Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Doplnkové mzdové formy


Doplnkové mzdové formy nie sú samostatné formy miezd. Vyplácajú sa len v kombinácií so základnými formami miezd. Ich cieľom je stimulovať zamestnanca k vyššiemu výkonu a ďalšiemu odbornému rastu.


Najčastejšie doplnkové mzdové formy sú:

 

  • Odmeny vyplácajú sa po splnení vopred stanovených ukazovateľov ako pohyblivá zložka mzdy a to mesačné, ročné a mimoriadne odmeny,

  • Prémie vyplácajú sa tam, kde sa používa dvojzložková mzda – časová alebo úkolová mzda s prémiou. Prémie sa stanovujú ako percento z časovej alebo úkolovej mzdy, percento z daného ukazovateľa, alebo pevnou čiastkou,

  • Osobné ohodnotenie (osobný príplatok) - vypláca sa tam, kde sa sleduje princíp zásluhovosti. Prepočítava sa podľa počtu odpracovaných dní,

  • Podiel na výsledku hospodáreniav niektorých podnikoch sa v prípade dosiahnutia zisku vyplácajú podiely na výsledku hospodárenia podľa vopred stanovených kritérií.



Mzdové zvýhodnenia


Zamestnávateľ vypláca zamestnancom za určitých podmienok rôzne mzdové zvýhodnenia:

  • za prácu nadčasdosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku,

  • za sviatok náhradu mzdy a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku,

  • za nočnú prácu dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre prvý stupeň náročnosti práce,

  • za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí – dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre prvý stupeň náročnosti práce.


Pri mzdových zvýhodneniach sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca za kalendárny štvrťrok, predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.


 

Náhrada mzdy


Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu mzdy v týchto prípadoch:

 

  • za dovolenku

  • pri dôležitých osobných prekážkach zamestnancanapríklad vyšetrenie zamestnanca u lekára, vlastná svadba zamestnanca, pohreb rodinného príslušníka

  • pri prekážkach na strane zamestnávateľa napríklad pri poruche stroje – tzv. prestoje,

  • pri výkone občianskej povinnosti napríklad pri výkone verejnej funkcie.


Náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku.


 

Splatnosť a výplata mzdy


Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta nahor. Vypláca sa vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ môže zamestnancovi medzi výplatnými termínmi poskytnúť preddavok na mzdu.



Zložky mzdy


Hrubá mzda = základná mzda

+ doplnková mzda

+ mzdové zvýhodnenie

+ náhrady mzdy


Hrubá mzda je súčtom základnej mzdy, doplnkovej mzdy (odmien, prémií, osobných ohodnotení, podielov na hospodárskom výsledku), mzdových zvýhodnení (príplatkov za prácu nadčas, nočnú prácu, sviatky, za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí) a náhrad (náhrady za dovolenku, sviatok, pri prekážkach na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa).

 

Základná mzda – mzda, ktorá je vypočítaná niektorou zo mzdových foriem (časová, úkolová, podielová, kombinovaná, zmluvná mzda).

 

Z hrubej mzdy sa vypočítava čistá mzda:


Čistá mzda = hrubá mzda

-   poistné

čiastkový základ dane

-   nezdaniteľná časť na daňovníka

zdaniteľná mzda

-   daň z príjmov 19%

+ náhrada príjmu /pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca/


 

Čistá mzda je mzda, ktorú dostaneme po odpočítaní poistného na sociálne a zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti z hrubej mzdy a pripočítaní prípadných náhrad príjmu, napríklad pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

 

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu a to najdlhšie do 10. dňa, od 11. dňa vypláca dávky nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa.


Čistá mzda = hrubá mzda - poistné - preddavok na daň z príjmov + náhrady


 

Mzda na vyúčtovanie /čiastka k výplate/ sa vypočíta, ak sa od čistej mzdy sa odpočítajú prípadné zrážky zo mzdy (napr. pôžičky, sporenia, poistky, stravné, doplnkové dôchodkové poistenie...) a preddavok na mzdu.


