Vypracovala: Mgr. Veronika Cvinčeková

 

 

Il discorso indiretto (Nepriama reč)

 

DISCORSO DIRETTO (Priama reč)

DISCORSO INDIRETTO (Nepriama reč)

Cristina ha detto: „Me ne vado.“

Cristina ha detto che se ne andava.

Cristina povedala: „Idem.“

Cristina povedala, že ide.

 

Nepriama reč vyjadruje nepriamym spôsobom to, čo bolo vypovedané.

 

Základná fráza môže byť zložená zo slovies ako dire (povedať), domandare (pýtať sa, žiadať), chiedere (pýtať sa), rispondere (odpovedať), affermare (potvrdiť), sostenere (tvrdiť, podoprieť).

 

Pri prechode na nepriamu reč sa mení:

  • osoba, v ktorej je sloveso

Príklad: Cristina ha detto: „Vado in vacanza.“ → Cristina ha detto che andava in vacanza. Cristina povedala: „Idem na dovolenku.“ → Cristina povedala, že išla na dovolenku.

 

  • ukazovacie prídavné mená a zámená

Príklad: Cristina ha detto: „Questo maglione era troppo piccolo.“ → Cristina ha detto che quel maglione era troppo piccolo / Cristina ha detto: „Ti aiuteró io.“ → Cristina ha detto che mi avrebbe aiutato lei. Cristina povedala: „Tento sveter bol príliš malý.“ → Cristina povedala, že ten sveter bol príliš malý./ Cristina povedala: „Pomôžem ti ja.“ → Cristina povedala, že by mi pomohla ona.

 

  • spôsob tvorenia uzavretých otázok

Príklad: Cristina ha chiesto: „Vai in vacanza?“ → Cristina ha chiesto se andavo a vacanza. Cristina sa opýtala: „Ideš na dovolenku?“ → Cristina sa opýtala, či som išiel na dovolenku.

 

  • čas slovesa - čas sa vo vedľajšej vete mení na čas hlavnej vety

  • ak je hlavná veta v prítomnom alebo budúcom čase, čas sa pri prechode na nepriamu reč nemení

Príklad: Cristina dice: „Vado in vacanza.“ → Cristina dice che va in vacanza. / Cristina dice: „Sono andata in vacanza.“ → Cristina dice che é andata in vacanza. Cristina hovorí: „ Idem na dovolenku.“ → Cristina hovorí, že ide na dovolenku. / Cristina hovorí: „Odišla som na dovolenku.“ → Cristina hovorí, že odišla na dovolenku.

 

  • ak je hlavná veta v minulom čase, časy sa menia nasledujúcim spôsobom

 

Discorso diretto

Discorso indiretto

Cristina ha detto...

 

Cristina ha detto che...

Presente

...“La borsa costa troppo“

(taška stojí priveľa)

 

indicativo presente/imperfetto

...la borsa costa/costava troppo

(taška stojí/ stála priveľa)

un tempo passato dell´indicativo (passato prossimo, passato remoto, trapassato prossimo)

...“La borsa costata troppo“

(taška stála priveľa)

 

 

indicativo trapassato

...la borsa le era costata troppo

(taška ju stála priveľa)

indicativo imperfetto

...“La borsa costava troppo“

(taška stála priveľa)

indicativo imperfetto

...la borsa costava troppo

(taška stála priveľa)

indicativo futuro

...“La borsa mi costerá troppo“

(taška ma bude stáť priveľa)

condizionale passato

...la borsa le sarebbe costata troppo

(taška by ju stála priveľa)

condizionale presente/passato

...“La borsa mi costerebbe/sarebbe costata troppo“

(taška by/by ma stála priveľa)

condizionale passato

...la borsa le sarebbe costata troppo

(taška by ma stála priveľa)

congiuntivo presente

...“Penso che la borsa costi troppo“

(myslím, že taška stojí priveľa)

congiuntivo imperfetto

...pensava che la borsa costasse troppo

(myslela, že taška stojí priveľa)

congiuntivo imperfetto

... „Pensavo che la borsa costasse troppo“

congiuntivo imperfetto

...pensava che la borsa costasse troppo

congiuntivo passato

... „Penso che la borsa sia costata troppo“

(myslela, že taška by stála priveľa)

congiuntivo trapassato

...pensava che la borsa fosse costata troppo

(myslela, že taška by bola stála priveľa)

congiuntivo trapassato

... „Pensavo che la borsa fosse costata troppo“

congiuntivo trapassato

...pensava che la borsa fosse costata troppo

 

Vo formálnom štýle, ak sa v nepriamej reči nachádza otázka, sa sloveso nepriamej reči vo vedľajšej vete mení na congiuntivo.

