Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Dominik Tatarka – Farská republika – román z obdobia Slovenskej republiky. Autor ho začal písať už počas vojny, vydal ho v roku 1948. Román je odsúdením klérofašistickej Slovenskej republiky a obrazom toho, ako táto doba vplývala na ľudí.
Hlavné postavy:
Tomáš Menkina
John Menkina
Komunista Lyčko
Dej románu sa odohráva počas 2. svetovej vojny v Žiline, v čase presúvania nemeckých vojsk smerom na východ. Hlavnou postavou románu je stredoškolský učiteľ Tomáš Menkina. Tomáš nie je hrdinom v pravom slova zmysle, stelesňuje zmýšľanie tej časti inteligencie, ktorá síce vojnu a fašizmus odsudzovala, ale zostala pasívna. Okrem Tomáša Menkinu v románe vystupuje veľké množstvo postáv – gardisti, arizátori, špekulanti, intelektuáli, komunisti, jednoduchí ľudia. Cez uvedené postavy autor kriticky zobrazuje vtedajšiu propagandu, arizácie, správanie sa mnohých ľudí v danej dobe.
Krátky dej:
Tomáš Menkina pochádzal z dediny, ako dieťa stratil otca a finančne mu pomáhal strýko, ktorý žil a pracoval v Amerike. Tomáš po ukončení štúdií a po absolvovaní vojenskej služby začal učiť na gymnáziu v Žiline. Po vypuknutí vojny sa domov vrátil jeho strýko John Menkina. V jeho dome už žil gardista. Gardisti boli v meste čoraz väčšími pánmi, vyvlastňovali majetky židovských obyvateľov, zastrašovali ľudí a podnecovali medzi nimi nenávisť. V škole, v ktorej Tomáš učil, museli žiakov povinne vychovávať v duchu „národnom a kresťanskom“, ktorý mal ale veľmi málo spoločného so skutočnou kresťanskou morálkou. Tomášovi sa táto morálka zhnusila, dal výpoveď a začal pracovať ako robotník na stavbe u jedného gazdu. Raz, keď cestoval vlakom k rodičom svojej milej, našli u neho komunistické letáky, ktoré si u neho ukryl komunista Lyčko, keď videl, že na stanici sú žandári. Tomáša zatkli a viac ako rok bol vo väzení. Lyčka nezradil, hoci ho poznal iba z videnia. Po prepustení z väzenia prežil Tomáš viaceré veľké sklamania. Prišiel o prácu a nechtiac ho zradila aj jeho mama. Jeho matka bola jednoduchá dedinská žena, veľmi veriaca, a keď sa Tomáš dostal do väzenia, vymohla si prijatie u hlavy štátu, u katolíckeho kňaza Jozefa Tisu. Dôverčivo sa mu posťažovala, že jej syn je neznaboh a komunista (verila totiž, že všetci tí, ktorí nechodia do kostola, sú „komunisti“). Tým svojho syna nevedomky zradila a poškodila mu.
Doba veľmi zmenila aj jeho strýka, ktorý sa prispôsobil morálke a metódam gardistov, stal sa krčmárom, arizoval majetok starého židovského manželského páru.
Keď Nemecko vyhlásilo Sovietskemu zväzu vojnu, Tomáš ako človek podozrivý zo sympatií ku komunistom dostal medzi prvými povolávací rozkaz. Odchodom Tomáša na vojnu sa román končí.
Vincent Šikula – Majstri, Muškát, Vilma – románová trilógia o osudoch majstrov – tesárov Guldánovcov zo západného Slovenska
Hlavné postavy:
rodina Guldánovcov
Román zachytáva nielen náročnú prácu tesárov, ale približuje aj ich osobné osudy, rodinné vzťahy a zásah 2. svetovej vojny a SNP do ich života. Dej románu sa odohráva na západnom Slovensku, najmä v dedine Okoličné, odkiaľ pochádzajú aj hlavné postavy románu – rodina Guldánovcov. Ústrednou postavou románu je najmladší syn tesárskeho majstra Guldána, Imrich. Okrem uvedenej rodiny v románe vystupujú desiatky ďalších postáv.