Čiastka k výplate = čistá mzda – zrážky zo mzdy - preddavok na mzdu


Na základe zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení odvádza zamestnávateľ za zamestnanca poistné.


 

Poistné:

 

  1. sociálne poistenie:

  • nemocenské poistenie

  • dôchodkové poistenie – starobné

- invalidné

  • úrazové poistenie

  • garančné poistenie

  • poistenie v nezamestnanosti

 

  1. zdravotné poistenie


 

Nemocenské poistenie – poistenie pre prípad dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

 

Dôchodkové poistenie – skladá sa zo starobného a invalidného poistenia. Starobné poistenie je poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe. Invalidné poistenie je poistenie pre prípad invalidity.

 

Úrazové poistenie je poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného či služobného úrazu a choroby z povolania.

 

Garančné poistenie – poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

 

Poistenie v nezamestnanosti – poistenie pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti

 

Všetky uvedené druhy poistenia vytvárajú fondy, z ktorých sa platia nemocenské, starobné, invalidné, úrazové a iné dávky.

Okrem toho sa vytvára fond solidarity, do ktorého prispievajú zamestnávatelia.


Zdravotné poistenie – ide o poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Zo mzdy sa odvádza poistné na povinné verejné zdravotné poistenie.

 

Povinnosť platiť sociálne a zdravotné poistenie má zamestnanec, ale aj zamestnávateľ. Zákon o zdravotnom a sociálnom poistení určuje percentuálne sadzby a výšku minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.


Vymeriavací základ je suma, z ktorej sa bude poistné odvádzať.


Vymeriavacím základom zamestnanca je príjem v rozhodujúcom období, ktorý podlieha dani.


Vymeriavacím základom zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.


Minimálny vymeriavací základ je minimálna suma, z ktorej sa počíta poistné (je vo výške minimálnej mzdy).


Maximálny vymeriavací základ sa mení v závislosti od výšky priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve k 1. januáru a 1. júlu.


Prehľad odvodov poistného v percentách

   
 

zamestnane

zamestnávateľ

Zdravotné poistenie

4,00

10,00

Nemocenské poistenie

1,40

1,40

Dôchodkové starobné poistenie

4,00

14,00

Dôchodkové invalidné poistenie

3,00

3,00

Úrazové poistenie

neplatí

0,80

Poistenie v nezamestnanosti

1,00

1,00

Garančné poistenie

neplatí

0,25

Rezervný fond solidarity

neplatí

4,75

Spolu

13,40

35,20



Daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítava sa zo zdaniteľnej mzdy (nie z hrubej mzdy).

 

Zdaniteľná mzda je časť hrubej mzdy, ktorú dostaneme po odpočítaní poistného a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.


Zdaniteľná mzda = hrubá mzda - poistné - nezdaniteľná časť základu dane


 

Preddavok na daň z príjmov sa vypočíta zo zdaniteľnej mzdy vo výške platnej sadzby dane z príjmov – 19%.


Preddavok na daň z príjmov = zdaniteľná mzda x 0,19



Preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu (ak si zamestnanec uplatňuje naň nárok).

 

 

Kontrolné otázky:

  1. Vymenujte najčastejšie doplnkové mzdové formy.

  2. Vymenujte mzdové zvýhodnenia.

  3. Vymenujte, v ktorých prípadoch zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady mzdy.

  4. Vysvetlite rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou.

  5. Uveďte poistné, ktoré zamestnávateľ zráža zamestnancovi zo mzdy.

  6. Vysvetlite pojem zdaniteľná mzda.


Použitá literatúra:

Ing. D. Orbánová a kol.: Podniková ekonomika pre 3. ročník študijného odboru OA, SPN, prvé vydanie 2009, ISBN 978-80-10-01633-4