Pracovné podmienky zamestnancov

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

Výkon zamestnanca ovplyvňujú rozličné faktory. Jedným z nich sú pracovné podmienky.

Pracovnými podmienkami rozumieme komplex podmienok, ktoré pôsobia na človeka v pracovnom procese a vplývajú na jeho efektívny priebeh.

PRACOVNÉ PODMIENKY:

1. časové podmienky práce:

• pracovný čas

• doba odpočinku

2. pracovné prostredie

• úprava a vybavenie pracoviska

• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Časové podmienky práce predstavujú dĺžku a štruktúru pracovného času, účelné striedanie práce a oddychu v rámci zmeny, pracovného týždňa a roka.

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom zamestnanec je k dispozícií zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Týždenný pracovný čas

Prestávky v práci – zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín (u mladistvého dlhšia ako 4,5 hodiny) prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

Pri rozmiestňovaní prestávok je potrebné vychádzať z priebehu výkonnosti pracovníka počas zmeny, ktorý je daný tzv. fyziologickou pracovnou krivkou. Na priebeh tejto krivky pôsobí mnoho činiteľov, najmä však biologické rytmy, zapracovanie, únava a podobne. Prestávky by mali byť zaradené pred miesta poklesu fyziologickej krivky tak, aby stabilizovali pracovný výkon.

Nepretržitý denný odpočinok – zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi dvoma zmenami minimálny odpočinok 12 hodín (mladistvý zamestnanec 14 hodín).

Nepretržitý odpočinok v týždni – zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadnúť na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Dni pracovného pokoja - rozumieme nimi štátne sviatky (napr. 1. január – Deň vzniku SR) a ostatné sviatky (napr. 25.december – Prvý sviatok vianočný).

Súčasťou časových podmienok práce je aj striedanie práce a odpočinku v rámci pracovnej zmeny, pracovného týždňa a roka – pracovný režim.

Pracovný režim predstavuje spôsob rozvrhnutia pracovného času. Určuje rozloženie pracovných dní v týždni, dĺžku a cykly striedania pracovných zmien.

Rozvrhnutie pracovného času musí rešpektovať zákonné predpisy o organizácií pracovného času, požiadavky plynulého priebehu pracovného procesu, využitie strojov a zariadenia, požiadavky na hygienu a bezpečnosť práce, ako aj požiadavky a záujmy pracovníkov.

Základné zásady rozvrhnutia pracovného času stanovuje Zákonník práce. Konkrétny začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zamestnancom alebo po prerokovaní so zástupcami zamestnancov – napr. odborovou organizáciou.

Pracovný čas môže byť rozvrhnutý:

1. rovnomerne – v každom týždni je rovnaká dĺžka pracovného času,

2. nerovnomerne – ak charakter práce alebo podmienky práce nedovoľujú aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne – napr. práca v cestovnom ruchu, v reštauračnom stravovaní a pod.

Na určenie pracovného režimu vplýva aj pretržitosť či nepretržitosť pracovného procesu. Nepretržitý proces prebieha 24 hodín denne sedem dní v týždni počas celého roka. Pretržitý proces prebieha v jednozmenných, dvojzmenných alebo trojzmenných režimoch.

Pracovný čas môže byť:

• Pružný pracovný čas – umožňuje pružnejšie rozvrhnutie pracovného času, zamestnávateľ nestanoví zamestnancovi presný začiatok a koniec denného pracovného času, ale len presne vymedzený čas, keď musí byť pracovník na pracovisku. Pružný pracovný čas sa môže uplatňovať ako pružný pracovný deň, pružný pracovný týždeň, alebo pružný pracovný mesiac. Pri pružnom pracovnom dni je určený:

1. voliteľný pracovný čas – úsek začiatku a konca pracovného času – najmenej hodinu,

2. základný pracovný čas, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (najmenej 5 hodín).