Krátky dej:
Dejová línia románu je prepracovaná tak, že zachytáva rodinný i pracovný život rodiny a zásah spoločensko-politických udalostí do ich života. V románe sledujeme manželský život Guldánovcov, ich starostlivosť o synov (Jakub, Ondrej a Imrich), postupné dozrievanie synov, hľadanie si vzťahov a ich „boj“ s otcom – s jeho tvrdohlavosťou a prísnosťou. Život rodiny sa veľmi zmení po vypuknutí vojny a odchode synov na front.
Majstri – začiatok románu je venovaný starému majstrovi Guldánovi, ktorého postupne vytlačí do úzadia jeho syn Imrich. V uvedenej časti sledujeme ich rodinu, začatie stavby kostola v Cerovej, ženbu synov, komplikovanie spoločenského a politického života dediny po vypuknutí SNP, odchod mužov do vojny, vplyv vojnových udalostí na život jednotlivých rodín.
Muškát – obdobie povstaleckých bojov na strednom Slovensku. Hlavná dejová línia sa odvíja okolo najmladšieho Guldánovho syna Imricha.
Vilma – Imro sa po strastiplných mesiacoch vracia domov ranený na tele i duši. Ani láska a opatera jeho ženy Vilmy mu nepomôže. Boj o jeho záchranu sleduje malý chlapec Rudko (táto postava má mnohé autobiografické prvky). Dedinu oslobodí sovietska armáda, ale Imro zomiera. Paralelne v tejto časti sledujeme aj stavanie kostola v Cerovej.
Jozef Cíger Hronský – Svet na Trasovisku
– román vyšiel v roku 1960 v USA. Autor po zatknutí partizánmi počas povstania a po prenasledovaní tesne po oslobodení emigroval a žil v Argentíne. Pred rokom 1989 román na Slovensku z ideologických dôvodov nevyšiel a prvé slovenské vydanie uvedeného diela bolo až v roku 1990.
Autor ako kresťan vždy vojnu tvrdo odmietal a v tomto diele sa ostro postavil proti SNP. Na rozdiel od ostatných autorov SNP nechápal ako prejav demokratického úsilia na Slovensku, ale ako boj proti vlastnému štátu a národu.
Hlavné postavy:
Martin Hrančok
slovenskí ľudia, sedliaci
Dej románu sa odohráva od leta 1943 do mája 1945. Hlavnými postavami románu sú obyčajní slovenskí ľudia, sedliaci, ktorých život sa pohyboval medzi rodnou zemou, prácou, starostlivosťou o rodinu a vierou. Zaužívaný chod ich života úplne zmení vojna.
Trasovisko je laz uprostred stredného Slovenska, ktorý sa tak volal aj napriek tomu, že tam žiadna mokraď ani trasovisko nebolo. Aj do tejto oblasti – ukrytej a tichej - zasiahla vojna.
Krátky dej:
Domov sa vrátil Martin Hrančok, hlavná postava románu. Bol ranený na ukrajinskom fronte. Jeho milá Zuza sa medzitým dala dokopy s vdovcom Benkom, ktorý bol nielen starší, ale žil aj starodávnym spôsobom života. Upínal sa na pôdu, rešpektoval predovšetkým matku. Na poli pracovali aj cudzinci, napr. Rusi, naopak Česi, ktorí tam pracovali dovtedy, odchádzali. Ostal Lojzo Pátek, ktorého ľudia nemali radi, lebo vraj udával gardistom. Práve on priniesol správy, že v táboroch vraždia Židov, ale nikto mu neuveril.
