Vypracovala: Ing. Anna Mattová
Doplnkové mzdové formy
Doplnkové mzdové formy nie sú samostatné formy miezd. Vyplácajú sa len v kombinácií so základnými formami miezd. Ich cieľom je stimulovať zamestnanca k vyššiemu výkonu a ďalšiemu odbornému rastu.
Najčastejšie doplnkové mzdové formy sú:
-
Odmeny – vyplácajú sa po splnení vopred stanovených ukazovateľov ako pohyblivá zložka mzdy a to mesačné, ročné a mimoriadne odmeny,
-
Prémie – vyplácajú sa tam, kde sa používa dvojzložková mzda – časová alebo úkolová mzda s prémiou. Prémie sa stanovujú ako percento z časovej alebo úkolovej mzdy, percento z daného ukazovateľa, alebo pevnou čiastkou,
-
Osobné ohodnotenie (osobný príplatok) - vypláca sa tam, kde sa sleduje princíp zásluhovosti. Prepočítava sa podľa počtu odpracovaných dní,
-
Podiel na výsledku hospodárenia – v niektorých podnikoch sa v prípade dosiahnutia zisku vyplácajú podiely na výsledku hospodárenia podľa vopred stanovených kritérií.
Mzdové zvýhodnenia
Zamestnávateľ vypláca zamestnancom za určitých podmienok rôzne mzdové zvýhodnenia:
-
za prácu nadčas – dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku,
-
za sviatok – náhradu mzdy a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku,
-
za nočnú prácu – dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre prvý stupeň náročnosti práce,
-
za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí – dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre prvý stupeň náročnosti práce.
Pri mzdových zvýhodneniach sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca za kalendárny štvrťrok, predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Náhrada mzdy
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu mzdy v týchto prípadoch:
-
za dovolenku
-
pri dôležitých osobných prekážkach zamestnanca – napríklad vyšetrenie zamestnanca u lekára, vlastná svadba zamestnanca, pohreb rodinného príslušníka
-
pri prekážkach na strane zamestnávateľa – napríklad pri poruche stroje – tzv. prestoje,
-
pri výkone občianskej povinnosti – napríklad pri výkone verejnej funkcie.
Náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku.
Splatnosť a výplata mzdy
Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta nahor. Vypláca sa vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ môže zamestnancovi medzi výplatnými termínmi poskytnúť preddavok na mzdu.
Zložky mzdy
Hrubá mzda = základná mzda
+ doplnková mzda
+ mzdové zvýhodnenie
+ náhrady mzdy
Hrubá mzda je súčtom základnej mzdy, doplnkovej mzdy (odmien, prémií, osobných ohodnotení, podielov na hospodárskom výsledku), mzdových zvýhodnení (príplatkov za prácu nadčas, nočnú prácu, sviatky, za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí) a náhrad (náhrady za dovolenku, sviatok, pri prekážkach na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa). Základná mzda – mzda, ktorá je vypočítaná niektorou zo mzdových foriem (časová, úkolová, podielová, kombinovaná, zmluvná mzda). Z hrubej mzdy sa vypočítava čistá mzda:
Čistá mzda = hrubá mzda
- poistné
čiastkový základ dane
- nezdaniteľná časť na daňovníka
zdaniteľná mzda
- daň z príjmov 19%
+ náhrada príjmu /pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca/
Čistá mzda je mzda, ktorú dostaneme po odpočítaní poistného na sociálne a zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti z hrubej mzdy a pripočítaní prípadných náhrad príjmu, napríklad pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu a to najdlhšie do 10. dňa, od 11. dňa vypláca dávky nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa.
Čistá mzda = hrubá mzda - poistné - preddavok na daň z príjmov + náhrady
Mzda na vyúčtovanie /čiastka k výplate/ sa vypočíta, ak sa od čistej mzdy sa odpočítajú prípadné zrážky zo mzdy (napr. pôžičky, sporenia, poistky, stravné, doplnkové dôchodkové poistenie...) a preddavok na mzdu.
