Vypracovala: Petra Podmanická



Orientovaná úsečka – je úsečka, na ktorej sme presne zadefinovali jej začiatočný bod a konečný bod. Môže byť súhlasne alebo nesúhlasne orientovaná

Vektor – je množina súhlasne orientovaných úsečiek, ktoré majú rovnakú veľkosť. Každý vektor je určený smerom, veľkosťou a orientáciou. Vektor môžeme tiež definovať ako usporiadanú k-ticu alebo tzv. posunutie.

Označenie vektorov – tri základné spôsoby:
  • a, b, c.....x, y \Rightarrow teda malými tučnými písmenami

  • AB, CD....XY \Rightarrow  tento zápis symbolizuje úsečku, ktorej začiatočný bod je A, C...X a koncové body sú B, D....Y

\Rightarrow v tomto prípade šípka nad vektorom symbolizuje jeho smer


 
Súradnice vektora
  • sú súradnice jeho koncového bodu v takom umiestnení vektora, keď začiatočný bod je zhodný so začiatkom súradnicovej sústavy

 

  • označenie \Rightarrow

 

  • určenie súradníc vektora , ktorý je tvorený bodmi A, B
  - na priamke:


  - v rovine:

  - v priestore:

 

 
Nulový vektor

  • množina všetkých nulových úsečiek
  • | | = 0
  • označenie \Rightarrow , 0

 
Jednotkový vektor
  • je vektor, ktorého veľkosť je rovná jednej. Nesie iba informáciu o smere vektora.
  • | | = 1
  • označenie \Rightarrow , resp. v prípade karteziánskej súradnicovej sústavy je to

 
 
Opačný vektor
  • opačný vektor k danému vektoru, vektor, ktorý má rovnakú veľkosť ako pôvodný vektor, ale opačný smer (viď. obrázok)

 

 

  • obrázok:

 

 
 
Veľkosť vektora AB 

  • je vlastne dĺžka úsečky AB
  • označenie \Rightarrow  |AB|
  • výpočet \Rightarrow

 
 
Stred úsečky AB

  • súradnice stredu úsečky AB sú aritmetickým priemerom súradníc bodov A, B

 
Totožnosť vektorov – orientované vektory, ktoré majú ten istý smer a tú istú orientáciu reprezentujú ten istý vektor

 
Rovnosť vektorov – dva vektory sa rovnajú, ak sa rovnajú ich súradnice, t.j. ak máme vektory:
, , tak tieto vektory sa rovnajú, ak platí:


 
Uhol vektorov ,
  • je uhol AXB, kde XA je umiestnenie vektora a XB je umiestnenie vektora
  • tento uhol je vždy z intervalu <0, 180°>
  • pre tento uhol platí vzťah:

 
  • podobne môžeme odvodiť tento vzťah aj pre uhol v priestore:



Kolmosť a rovnobežnosť vektorov

  • dva vektory sú kolmé, ak platí:

 
  • dva vektory sú rovnobežné práve vtedy, ak podiely ich prvých, druhých aj tretích súradníc sú zhodné:

 
    • súhlasne rovnobežné \Rightarrow k > 0
    • nesúhlasne rovnobežné \Rightarrow k < 0


Pravidlá pri počítaní vektorov
a + b = b + a
a b =(-b)+ a

(a + b)+ c = a +(b + c)

a + 0 = a
1*a = a
(-1)*a = -a
m*0 = 0
m*(n*a)= (m*n)*a
(m + n)*a = m*a + n*a
m*(a + b) = m*a + m*b



 
OPERÁCIE S VEKTORMI:


Sčítanie vektorov a (a1, a2), b (b1, b2)
- numericky:

 
- ak vektory vychádzajú z rovnakého bodu – dopĺňanie na rovnobežník


- ak vektor b začína tam, kde vektor a končí – dopĺňanie na trojuholník


 
- ak dva vektory nemajú spoločný bod
- postupujeme tak, že jeden z nich umiestnime na začiatok druhého vektora a doplníme na rovnobežník


- ak je vektorov viac
- majme vektory a, b, c, d. Budeme ich postupne umiestňovať tak, že počiatok ďalšieho vektora bude totožný s koncom predchádzajúceho (b bude začínať tam, kde a končí, c bude začínať tam, kde b končí a d bude začínať tam, kde c končí) Výsledný vektor x dostaneme spojením počiatku a vektora a konca d vektora:

 
 
 
Rozdiel vektorov a, b
je vlastne súčet vektora a vektora opačného ku b, t.j. – b


a b = a + (-b)

numericky:

obrázok:


 

Násobenie prirodzeným číslom


majme vektor a (a1,a2) a prirodzené číslo k. Prenásobenie vektora číslom k vyzerá asi takto:
k*a = (k*a1, k*a2)

 
Skalárny a vektorový súčin

skalárny súčin
    •  súčin veľkostí dvoch vektorov a kosínusu uhla, ktorý navzájom zvierajú
    •  a . b = |a| * |b| * cos φ
    •  a . b = a1*b1 + a2*b2 ........... v rovine
    •  ak sú dva vektory kolmé, ich skalárny súčin je rovný nule (cos 90° = 0)

vektorový súčin
    •  sa dá vyjadriť a počítať iba v trojrozmernom priestore
    •  na rozdiel od skalárneho súčinu, výsledkom vektorového súčinu je opäť vektor, ktorý je kolmý na oba pôvodné vektory
    •  c = a x b = a0 .|a| . |b| . sin φ
    •  c = (a2b3 – b2 a3; a3b1 – b3a1; a1b2 – b1a2)



Použitá literatúra:

zbierka vzorcov z matematiky od RNDr. Olejár a kol.