Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
 |
 |
Základné životopisné údaje:
B. Slančíková - Timrava sa narodila v roku 1867 v rodine farára Pavla Slančíka. Jej rodiskom sa stala maličká obec Polichno, kde v tom čase jej otec pôsobil ako kňaz. Prišla na svet spolu so svojím bratom Bohušom (Bohuslav) – dvojčaťom. Narodila sa do mnohopočetnej rodiny – Slančíkovci mali spolu jedenásť detí. Základné vzdelanie získala od svojho otca (otec jej zo skromného platu nemohol platiť školy, preto svoje deti denne sám vyučoval. Učil ich písať, počítať, zemepis, dejepis, nemčinu a maďarčinu. Bol veľmi mierny a vyhýbal sa trestaniu svojich detí.) Napokon ešte B. S. Timrava študovala jeden rok na Orfanidesovej škole v Banskej Bystrici. Mala skromné vzdelanie, ktoré si dopĺňala čítaním kníh – u nich doma sa čítalo veľmi veľa, záujem o literatúru mali viacerí jej súrodenci. U Slančíkov si dokonca pre vlastné potešenie vydávali časopis Ratolesť, do ktorého prispievala aj mladá Timrava. Najprv písala básne, neskôr prózu.
B. Slančíková – Timrava prežila svoj život v dvoch dedinách – Polichno a Ábelová. Odišla len niekoľkokrát – na ročný pobyt do Banskej Bystrice a do Dolného Kubína, kde pôsobila ako spoločníčka vdovy Pavly Országhovej. Veľmi ťažko prežívala obdobie 1. svetovej vojny a radosť jej prinieslo vytvorenie Československej republiky. V rokoch 1919 – 1929 pracovala ako učiteľka v materskej škole, v obci Ábelová. Veľmi ťažko zvládala rozbitie republiky a udalosti 2. svetovej vojny. Po skončení vojny odišla ku svojej neteri do Lučenca, kde prežila posledné roky svojho života. Ako nevydatá žena mala celý život existenčné problémy, lebo honoráre za tvorbu boli len symbolické. V Lučenci napokon v roku 1951 zomrela a tam je aj pochovaná.
Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky, pri ktorej sedávala a písala.
Literárna tvorba:
Počiatky je literárnej tvorby sa spájajú s rokmi 1886 – 1897, kedy Timrava vytvorila súbor 140 básní (Pesničky na Žigúra, Bacúra, na Oľgu Pe) a prózu Na vrchoch a ďalšie poviedky, ktoré zobrazujú svet pánov a ľudu. Ide väčšinou o monografické poviedky, ktoré zobrazujú ľúbostné príbehy alebo príbehy malého množstva postáv z uvedenej spoločenskej vrstvy.
Obrazy života „panskej“ spoločnosti:
Za koho ísť – črta – príbeh mestskej slečny, ktorá si hľadá a napokon nájde ženícha medzi vidieckou inteligenciou. S istou dávkou irónie sa zameriava najmä na psychické reakcie hrdinky a jej vnútorný svet.
Krátke prózy:
Darmo
Kandidát ženby
Zvrchovaný čas
Pomocník
Prózy z ľudového života – predovšetkým v nich pranierovala napodobňovanie „panského“ spôsobu života, jeho podliehanie maďarizačného vplyvu.
Na Jurkovej svadbe – črta
Ondro Karman – poviedka – príbeh Ondra, ktorý sa stal cestárom a odrazu sa zmenilo jeho správanie, jeho reči a jeho jednanie s ľuďmi. Ide o veľmi ostrú satiru „popanšťovania“ prostého ľudového človeka.
Po roku 1896 začína Timrava tvoriť rozsiahlejšie a náročnejšie diela, ktoré zobrazovali zložitejšie spoločenské vzťahy a dlhšie životné úseky.
„Panskú“ spoločnosť zobrazila v poviedkach:
Skúsenosť
Ťažké položenie
Tak je darmo
Pozde
Nemilí
Boj
Bál
Bez hrdosti
Veľké šťastie,...
Skúsenosť – jedna z najznámejších próz – autobiografická románová novela. Pri jej písaní vychádzala zo svojho niekoľko mesačného pobytu v Dolnom Kubíne, kde pôsobila ako spoločníčka vdovy Pavly Országhovej – Beniačovej. Na tamojší život nespomína v dobrom, vdova ju považovala za slúžku. Pobyt v Dolnom Kubíne ale dal Timrave možnosť spoznať život a myslenie slovenskej buržoázie. Sama autorka v diele vystupuje ako Marína Majtáňová. O živote rodiny Országhovej sa vyjadrovala kriticky a otvorene, čo vyvolalo nespokojnosť „postihnutých“ a redaktor Slovenských pohľadov Jozef Škultéty musel dielo „scenzurovať“, tzn. niečo zmierniť a niečo úplne vypustiť.