Čiastka k výplate = čistá mzda – zrážky zo mzdy - preddavok na mzdu
Na základe zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení odvádza zamestnávateľ za zamestnanca poistné.
Poistné:
-
sociálne poistenie:
-
nemocenské poistenie
-
dôchodkové poistenie – starobné
- invalidné
-
úrazové poistenie
-
garančné poistenie
-
poistenie v nezamestnanosti
-
zdravotné poistenie
Nemocenské poistenie – poistenie pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Dôchodkové poistenie – skladá sa zo starobného a invalidného poistenia. Starobné poistenie je poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe. Invalidné poistenie je poistenie pre prípad invalidity. Úrazové poistenie je poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného či služobného úrazu a choroby z povolania. Garančné poistenie – poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Poistenie v nezamestnanosti – poistenie pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti
Všetky uvedené druhy poistenia vytvárajú fondy, z ktorých sa platia nemocenské, starobné, invalidné, úrazové a iné dávky.
Okrem toho sa vytvára fond solidarity, do ktorého prispievajú zamestnávatelia.
Zdravotné poistenie – ide o poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Zo mzdy sa odvádza poistné na povinné verejné zdravotné poistenie.
Povinnosť platiť sociálne a zdravotné poistenie má zamestnanec, ale aj zamestnávateľ. Zákon o zdravotnom a sociálnom poistení určuje percentuálne sadzby a výšku minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ je suma, z ktorej sa bude poistné odvádzať.
Vymeriavacím základom zamestnanca je príjem v rozhodujúcom období, ktorý podlieha dani.
Vymeriavacím základom zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.
Minimálny vymeriavací základ je minimálna suma, z ktorej sa počíta poistné (je vo výške minimálnej mzdy).
Maximálny vymeriavací základ sa mení v závislosti od výšky priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve k 1. januáru a 1. júlu.
|
Prehľad odvodov poistného v percentách |
||
|
zamestnane |
zamestnávateľ |
|
|
Zdravotné poistenie |
4,00 |
10,00 |
|
Nemocenské poistenie |
1,40 |
1,40 |
|
Dôchodkové starobné poistenie |
4,00 |
14,00 |
|
Dôchodkové invalidné poistenie |
3,00 |
3,00 |
|
Úrazové poistenie |
neplatí |
0,80 |
|
Poistenie v nezamestnanosti |
1,00 |
1,00 |
|
Garančné poistenie |
neplatí |
0,25 |
|
Rezervný fond solidarity |
neplatí |
4,75 |
|
Spolu |
13,40 |
35,20 |
Daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítava sa zo zdaniteľnej mzdy (nie z hrubej mzdy). Zdaniteľná mzda je časť hrubej mzdy, ktorú dostaneme po odpočítaní poistného a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Zdaniteľná mzda = hrubá mzda - poistné - nezdaniteľná časť základu dane
Preddavok na daň z príjmov sa vypočíta zo zdaniteľnej mzdy vo výške platnej sadzby dane z príjmov – 19%.
Preddavok na daň z príjmov = zdaniteľná mzda x 0,19
Preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu (ak si zamestnanec uplatňuje naň nárok). Kontrolné otázky:
-
Vymenujte najčastejšie doplnkové mzdové formy.
-
Vymenujte mzdové zvýhodnenia.
-
Vymenujte, v ktorých prípadoch zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady mzdy.
-
Vysvetlite rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou.
-
Uveďte poistné, ktoré zamestnávateľ zráža zamestnancovi zo mzdy.
-
Vysvetlite pojem zdaniteľná mzda.
Použitá literatúra:
Ing. D. Orbánová a kol.: Podniková ekonomika pre 3. ročník študijného odboru OA, SPN, prvé vydanie 2009, ISBN 978-80-10-01633-4