Vypracovala: Petra Podmanická
Orientovaná úsečka – je úsečka, na ktorej sme presne zadefinovali jej začiatočný bod a konečný bod. Môže byť súhlasne alebo nesúhlasne orientovaná
Vektor – je množina súhlasne orientovaných úsečiek, ktoré majú rovnakú veľkosť. Každý vektor je určený smerom, veľkosťou a orientáciou. Vektor môžeme tiež definovať ako usporiadanú k-ticu alebo tzv. posunutie.
Označenie vektorov – tri základné spôsoby:
-
a, b, c.....x, y
teda malými tučnými písmenami
-
AB, CD....XY
tento zápis symbolizuje úsečku, ktorej začiatočný bod je A, C...X a koncové body sú B, D....Y
v tomto prípade šípka nad vektorom symbolizuje jeho smer
Súradnice vektora
-
sú súradnice jeho koncového bodu v takom umiestnení vektora, keď začiatočný bod je zhodný so začiatkom súradnicovej sústavy
-
označenie
![]()
-
určenie súradníc vektora
, ktorý je tvorený bodmi A, B
- na priamke:

- v rovine:

- v priestore:

Nulový vektor
-
množina všetkých nulových úsečiek
-
|
| = 0 -
označenie
, 0
Jednotkový vektor
-
je vektor, ktorého veľkosť je rovná jednej. Nesie iba informáciu o smere vektora.
-
|
| = 1 -
označenie
, resp. v prípade karteziánskej súradnicovej sústavy je to

Opačný vektor
-
opačný vektor k danému vektoru, vektor, ktorý má rovnakú veľkosť ako pôvodný vektor, ale opačný smer (viď. obrázok)
-
obrázok:

Veľkosť vektora AB

-
je vlastne dĺžka úsečky AB
-
označenie
|AB|
-
výpočet

Stred úsečky AB
-
súradnice stredu úsečky AB sú aritmetickým priemerom súradníc bodov A, B
-

Totožnosť vektorov – orientované vektory, ktoré majú ten istý smer a tú istú orientáciu reprezentujú ten istý vektor
Rovnosť vektorov – dva vektory sa rovnajú, ak sa rovnajú ich súradnice, t.j. ak máme vektory:
,
, tak tieto vektory sa rovnajú, ak platí:
Uhol vektorov
,
,
-
je uhol AXB, kde XA je umiestnenie vektora
a XB je umiestnenie vektora 
-
tento uhol je vždy z intervalu <0, 180°>
-
pre tento uhol platí vzťah:

-
podobne môžeme odvodiť tento vzťah aj pre uhol v priestore:

Kolmosť a rovnobežnosť vektorov
-
dva vektory sú kolmé, ak platí:

-
dva vektory sú rovnobežné práve vtedy, ak podiely ich prvých, druhých aj tretích súradníc sú zhodné:

-
súhlasne rovnobežné
k > 0
-
nesúhlasne rovnobežné
k < 0
Pravidlá pri počítaní vektorov
a + b = b + a
a – b =(-b)+ a
(a + b)+ c = a +(b + c)
a + 0 = a
1*a = a
(-1)*a = -a
m*0 = 0
m*(n*a)= (m*n)*a
(m + n)*a = m*a + n*a
m*(a + b) = m*a + m*b
OPERÁCIE S VEKTORMI:
Sčítanie vektorov a (a1, a2), b (b1, b2)
- numericky:

- ak vektory vychádzajú z rovnakého bodu – dopĺňanie na rovnobežník
- ak vektor b začína tam, kde vektor a končí – dopĺňanie na trojuholník
- ak dva vektory nemajú spoločný bod
- postupujeme tak, že jeden z nich umiestnime na začiatok druhého vektora a doplníme na rovnobežník
- ak je vektorov viac
- majme vektory a, b, c, d. Budeme ich postupne umiestňovať tak, že počiatok ďalšieho vektora bude totožný s koncom predchádzajúceho (b bude začínať tam, kde a končí, c bude začínať tam, kde b končí a d bude začínať tam, kde c končí) Výsledný vektor x dostaneme spojením počiatku a vektora a konca d vektora:
Rozdiel vektorov a, b
je vlastne súčet vektora a a vektora opačného ku b, t.j. – b
a – b = a + (-b)
numericky:

obrázok:
Násobenie prirodzeným číslom
majme vektor a (a1,a2) a prirodzené číslo k. Prenásobenie vektora číslom k vyzerá asi takto:
k*a = (k*a1, k*a2)
Skalárny a vektorový súčin
skalárny súčin
-
súčin veľkostí dvoch vektorov a kosínusu uhla, ktorý navzájom zvierajú
-
a . b = |a| * |b| * cos φ
-
a . b = a1*b1 + a2*b2 ........... v rovine
-
ak sú dva vektory kolmé, ich skalárny súčin je rovný nule (cos 90° = 0)
vektorový súčin
-
sa dá vyjadriť a počítať iba v trojrozmernom priestore
-
na rozdiel od skalárneho súčinu, výsledkom vektorového súčinu je opäť vektor, ktorý je kolmý na oba pôvodné vektory
-
c = a x b = a0 .|a| . |b| . sin φ
-
c = (a2b3 – b2 a3; a3b1 – b3a1; a1b2 – b1a2)
Použitá literatúra:
zbierka vzorcov z matematiky od RNDr. Olejár a kol.