Poviedky z ľudového prostredia:
Ťapákovci
Na jednom dvore
Mojžík
Mylná cesta
Žiadna radosť
U Kanátov
Ondro Hľozno
V podvečer
Ťapákovci – jedna z najkritickejších poviedok autorky – poviedka z dedinského prostredia
Rozpráva o živote a správaní sa rodiny Ťapákovcov, ktorá žije patriarchálnym životom v dome, v ktorom žili ešte ich predkovia. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú málovravní, nezaujímajú ich novoty, držia sa toho, čo im zanechali dedovia, nič nie sú ochotní meniť. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy – Anča-zmija a Iľa-kráľovná, ktoré stoja v protiklade chlapom a ich ťapákovskej neschopnosti konať a niečo meniť. Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý, primitívny život rodiny. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, vrátane svojho manžela Paľa. Iľu pre jej povýšenectvo nazývajú kráľovnou, neuznávajú ju, lebo im stále niečo vyčíta. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, preto žiada svojho muža, aby si postavili svoj dom a odišli. Vyhráža sa mu, že ak to neurobí, ona odíde, ale Paľo tomu neverí. Iľa napokon odišla do služby k pani rechtorke. Paľo spočiatku nič nerobí preto, aby sa Iľa vrátila, ale keď sa dozvie, že sa okolo školy poneviera nápadník, začne konať. Ili sa napokon podarí presvedčiť manžela a spoločne odídu do nového domu, ktorý Paľo postaví.
Medzi najlepšie vykreslené postavy poviedky patrí Anča – zmija a jej tragický príbeh. Anča je stará dievka. Jej charakter autorka vykreslila pomocou protikladu – vnútri je Anča veľmi citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, závistlivou, drsnou. Anča je mrzáčka, veľmi túži byť milovaná, no zostane jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a pohľad na radosť iných.
B.S. Timrava tvorila aj počas 1. svetovej vojny:
V čas vojny
Hrdinovia– protivojnová novela, ktorá zobrazuje vplyv vojny na život ľudí na Slovensku.
Po skončení vojny:
Záplava
Dve doby
Všetko za národ – románová novela
Skon Paľa Ročku – poviedka s jednoduchým príbehom o veľkej láske Paľa a Zuzy a jej rozplynutí sa pod vplyvom túžby po majetku a vymanení sa z chudoby.
Paľo Ročko pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá vyšla na mizinu kvôli otcovmu opilstvu. Paľo sa oženil so Zuzou, bohatou dievčinou, ktorú mu nechceli dať. Bál sa, že o ňu príde, preto si zmrzačil ruku, aby nemusel ísť na vojnu. Žili v biede, Zuza sa vzdala aj majetku svojej rodiny. Chcela dokázať, že si majetok nadobudnú spoločne. Ťažko pracovala na dom a vtedy sa začali medzi Paľom a Zuzou objavovať konflikty. Zuza nerada vidí Paľa posedávať a Paľo začne pochybovať, či ho Zuza má vôbec rada. Paľo ochorie, ale Zuza si myslí, že len z lenivosti polihuje. Obaja sa dostanú do konfliktu s Paľovou matkou, voči ktorej Zuza Paľa podpichuje a Paľo ju napokon neprijme do nového domu, navyše ju vyhodí z domu tak, že ona nešťastne spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna. Paľo skomplikuje svoj vzťah aj s farárom.
V jeden deň pri práci Paľo omdlie a chlapi ho prinesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžili so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca Paľo voči nemu poburoval po dedine. V mysli Paľo vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sa jej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa Paľo zmieri aj s matkou, nachádza duševný pokoj a napokon umiera.
Po roku 1918 vytvorila B. S. Timrava niekoľko divadelných hier:
Chudobná rodina
Páva
Odpoveď
Prekážky
Znaky Timravinej tvorby:
-
Písala predovšetkým psychologické a spoločensko-analytické poviedky
-
Zobrazuje život na dedine, ktorú dokonale poznala
-
Zameriavala sa na ženské postavy (protirečivé, zložité, komplikované), na ich vnútorný svet a myšlienkové pochody
-
Mužov zachytila ako slabochov, málo imponujúcich
-
Všíma si aj život vidieckej inteligencie
-
Využíva humor, iróniu, výsmech, prezývky
-
Využíva ľudovú reč
-
Patrí medzi najväčšie kritičky danej doby
Zopakujte si:
-
Zaraďte Boženu Slančíkovú – Timravu do literárneho obdobia, dané literárne obdobie charakterizujte.
-
Uveďte základné fakty z jej života.
-
Vymenujte diela B. S. Timravy a ich základnú charakteristiku.
-
Vymenujte najdôležitejšie znaky Timravinej tvorby.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1.1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
www.upload.wikipedia.org
www.noscl.sk