Do dediny prichádzajú správy o SNP a jeho začatí. Povstanie prišlo aj do dediny. Objavilo sa v nej niekoľko mužov so samopalmi na čele s Pátkom. Museli vyvesiť česko-slovenské zástavy, ustanoviť MNV. Na Rusa ľudia v dedine vykrikovali: „Nech žije Stalin! Nech žije Russia!“. Pátek zobral lekárovi auto, notára chceli preložiť na okres, lebo mali už nových úradníkov. Notár sa vyhovoril a hneď bol podozrivý – buržujko. Odviedli so sebou mladého organistu a kostolníkovho syna Janka. Janko v lese vyskočil z auta, strieľali po ňom. Organista sa domov vrátil už len v truhle.
Nemci potlačili povstanie. Partizáni brali ľuďom potraviny, Martinovej mame kravu. Jedného dňa prišiel veliteľ Dimitrij a vypytoval sa Martinovej matky na frajerku Lojza Pátku. Zuza sa sama priznala. Martinova matka ich prosí, aby ju nezabíjali, sama sa už trápila dosť. Eva Benková (dcéra vdovca Benku) a Martin sa zblížili. Dedina kope zákopy, vojaci utekajú z Trasoviska, blížia sa nemecké tanky. Nemci napokon úplne uzatvorili kapitolu povstania. Zuza Benková umrela.
Obraz 2. svetovej vojny v tvorbe slovenských básnikov po roku 1945:
Osudy autorov – básnikov v období 2. svetovej vojny:
Ján Kostra – počas vojny pôsobil ako bankový úradník v Bratislave, v slovenskom rozhlase a ako šéfredaktor Kultúrneho života
Pavol Horov – v rokoch 1935 – 1944 bol učiteľom na ľudovej škole v Čani pri Košiciach a na meštianskej škole v Michalovciach
Milan Rúfus - narodil sa v roku 1928, v čase vojny bol ešte študentom
Andrej Plávka - počas Slovenského národného povstania bol členom revolučného národného výboru v Banskej Bystrici
Miroslav Válek – narodil sa v roku 1927 a v čase vojny bol ešte študentom
Prehľad básnických diel s témou 2. svetovej vojny:
Ján Kostra – Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza
Pavol Horov – Nioba matka naša, Defilé
Andrej Plávka – Tri vody, Neumriem na koni, Ohne na horách
Milan Rúfus – Až dozrieme
Miroslav Válek – Príťažlivosť
Pohľad na 2. svetovú vojnu v tvorbe slovenských básnikov po roku 1945:
Ján Kostra – Moja rodná – autor vo chvíľach neistoty a nepokoja hľadá útechu a istotu v domove. Zbierka vznikla pod vplyvom spoločensko-politickej situácie – pod vplyvom násilného rozdelenia Československa a pod vplyvom vypuknutia 2. svetovej vojny. Autor je nešťastný z uvedených udalostí a túži po návrate domov. Emblémovou básňou uvedenej zbierky je báseň Moja rodná – je založená na motíve návratu domov, silne pripomína báseň I. Krasku – Otcova roľa.
Krátka ukážka:
Ej zablúdili sme zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše
.....
Zhadzujem na prah mošnu žobrácku
palicu lámem družku blúdení
a padám tvárou v lono trávnaté
Moja rodná
Ozubený čas, Puknutá váza – aj tieto zbierky vznikli počas vojny, sú poznačené pesimizmom, smútkom a skepsou. Autor odmietal vojnu, kritizuje človeka a hovorí o ňom ako o najväčšom zle. Útočisko hľadá v tvorbe a v spomienkach na šťastné detstvo, na prírodu.
Pavol Horov – Nioba matka naša – zbierka má tri časti: Nioba, matka naša, Nápisy na hroby, Trhlinou krvi – autor cíti obrovské sklamanie z udalostí 2. svetovej vojny, prevládajú u neho pocity zúfalstva, hrôzy a prázdnoty. Najmä v tretej časti autor vyjadruje vieru, že princíp lásky v živote človeka zvíťazí a vojna sa napokon skončí.