 

Príklad: Gli ha chiesto: „Dove vai?“ → Gli ha chiesto dove andasse. / Gli ha chiesto „Dove sei andato?“ → Gli ha chiesto dove fosse andato. Pýtal sa ho: „Kde ideš?“ → Spýtal sa ho, kde ide./ Spýtal sa ho: „Kde si odišiel?“ → Spýtal sa ho, kde odišiel.

 

L´infinito (Neurčitok)

 

Infinito semplice (jednoduchý)

Infinito passato (minulý)

 

avere/essere + participio passato

cerc – are / and - are

avere cercato / essere cercato

sap – ere / cresc - ere

avere saputo / essere cresciuto

dorm – ire / usc - ire

avere dormito / essere uscito

 

  • Neurčitok sa často používa vo vedľajšej vete, ak je podmet ten istý ako v hlavnej vete. Jednoduchý neurčitok poukazuje na činnosť, ktorá sa odvíja súčasne s tou v hlavnej vete.

Príklad: Dice di conoscerlo bene. / Diceva di conoscerlo bene. Hovorí, že ho dobre pozná. / Hovorieval, že ho dobre pozná.

 

  • Minulý neurčitok (l´infinito passato, zložený) poukazuje na činnosť, ktorá sa odohrala pred tou v hlavnej vete.

Príklad: Dice di averlo conosciuto l´anno scorso. / Diceva di averlo conosciuto due anni prima. / Dopo averla conosciuta, se ne é innamorato. Hovorí, že ho spoznal minulý rok. / Hovorieval, že ho spoznal dva roky predtým. / Po tom, čo ju spoznal, sa zamiloval.

 

  • Neurčitok môže mať funkciu podstatného mena.

Príklad: Lavorare stanca. / Nel dire queste parole si é molto arrabbiata. Pracovať unavená./ “Hovoriť“ (v zmysle hovoriac) tieto slová sa veľmi nahnevala.

 

  • S neurčitkom tvoria zámená jedno slovo. V prípade minulého neurčitku zámená nasledujú po pomocnom slovese.

Príklad: Lo vidi prendersi il suo carrello a portarselo via. / Dopo essermi sfogato, ma misi a ridere anch´io. Videl ho zobrať vozík a odviezť ho preč./ Po tom, čo som sa uvoľnil, som sa dal do smiechu aj ja.

 

Il gerundio (Gerundium)

Gerundio semplice (jednoduché)

Gerundio passato (minulé)

 

(gerundio di essere/avere + participio passato)

(cercare) cerc - ando

avendo cercato

(sapere) sap - endo

avendo saputo

(uscire) usc – endo

essendo uscito

 

Gerundium môže mať hodnotu:

  • časovú (quando): Andando al cinema ho incontrato un amico. Idúc do kina som stretol kamaráta.

  • modálnu (come): Leggendo si impara molto. Čítajúc sa dá veľa naučiť.

  • príčinnú (siccome): Essendo una persona molto precisa, Laura detesta il disordine. „Byť“ veľmi precízna osoba, Laura nenávidí neporiadok.

  • prípustkovú (pur=anche se): Pur venendo da un piccolo paese, amo molto la cittá. Pochádzajúc z malej dediny, veľmi milujem mesto.

  • hypotetickú (se): Sapendo quando arrivi, potrei venirti a prendere. Vediac kedy prídeš, mohol som ťa prísť vyzdvihnúť.

  • nasledujúcu (e quindi): Ha camminato per ore, stancandosi molto. Chodil hodiny, veľmi sa unaviac.

