Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Opotrebenie dlhodobého majetku:


Dlhodobý majetok sa zúčastňuje v podnikateľskej činnosti aktívne (napríklad stroje, výrobné zariadenia, prístroje), alebo pasívne (napríklad budovy, stavby) – napomáhajú podnikateľskej činnosti.


Podstatným znakom dlhodobého majetku je, že sa môže zúčastniť viacerých výrobných cyklov a jeho forma zostáva nezmenená. Používaním sa nespotrebuje naraz, ale postupne sa opotrebúva a jeho hodnota sa postupne prenáša na výrobky, na výrobu ktorých sa použil.


Dlhodobý majetok v procese výrobnej činnosti podniku sa postupne opotrebúva, stráca svoju pôvodnú hodnotu a jeho hodnota postupne prechádza do hodnoty nových výrobkov.


Opotrebenie je postupné znižovanie úžitkovej hodnoty majetku.


Dlhodobý majetok sa preto člení na:

 

  1. odpisovaný – patrí tu celý nehmotný a hmotný dlhodobý majetok, okrem pozemkov, umeleckých diel a zbierok,

  2. neodpisovaný – patria tu pozemky, umelecké diela a zbierky, finančné investície, kultúrne národné pamiatky.


Pozemky a umelecké diela a zbierky sa neodpisujú, pretože ich trhová cena má stúpajúcu tendenciu.


 

Druhy opotrebenia dlhodobého majetku:


  • Fyzické opotrebenie – vzniká v dôsledku skutočného využívania dlhodobého majetku. Ide o postupné znehodnocovanie funkčných vlastností dlhodobého majetku až do úplného opotrebenia. Na jednej strane sa prejavuje v znižovaní hodnoty majetku, na druhej strane sa premieta do zvyšovania hodnoty nových výrobkov a služieb.


Prejavuje sa v dvoch formách:

 

  1. aktívne – vzniká vplyvom používania strojov a závisí od času a intenzity používania majetku,

  2. pasívne – vzniká v dôsledku fyzického starnutia majetku v období jeho nepoužívania, napríklad stroj vystavený zlým poveternostným podmienkam a podobne.


 

  • Morálne opotrebenie (ekonomické) – ide o proces, pri ktorom sa znehodnocujú stroje a zariadenia vplyvom technického pokroku. Dlhodobý majetok nie je ešte fyzicky opotrebený, ale je prekonaný modernejším a efektívnejším majetkom, napríklad výpočtová technika, elektronika automobil a podobne.


Môže byť dvojakého charakteru:

 

  1. morálne opotrebenie v dôsledku rastu produktivity práce (nový porovnateľný výrobok sa vyrobí lacnejšie),

  2. morálne opotrebenie v dôsledku rozvíjajúceho sa technického pokroku (vyrobí sa výkonnejší výrobok).


Stupeň opotrebenia dlhodobého majetku sa vyjadruje formou odpisov.


Odpis dlhodobého majetku je hodnota opotrebenia dlhodobého majetku za určité obdobie (napríklad za rok) v peňažnom vyjadrení.


V ekonomickej praxi to znamená, že hodnota dlhodobého majetku sa po častiach prenáša do hodnoty vyrábaných výrobkov a poskytovaných služieb. Odpisy majú vyjadriť fyzické a morálne opotrebenie dlhodobého majetku. Sú ekonomickou kategóriou, ktorá má viacero funkcií:


Odpisy umožňujú vyjadriť:

 

  • náklady – t.j. prenesenie časti používaného majetku do hodnoty nového výkonu (výrobku, služby) – kalkulačná funkcia,

  • opotrebenie – to znamená zníženie vstupnej ceny používaného dlhodobého majetku a tým reálne ocenenie dlhodobého majetku – reprodukčná funkcia,

  • podiel nákladov vynaložených na obstaranie dlhodobého majetku, ktorý sa používa na dosiahnutie príjmov účtovnej jednotky – daňová funkcia.


Podnik odpisuje svoj nehmotný a hmotný dlhodobý majetok na základe odpisového plánu, ktorý si stanoví pre jednotlivé druhy odpisovaného majetku.


 

Odpisy môžu byť:

 

  • účtovné odpisy – vyjadrujú skutočné opotrebenie majetku v konkrétnom podniku. Vypočítavajú sa z ceny, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve. Majetok sa vždy odpisuje len do výšky tejto vstupnej ceny. Odpisy sa postupne hromadia – teda kumulujú. Kumulované odpisy od začiatku používania dlhodobého majetku až do jeho vyradenia z používania sa označujú ako oprávky.


Pri dlhodobom hmotnom majetku a dlhodobom nehmotnom majetku je rozdielna doba odpisovania. Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje neobmedzený čas a výška odpisu predpokladá verné zobrazenie opotrebenia.

