Organogénne usadené horniny

Vypracovala: Mgr. Kristínová

 

Usadené horniny

 

Usadené horniny sú horniny, ktoré vznikajú usadzovaním a spevnením rôzneho materiálu vo vodnom a suchozemskom prostredí.

Usadené horniny delíme na:

 

• úlomkovité usadené horniny,

• organogénne usadené horniny,

• chemické usadené horniny.

Organogénne usadené horniny

 

Ako vznikajú organogénne usadené horniny?

Organogénne usadené horniny vznikli z odumretých tiel živých organizmov. Odumreté telá rastlín a živočíchov, ich kostry a schránky klesli na dno močiarov, jazier, morí a postupne sa z nich vytvárali vrstvy usadených hornín organického – ústrojného pôvodu. Pretože vznikli z organizmov, nazývame ich organogénne usadené horniny.

Medzi organogénne usadené horniny patrí:

 

• vápenec,

• kalcit,

• rašelina,

• hnedé uhlie,

• čierne uhlie,

• ropa.

Vápenec

Vznik:

Vápenec je organogénna usadená hornina, ktorá vznikla z vápenatých schránok  tiel živých organizmov. Schránky morských živočíchov a ich kostry obsahujú vápnik, ktorý živočíchy odoberali počas svojho života z morskej vody.

 

Vápenec vznikol:

• zo schránok mäkkýšov,

• zo schránok jednobunkových dierkavcov,

• zo schránok iných mikroskopických organizmov,

• zo schránok  koralov.

Schránky odumretých koralov vytvárajú pod žijúcimi koralmi vrstvy hrubé stovky metrov.

Schránky odumretých mäkkýšov sa hromadia na dne plytkých morí.

Schránky jednobunkových organizmov (planktónu) sa hromadia na dne hlbokých morí.

Farba:

Vápenec môže byť bielej, sivej, tmavosivej, niekedy červenej farby.

 

Výskyt na Slovensku:

Na Slovensku tvorí mnoho pohorí, nachádza sa napríklad vo Veľkej a Malej Fatre, v Slovenskom krase.

 

Využitie:

Vápenec sa využíva na výrobu vápna, cementu, používa sa pri výrobe cukru, železa. Často ho môžeme vidieť ako obkladový kameň.

 

Zloženie:

Vápenec obsahuje zrniečka kalcitu a prímes ílovitých alebo organických látok.

Podľa zloženia poznáme viac druhov vápencov.

Vápenec môže byť napríklad:

• lumachelový vápenec – vznikol najmä z vápenatých schránok mäkkýšov,

• kalový vápenec – vznikol z mikroskopických organizmov,

• koralový vápenec – vznikol z koralov.

Lumachelový vápenec – vznikol zo schránok lastúrnikov

Dachsteinský vápenec so skamenelinami

Koralový vápenec

Kalový vápenec

Kalcit

 

Kalcit je základnou minerálnou zložkou vápencov. Je jedným z najrozšírenejších minerálov zemskej kôry.

 

Vlastnosti:

Klacit môže byť bielej až sivej farby, môže byť aj zelenkastý, červený, hnedý. Je priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo matným leskom. Má dokonalú štiepateľnosť.

 

Využitie:

Kalcit sa využíva v stavebníctve, hutnícte, sklárstve a ako dekoračný materiál na obklady a ozdobné predmety.

Kalcit

Rašelina

 

Vznik:

Rašelina vzniká vo vlhkom a močiarnom prostredí, v tzv. rašeliniskách. Vzniká nahromadením rastlín pod vodou v miestach, kde je zamedzený prístup vzduchu. Rašelina je nahromadený a čiastočne rozložený rastlinný materiál – machy, trávy, stromy a pod. V rašeline môžeme vidieť mnoho rastlinných zvyškov, často i veľkých koreňov.

 

Vlastnosti:

Obsahuje veľké množstvo uhlíka a vody. Je to mäkká hornina. Drobí sa a ľahko sa láme. Je hnedej až čiernej farby.

 

Výskyt:

Rašeliniská sa na Slovensku vyskytujú v oblasti Oravy, Záhoria, Podunajskej nížiny, Východoslovenskej nížiny.

 

Využitie:

Využíva sa najmä v poľnohospodárstve a lesníctve na výrobu kompostov a hnojív, v chemickom priemysle, už od dávnej minulosti sa používa ako palivo.

Rašelina – tvorí sa z odumretých rastlín

Rašelinisko

Hnedé uhlie

 

Vznik:

Hnedé uhlie sa vytvorilo v období treťohôr z močiarnych usadenín, ktoré vznikli z ihličnatých a listnatých stromov. Hnedé uhlie môže vzniknúť aj z rašeliny, ktorá je slabo prekrytá sedimentmi. V hnedom uhlí môžeme rozoznať zvyšky rastlín.

 

Farba:

Hnedé uhlie môže mať hnedožltú až čiernu farbu.

 

Výskyt:

Ložiská hnedého uhlia sa Slovensku nachádzajú v Novákoch, Handlovej, Cígli, v oblasti Veľkého Krtíša.

 

Využitie:

Hnedé uhlie sa najčastejšie využíva ako palivo.

Hnedé uhlie

Briketa – hnedé uhlie upravené pre vykurovanie domácností

Čierne uhlie

 

Vznik:

Čierne uhlie vzniklo v období prvohôr z mohutných pravekých prasličiek, plavúňov a papradí, ktoré zuhoľnateli.

 

Vlastnosti:

Čierne uhlie je už podľa názvu čiernej farby. Je to tvrdá hornina a zároveň krehká. Obsahuje aj mäkké časti, ktoré pri dotyku špinia. Čierne uhlie obsahuje veľa uhlíka. Čím viac uhlíka uhlie obsahuje, tým je kvalitnejšie. Na jeho povrchu sa striedajú matné a lesklé vrstvy. Matné časti vznikli z nižších rastlín, lesklé časti vznikli rozkladom dreva.

 

Využitie:

Čierne uhlie sa využíva ako palivo na celom svete. Využíva sa v energetickom priemysle, v chemickom priemysle, pri výrobe železa, ocele a zliatin.

 

Čierne uhlie

Sloj – vrstva čierneho uhlia v Nemecku

Ropa

 

Vznik:

Ropa vznikla zo zvyškov uhynutých drobných organizmov – planktónu na dne pokojných morských zátok, bez prístupu kyslíka. Rozkladom tiel živočíchov vznikali organické látky – uhľovodíky. Uhľovodíky sa vplyvom teploty a hmotnosti v hĺbkach zemskej kôry premiestňovali a hromadili pod nepriepustnými vrstvami. Ropa sa hromadila v spodnej časti zemskej kôry, zemný plyn sa hromadil nad vrstvou ropy.

 

Výskyt:

Na Slovensku sa ropa vyskytuje na Záhorskej nížine, Gbeloch, na východnom Slovensku, v Lipanoch.

 

Využitie:

Ropa a výrobky z nej sa využívajú v:

• chemickom priemysle – napríklad na výrobu plastov,

• v doprave – na výrobu paliva,

• v poľnohospodárstve – na výrobu hnojív a pesticídov,

• v energetike – na výrobu elektriny.

Prirodzený výver ropy pri Korni na Kysuciach

Použitá literatúra:

Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s.79- 81.

Pellant, CH.: Horniny a minerály. Osveta, Martin, 1994, 2000. 256 s.