 

  • Jednoduché gerundium poukazuje na činnosť, ktorá sa odohráva súčasne s tou v hlavnej vete.

Príklad: Leggendo ho imparato molte cose. Čítajúc som sa naučil veľa vecí.

 

  • Minulé gerundium poukazuje na činnosť, ktorá sa odohrala pred tou v hlavnej vete.

Príklad: Avendo studiato in Francia, conosco bene il francese. Tým, že som študoval vo Francúzsku, viem dobre po francúzsky.

 

  • Minulé gerundium sa môže použiť vo vedľajšej vete iba ak je podmet vedľajšej vety rovnaký ako podmet hlavnej vety.

Príklad: (io) Ho visto Mario (io) uscendo dall´ufficio. / Io ho visto Mario che (Mario) usciva dall´ufficio. (ja) Videl som Maria (ja) vychádzajúc z kancelárie./ (ja) Videl som Maria, ktorý (Mario) vychádzal z kancelárie.

 

  • Zámená nasledujú vždy po gerundiu, s ktorým tvoria jedno slovo. V prípade minulého gerundia zámená nasledujú po pomocnom slovese.

Príklad: É un bel libro: leggendolo, ho imparato molto. Je to pekná kniha: čítajúc ju som sa veľa naučil. Essendosi fatto molto male, ha deciso di andare al pronto soccorso. Ublížiť si rozhodol sa ísť na pohotovosť.

 

I verbi pronominali (Zámenné slovesá)

 

Forme riflessive (Zvratné formy)

 

V zvratných formách je podmet rovnako predmetom. Vyjadrená činnosť „sa odráža“ v podmete.

 

 

lavar-si (umývať sa)

io

mi lavo

Tu

ti lavi

lui/lei/Lei

si lava

Noi

ci laviamo

Voi

vi lavate

Loro

si lavano

 

  • Io mi lavo. (Umyjem sa.) = Io lavo (chi?) me. Umyjem (koho?) seba.

  • Io mi lavo le mani. (Umyjem si ruky.) = Io lavo le mani (a chi?) a me. Umyje ruky (komu?) sebe.

  • Mario e Paola si amano. (Mario a Paola sa milujú) = Mario ama Paola e Paola ama Mario. Mario miluje Paolu a Paola miluje Maria.

 

Niektorým intranzitívnym formám (accorgersi, pentirsi, vergognarsi) predchádza zámenná častica.

 

Príklad: Mi vergogno di quello che ho fatto. / Non si é accorto dell´incidente. Hanbím sa za to, čo som urobil./ Nevšimol si nehodu.

 

Forme passive (Nedokonavé forme)

 

V aktívnej, dokonavej forme sa sloveso vo vete dokoná, dovŕši: Mio padre ha costruito questa casa nel 1960. (Môj otec vybudoval tento dom v roku 1960).

 

V nedokonavej forme sa predmet stane podmetom činnosti: Questa casa é stata costruita da mio padre nel 1960 (Tento dom bol vybudovaný mojím otcom v roku 1960.). Nedokonavá forma pokladá za dôležitejšiu samotnú činnosť alebo predmet, ako kto ju vykonáva. Podstatné meno označujúce toho, kto uskutočňuje činnosť, je sprevádzané predložkou da: Il ladro é stato arrestato dai carabinieri. / Mi é stata rubata l´automobile. (Lupič bol zadržaný policajtmi./ Bolo mi ukradnuté auto.)

 

Tranzitívne slovesá môžu byť tiež v nedokonavej forme. Tvoria sa pomocou:

 

  • pomocné sloveso essere + participio passato

Príklad: Hanno letto la poesia in classe. → La poesia é stata letta in classe. V triede čítali poéziu. → V triede bola čítaná poézia.

 

  • Nedokonavá forma sa môže tvoriť aj prostredníctvom slovies:

    • venire: používa sa iba s dynamickými slovesami, ktoré opisujú činnosť v jednoduchom čase (presente, imperfetto, futuro...) : Il pranzo viene servito alle 12. Obed sa bude podávať o 12.

