Vypracovala: Mgr. Kristínová
Veda, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom, stavbou a zložením Zeme a procesmi, ktoré prebiehajú vo vnútri a na povrchu Zeme, sa nazýva Geológia. Zaoberá sa najmä štúdiom zemskej kôry.
Na základe výskumov a predstáv ľudia predpokladajú, že naša Zem sa člení na tri časti:
-
zemské jadro,
-
zemský plášť,
-
zemskú kôru.
Zemská kôra
-
Hĺbka: 7 km – 40 km
-
Vlastnosť: pevná
-
Zloženie: kyslík, kremík, hliník, železo
Zemská kôra je najtenšou z vrstiev. Zemská kôra tvorí vonkajší obal Zeme. Spolu s vrchnou vrstvou zemského plášťa tvoria pevný obal Zeme, ktorý nazývame litosféra. Hrúbka litosféry je približne 70 – 100 km. Člení sa na obrovské litosférické platne, ktoré do seba zapadajú ako obrovská skladačka. Litosférické platne sú uložené na plastickej vrstve zemského plášťa, pohybujú sa, akoby na nej „plávali“.
Zemská kôra sa skladá z dvoch častí:
-
pevninská zemská kôra,
-
oceánska zemská kôra.
Pevninská zemská kôra, nazývaná aj kontinentálna, tvorí podklad kontinentov. Je hrubá približne 30 km – 50 km. Najhrubšia je pod vysokými pohoriami, kde môže dosahovať hrúbku až 70 km. Pod Slovenskom má pevninská zemská kôra hrúbku okolo 30 km – 40 km.
Oceánska zemská kôra vytvára dno oceánov. Je tenšia ako pevninská zemská kôra. Jej hrúbka je približne 7 km. Pokrýva ju vrstva morskej vody s hrúbkou okolo 5 km.
Pohyb litosférických platní
Litosférické platne zemskej kôry sa pohybujú veľmi pomaly (okolo 10 cm za jeden rok). Zrážajú sa, vzďaľujú od seba, kĺžu sa po sebe alebo popri sebe. Pohyb spôsobujú prúdy roztavenej hmoty pod zemskou kôrou. Počas miliónov rokov takto prešli kontinenty veľké vzdialenosti. Je známych 7 hlavných litosférických platní a mnoho menších.
Vzájomný pohyb litosférických platní spôsobuje:
-
zmenu polohy a tvaru kontinentov,
-
zemetrasenia,
-
sopečnú činnosť,
-
vznik riftových zón,
-
vznik pohorí,
-
vznik morských priekop.
Mapa hlavných tektonických platní
Putujúce kontinenty za milióny rokov
Ako vzniká oceánska kôra a nový oceán?
-
litosférické platne sa od seba vzďaľujú,
-
kontinent sa začne rozpadávať,
-
vzniká medzera, ktorú vyplní more a nový oceán.
Proces vzniku oceánskej zemskej kôry a nového oceána:
-
žeravé hmoty vystupujú zo zemského plášťa,
-
pevninská zemská kôra sa nadvihuje a praská, tvoria sa trhliny,
-
v miestach poklesu zemskej kôry pozdĺž trhlín vzniká prepadlina – rift,
-
rift sa napĺňa vodou – vzniká jazero, alebo činná sopka,
-
časti kontinentov sa po oboch stranách riftu od seba stále vzdiaľujú,
-
miesto medzi nimi sa napĺňa vodou – vzniká more a z neho postupne oceán,
-
rift sa stále rozširuje a na oceánske dno sa dostávajú vrstvy čadičovej lávy,
-
vytvára sa podmorské pohorie – oceánsky chrbát, v strede s hlbokou zníženinou,
-
v rifte vzniká nová oceánska kôra.
Vznik riftu
„Most spájajúci kontinenty“ - most ponad riftové údolie Alfagja na Islande, spájajúci severoamerickú a eurázijskú platňu.
Podmorské pohorie - oceánsky chrbát, ktorý vznikol výstupom roztavenej hmoty
Ako zaniká oceánska kôra a oceán?
-
dve litosférické platne sa približujú a podsúvajú,
-
oceánska kôra sa podsúva pod kontinent,
-
v mieste, kde sa oceánska kôra ohýba, vzniká oceánska priekopa,
-
horniny podsúvajúcej sa platne sa dostávajú až do hĺbky zemského plášťa, kde sa vplyvom vysokej teploty začnú taviť,
-
roztavené masy hornín vystupujú cez trhliny na iných miestach na povrch,
-
vytvárajú sa sopečné ostrovy – ostrovné oblúky, a sopečné pohoria na kontinente.
Typickými ostrovnými oblúkmi sú Japonské ostrovy, Jáva, Sumatra a Aleuty nachádzajúce sa v Tichom oceáne.
Najhlbším miestom na Zemi je Mariánska priekopa, hlboká 11 034 metrov. Nachádza sa v Tichom oceáne, ktorý postupne zaniká.
|
|
Stret dvoch tektonických platní - oceánska kôra, 2. litosféra, 3. asteonosféra, 4. kontinentálna – pevninská kôra, 5. hlbokomorská priekopa, 6. oceánsky ostrovný oblúk |
Ako je to s pevninskou zemskou kôrou?
Pri strete dvoch litosférických platní s pevninskou zemskou kôrou nedochádza k podsúvaniu, pretože obe sú rovnako ľahké. Dochádza k nárazu, pri ktorom sa okraje oboch platní zvrásnia. Nárazom vzniká pásmové pohorie. Takto sa môžu menšie kontinenty spájať do väčších.
Typickým príkladom pásmového pohoria sú Himaláje, ktoré vznikli nárazom ázijskej a indickej tektonickej platne.
Stret dvoch pevninských (kontinentálnych) platní a vznik pásmového pohoria
Pevninská zemská kôra na rozdiel od oceánskej nezaniká, iba sa mení. Sopečnou činnosťou sa časť hornín z oceánskych priekop dostáva na povrch Zeme a časť zostáva v hlbinách.
Použitá literatúra:
-
Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s. 19 – 21.
-
Varleyová, C. a kol.: Zemepisná encyklopédia. Mladé letá, Bratislava, 1997. s.14 – 17.
Obrazová literatúra:
