Hlavné postavy:
Zita Černeková
Mišo Černek
Jozef Majerský

Krátky dej:
Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s tzv. triednym nepriateľom. Jedným z obvinených je aj Jozef Majerský a jedným zo svedkov je i Zitin manžel, Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánov. Práve Mišo má dosvedčiť, že Majerský ušiel od svojej jednotky s úmyslom zradiť partizánov Nemcom. Predseda súdu číta Černekovu výpoveď. Zita ju počúva s odporom a hnevom. Ľutuje Majerského, vie, že obvinenia sú nepravdivé. Pri počúvaní rádia si spomenie na udalosti, ktoré sa odohrali pred siedmimi rokmi. Spomína na svoj obrovský strach, keď k nej vtrhli Obmannovi vojaci. Zita sa snažila zachrániť seba, svoje dieťa a Majerského. Aj Majerský, ktorý sa skrýval v Zitinom dome, prežil veľa strachu, ale vzápätí vykonal doslova hrdinský čin, keď zlikvidoval celú Obmannovu jednotku.
 
Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a konfiškáciu majetku, jeho manželku a synov na vysťahovanie z okresu. Zita trpko vyčíta manželovi, že svedčil proti Majerskému. Mišo Černek sa bráni, výpoveď musel podpísať, prinútili ho k tomu, okrem toho sa bál o syna a manželku. Na súde síce povedal pravdu, ale tú jeho výpoveď už nezobrali do úvahy a nebola ani v rádiu. Zita nevie, či mu má veriť, obáva sa, že vypovedal voči Majerskému z pomsty a zo žiarlivosti, lebo vedel, že Zita si ho zobrala iba z núdze.

 
 
 
Zopakujte si:
  1. Charakterizujte 2. svetovú vojnu ako závažnú historickú udalosť.
  2. Popíšte životné osudy autorov – prozaikov vo vzťahu k 2. svetovej vojne.
  3. Charakterizujte obraz vojny v jednotlivých dielach autorov.

 
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7
KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4
OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 2. vyd.2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1
SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01097-1
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print. Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-7358-028-4