    • andare: vyjadruje povinnosť a nevyhnutnosť a používa sa v jednoduchom čase (presente, imperfetto, futuro...): Questo lavoro va fatto (→deve essere fatto) subito. Táto práca sa urobí (musí byť urobená) ihneď.

 

  • Pomocné sloveso v nedokonavej forme je v takom istom čase ako jeho korešpondujúca dokonavá forma.

Príklad: Mirko organizza (presente) la festa. → La festa é organizzata da Mirko. Mirko organizuje (prítomný čas) oslavu. → Oslava je organizovaná Mirkom.

 

Neosobná konštrukcia

 

Všetky slovesá môžu vytvárať neosobnú konštrukciu, aby poukázali na všeobecne známe javy a činnosti. Tvorí sa:

 

  • si + sloveso v tretej osobe jednotného čísla + podstatné meno v jednotnom čísle

Príklad: D ´estate si conosce gente nuova. V lete sa spozná veľa ľudí.

 

  • si + sloveso v tretej osobe množného čísla + podstatné meno v množnom čísle

Príklad: In vacanza si conoscono nuovi amici. Na dovolenke sa spoznajú noví priatelia.

 

Zámeno si tu má význam „ľudia, všetci“: In Brasile si parla portoghese. V Brazílii sa rozpráva

po portugalsky.

 

  • V niektorých prípadoch sa si nahrádza zámenom noi.

Príklad: Andiamo, é tardi, domani mattina si parte alle 6. Poďme, je neskoro, zajtra ráno sa odchádza o 6.

 

  • Neosobná konštrukcia môže mať aj nedokonavú formu.

Príklad: In questo ufficio si sono persi molti documenti. → In questo ufficio sono stati persi molti documenti. V tejto kancelárii sa stratili mnohé dokumenty. → V tejto kancelárii boli stratené mnohé dokumenty.

 

  • K zvratným a zámenným slovesám, ktoré už obsahujú zámeno si, sa v neosobnej konštrukcii pridáva časticu ci.

Príklad: Ci si lava. Ci si sveglia. Umýva sa. Vstáva sa.

 

Neosobné slovesá nemajú určený podmet a spájajú sa iba s treťou osobou jednotného čísla: Per guidare la macchina bisogna avere 18 anni. Na riadenie auta treba mať 18 rokov.

 

Neosobné formy sú:

  • slovesá, ktoré opisujú meteorologické podmienky (piovere=pršať, nevicare=snežiť, fare caldo/freddo=byť teplo/chladno): Oggi piove e fa freddo. Dnes prší a je chladno.

  • bisogna (+ neurčitok): É tardi, bisogna andare. Je neskoro, treba ísť.

  • é + príslovka/prídavné meno + neurčitok: É necessario restituire le chiavi entro le 10. / É bello alzarsi la mattina presto. Je potrebné vrátiť kľúče do 10. / je pekné zobudiť sa skoro ráno. V tejto forme sa používajú slovesá: bastare (stačiť), capitare (stať sa), convenire (hodiť sa), occorrere (udiať sa), sembrare (zdať sa), servire (slúžiť), succedere (stať sa)

 

Cvičenia:

1. Ako sa vyjadruje nepriama reč? Uveď príklad na slovesá, z ktorých sa môže skladať.

2. K akým zmenám dochádza po prechode z priamej na nepriamu reč?

3. Ako sa mení prítomný a minulý podmieňovací spôsob pri prechode z priamej na nepriamu reč? Uveď príklad.

4. Kedy sa vo formálnom štýle mení sloveso a na čo sa mení? Uveď príklad.

5. Čo je to neurčitok a ako sa tvorí prítomný a minulý neurčitok?

6. Ako sa tvorí prítomné a minulé gerundium?

7. Akú môže mať hodnotu? Uveď príklady.

8. Ako sa tvoria zvratné slovesá? Uveď príklad vo všetkých osobách.

9. Aké sú to nedokonavé slovesá? Uveď príklad.

10. Uveď dva spôsoby ako sa tvoria neosobné konštrukcie.

 

Použitá literatúra:

  • C. Ghezzi, M. Piantoni, R. Bozzone Costa: Contatto, 2B Corso di italiano per stranieri. Loescher Editore, 2009.