Nioba – postava Nioby pochádza z gréckej mytológie. Posmievala sa bohyni Létó, že má len dve deti: Apollóna a Artemis. Preto Apollón usmrtil jej 7 synov a Artemis jej 7 dcér. Nioba zo žiaľu zošalela a Zeus ju premenil na kameň, ktorý neustále prelieva slzy.
Krátka ukážka:
Padalo ticho z hviezd z vetiev a z krídel vtákov
Noc ťažká padala tma času tuhla na kov
Na romantický bič
A malomocný hlas volal a hmatal cestu
Syp sa sklo bláznivé už blížime sa k mestu
Jeho meno je NIČ
Hľa oči šialené túžbou po zabíjaní
Nenávisť blýska v nich jak v slnci jatagán
Dych zlobou škrtený Tep hrôzou prerývaný
Smrťou jako svorkou psov štvaný zo všetkých strán
Defilé – je to autorov návrat k vojne a jej akási rekapitulácia. V centre uvedenej zbierky stojí báseň Panta rei, v ktorej autor znovu načrtol hrôzy vojny, zániku a pustošenia, ale vyjadril aj vieru, že ľudia si spomenú na zabudnutú lásku, že vojna tak ako všetky ostatné raz pominie.
Podľa učenia panta rei gréckeho filozofa Hérakleita všetko plynie a svet je nekonečné dianie, v ktorom sa cyklicky striedajú protiklady život a smrť, bdenie a spánok, deň a noc.
Andrej Plávka – Tri vody – zbierka básní na tému SNP. Autor v nej hrdinov zidealizoval, partizáni výrazne pripomínajú Jánošíka – sú smelí, odvážni, čestní a bojujú za pravdu. Básnická skladba sa začína prológom, pokračuje 8 epickými kapitolami s lyrickými vsuvkami a končí sa epilógom. Je vystavaná podobne ako Hájnikova žena (P. O. Hviezdoslav).
Neumriem na koni, Ohne na horách – návrat k tematike 2. svetovej vojny
Milan Rúfus – Až dozrieme – uvedená zbierka vyšla v roku 1956 a stala sa medzníkom v slovenskej literatúre. Po schematizme priniesla nové ideové a estetické hodnoty. Obsahuje rôzne básne, medzi nimi aj básne o 2. svetovej vojne, o pocitoch ľudí, ktorí ju prežili. M. Rúfus v uvedenej zbierke vyjadril veľmi silné sociálne a humanistické cítenie.
Miroslav Válek – Príťažlivosť – zbierka obsahuje šesť dlhších básní. Ide o básne lyrickoepického charakteru, v ktorých sa lyrické pasáže striedajú s epickými – teda s krátkymi príbehmi. Básnik v diele konfrontuje minulosť a prítomnosť, uvažuje o zložitosti modernej civilizácie, hovorí o pocitoch ohrozenia Zeme a ľudstva.
Jednou z najznámejších básní je báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Práve uvedená báseň je spomienkou na obdobie 2. svetovej vojny. Autor mal vtedy 13 rokov. V básni rozpráva príbeh o svojej prvej láske. Helenu Daňkovú spolu s ostatnými Židmi vyhostili z krajiny a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. Báseň je protestom proti vojne, utrpeniu a fašizmu.
Pohľad na 2. svetovú vojnu v tvorbe slovenských dramatikov po roku 1945:
Osudy autorov – dramatikov v období 2. svetovej vojny:
Ivan Bukovčan – v rokoch 1940 – 1944 študoval právo v Bratislave
Peter Karvaš - v roku 1938 zmaturoval a začal študovať v Prahe, ale kvôli vojnovým udalostiam musel štúdiá zanechať. V prvých rokoch vojny bol ako rasovo prenasledovaný internovaný v pracovnom tábore (1941 – 1942). V rokoch 1944 a 1945 sa zapojil do protifašistického odboja, najprv ako hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a neskôr ako partizán.