Dlhodobý nehmotný majetok sa musí odpísať do piatich rokov.


  • daňové odpisy – daňovým odpisom sa rozumie peňažná výška odpisu nehmotného a hmotného dlhodobého majetku uznaná ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podniku. Určujú teda limit, hornú hranicu, ktorá sa môže uznať v nákladoch na dosiahnutie a udržanie zisku podnikateľských subjektov. Daňové odpisy upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Stanovujú sa ním rovnaké podmienky pre všetky podniky. Využívajú sa teda na účely dane z príjmov, ktoré musí podnikateľský subjekt vyčísliť a porovnať s účtovnými.


Majetok sa odpisuje zo vstupnej ceny a najviac do jej výšky. Z daňového hľadiska môže podnik uplatniť len ročný odpis. Majetok môže na daňové účely odpísať vtedy, ak ho má v používaní k 31. 12. bežného roka.


 

Nepriamy spôsob odpisovania:

 

Pri odpisovaní hmotného a nehmotného dlhodobého majetku sa používa nepriamy spôsob odpisovania. Spočíva v tom, že pôvodná vstupná cena majetku ostáva stále v evidencii nezmenená, ale opravuje sa o zníženie hodnoty vyjadrenej odpismi. Odpis je náklad, ktorý sa vždy vzťahuje len na jeden rok (resp. mesiac). Odpisovaný nehmotný a hmotný dlhodobý majetok sa však používa viac rokov. Preto sa odpisy postupne kumulujú – t.j. hromadia, spočítavajú.


Oprávky k dlhodobému majetku – kumulované odpisy od začiatku používania dlhodobého majetku až do jeho vyradenia z používania sa označujú pojmom oprávky k dlhodobému majetku. Vyjadrujú celkové zníženie vstupnej ceny majetku k určitému dátumu.

Platí vzťah:


Obstarávacia cena – oprávky = zostatková cena


 

Postup pri odpisovaní dlhodobého majetku


V prvom roku odpisovania musí podnik (vlastník) zaradiť hmotný a nehmotný dlhodobý majetok odpisovaný do odpisových skupín, ktoré sú uvedené ako príloha zákona o dani z príjmov. Podľa toho, do ktorej odpisovej skupiny ja majetok zaradený, je stanovená nasledovná doba odpisovania majetku:

Odpisová skupina
Doba odpisovania
1
4 roky
2
6 rokov
3
12 rokov
4
20 rokov


 

Metódy odpisovania


Odpisovanie možno uskutočňovať rovnomerne alebo zrýchlene, podľa rozhodnutia podniku. Rovnomerné odpisovanie (lineárny odpis) a zrýchlené odpisovanie (degresívny odpis) sa označujú ako metódy odpisovania. Sú stanovené zákonom o dani z príjmov, ale je možné ich použiť aj ako účtovné metódy odpisovania. Metóda odpisovania sa počas doby odpisovania konkrétneho druhu majetku nemôže meniť. Dlhodobý majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o technické zhodnotenie. Vypočítaný ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé eura nahor.


 

  • Rovnomerné odpisovanie

 

Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovu skupinu.


Odpisova skupina

Doba odpisovania

1

1/4

2

1/6

3

1/12

4

1/20



  • Zrýchlené odpisovanie – pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:



 

 

Pri zrýchlenom odpisovaní sa odpisy v prvom roku vypočítajú takto:

 

 

 

V ďalších rokoch sa odpisy vypočítajú takto:



 


Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania, najviac do výšky vstupnej ceny. Majetok, ktorý používaním nestráca hodnotu sa neodpisuje.


 

Z odpisov sú vylúčené:

 

  1. pozemky – čím sú staršie, tým väčšiu majú hodnotu,

  2. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky,

  3. umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb,

  4. povrchové a pozemné vody, lesy, jaskyne,

  5. ochrana hrádzí a úprava bystrín,


Hmotný a nehmotný majetok sa odpisuje do výšky obstarávacej (vstupnej) ceny. V prípade, že je majetok už odpísaný (nemá žiadnu zostatkovú hodnotu) a ešte sa používa vo výrobnom procese, odpisy sa už z neho nerobia, čo má vplyv na znižovanie materiálových nákladov.

 

Odpisy majetku sú stálym – fixným nákladom a musia sa odpisovať bez ohľadu na to, či sa majetok využíva alebo nie, čím vznikajú zbytočné neproduktívne náklady. Preto treba zabezpečiť, aby sa majetok účelne a efektívne využíval.


 

Použitá literatúra:


  1. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN Bratislava, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8

  2. Daňové zákony rok 2009

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN, druhé prepracované vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0

  4. D. Orbánova, Ľ. Velichová: Podniková ekonomika pre 3. ročník študijného odboru obchodná akadémia, SPN, prvé vydanie 2009, ISBN 978-80-10-01633-4