Obraz 2. svetovej vojny v tvorbe slovenských dramatikov po roku 1945:
Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva – existencialisticky ladenádráma z obdobia druhej svetovej vojny.
Dráma názov dostala podľa časti evanjelia, v ktorej Peter trikrát zaprel Ježiša, skôr ako kohút trikrát zakikiríkal. Je súčasťou triptychu Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva, Zažeň vlka. Ústrednou témou uvedených hier je problematika zrady. Hra je podobenstvom o ľudskej veľkosti a zrade.
Krátky dej:
Dej sa odohráva v malom slovenskom mestečku krátko po potlačení SNP.
V mestečku došlo k vražde nemeckého vojaka a Nemci sa rozhodli jeho smrť pomstiť. Do pivnice jedného z domov nahnali náhodne vybratých ľudí. Ocitnú sa v nej zaľúbenci Franka a Ondrej Starec, babica Babjaková, zverolekár Šustek, holič Uhrík, učiteľ Tomko, Tulák (muž, ktorý utiekol z transportu do koncentračného tábora), pani lekárniková, prostitútka Mondoková. Nemecký dôstojník von Lucas im dal „milosť“ – rozhodol, že zomrie len jeden z nich, ale oni majú rozhodnúť kto. V danej situácii sa prejavia skutočné charaktery ľudí: niektorí si zachovajú svoju dôstojnosť, z iných sa stanú zbabelci, prašivci, udavači a zradcovia. Holič Uhrík zabije mladého muža, čo utiekol z transportu do koncentračného tábora. Neunesie v sebe ťarchu viny a ráno vybehne von z pivnice. Zastrelia ho akoby pri pokuse o útek, v skutočnosti je to samovražda, podobná tej, ktorú spáchal Judáš, keď zradil Ježiša.
Peter Karvaš – Polnočná omša – dráma
Krátky dej:
Dej hry sa odohráva na Vianoce 1944 v povstaleckej oblasti na kraji mesta v rodine Kubišovcov. Kubišovci majú dvoch odlišných synov: Mariána – gardistu a Jurka – partizána. Počas jednej razie na partizánov, ktorej velí Marián, sa Jurkovi podarí utiecť. Nemecký veliteľ Brecker nariadi domové prehliadky. Je častým hosťom u Kubišovcov, ale netuší, že hľadaný partizán je ich syn. Koketuje s ich dcérou Angelou, ktorá je síce vydatá, ale nie šťastná, a aj ona s ním flirtuje. Ranený Jurko hľadá doma pomoc. Ukryjú ho na povale. Marián žiada, aby odišiel, ale Angela mu zoženie pomoc – ošetrí ho Katka, ktorá je doňho dávno zaľúbená. Toto všetko sa deje počas príprav a samotnej štedrovečernej večere. Nemci prehľadávajú aj Kubišovcov, ale Brecker prehliadku odvolá a všetci odídu do kostola. Miestny farár pod nátlakom vyzradí Breckerovi Jurkov úkryt. Nemci ho chytia a vlastná rodina ho zaprie. Potom už len v diaľke počujú vražedné výstrely. Keď dedinu oslobodzujú ruskí partizáni a hľadajú fašistov a zradcov, Katka, ktorá sa k nim po Jurkovej smrti pridala, zachráni celú Kubišovskú rodinu tým, že o nich nepovie, že sú fašisti.
Zopakujte si:
-
Vysvetlite postoj slovenských básnikov a dramatikov k udalostiam 2. svetovej vojny.
-
Vysvetlite prepojenie životných osudov autorov – básnikov i dramatikov s ich tvorbou, ktorá reaguje na udalosti 2. svetovej vojny.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7
KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4
OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 2. vyd.2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1
SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01097-1
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print. Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-7358-028-4