Pružný pracovný čas sa môže uplatňovať len na tých pracoviskách, kde organizácia práce a technológia nevyžadujú úzku kooperáciu zamestnancov. Výhodou pružného pracovného času je najmä zlepšenie disciplíny práce, vyplývajúce z pocitu väčšej voľnosti, zodpovednosti a spoluúčasti na rozhodovaní pri voľbe pracovného režimu, zníženie absencie a nadčasovej práce.

• Skrátený (neúplný) pracovný čas – z rodinných alebo zo zdravotných dôvodov zamestnanca, alebo ak charakter práce je taký, že zamestnávateľ nepotrebuje zamestnanca na plný úväzok.

• Stlačený pracovný čas – ak sa 40 hodinový pracovný týždeň odpracuje za menej ako 5 dní

• Podielový pracovný čas – delenie pracovného miesta medzi dvoch zamestnancov, ktorí si sami organizujú pracovný čas

• Domácka práca a telepráca – Zákonník práce umožňuje zamestnávať zamestnanca, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku, ale pracuje doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje. Ide o tzv. domáckeho zamestnanca, ktorý vykonáva rôzne jednoduché manuálne činnosti (lepenie obálok, vyrábanie ozdôb, maľovanie figúrok, a podobne). Od domáckeho zamestnanca odlišujeme zamestnanca, ktorý pri práci doma využíva informačné technológie (internet, telefón, fax). Hovoríme, že vykonáva teleprácu. Zamestnanec, ktorý vykonáva teleprácu je teleworker. Tento druh práce je vhodný napríklad pre zamestnancov na materskej či rodičovskej dovolenke. Umožňuje im to lepšie zladiť starostlivosť o dieťa a plnenie pracovných úloh.

Práca na zmeny – práca, pri ktorej sa zamestnanci striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu. Ranná zmena nesmie začínať pred 6. hodinou, odpoludňajšia nesmie končiť po 22. hodine. Zamestnanci môžu pracovať v dvoch alebo troch pracovných zmenách alebo po všetky dni v nepretržitom pracovnom režime (napr. zdravotné sestry v nemocnici). V dvojzmennej prevádzke má pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne, v trojzmennej a nepretržitej prevádzke najviac 37 a ½ hodiny týždenne.

Pracovná pohotovosť – osobitná forma pracovného režimu. Zamestnanec pri pracovnej pohotovosti nemusí byť prítomný v práci, ale je povinný zdržiavať sa na určitom mieste a v prípade potreby sa dostaviť do práce.

Práca nadčas – je to práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený pracovný čas. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne za 4 po seba idúce mesiace a v kalendárnom roku môže byť najviac 150 hodín (z vážnych dôvodov najviac 250 hodín).

Nočná práca – práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou.

Dovolenkana zotavenie – zamestnanec má nárok na:

• Dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť – ak zamestnanec odpracoval nepretržite aspoň 60 dní v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa, má nárok na dovolenku v rozsahu 4 týždňov. Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, má zamestnanec nárok na pomernú časť dovolenky - za každý mesiac pracovného pomeru má nárok na 1/12 dovolenky. Ak má zamestnanec odpracovaných 15 rokov, má nárok na 5 týždňov dovolenky. Vychovávatelia, majstri odborného výcviku a učitelia majú nárok na 8 týždňov dovolenky v kalendárnom roku.

• Dovolenku za odpracované dní – ak zamestnanec nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť (neodpracoval ani 60 dní), patrí mu dovolenka v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom roku.

• Dodatkovú dovolenku – ak pracoval zamestnanec po celý rok v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach (napríklad s infekčnými materiálmi) má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak neodpracoval celý rok, dodatková dovolenka sa mu kráti.

Pracovné prostredie – je časť životného prostredia, v ktorej sa uskutočňuje spoločenské pracovné zaradenie človeka. Tvorí ho rad fyzikálnych a sociálno-psychologických faktorov, ktoré vplývajú na výkon zamestnancov a ich pracovnú pohodu. Nevhodné pracovné prostredie môže ohroziť zdravie zamestnancov a znižovať ich pracovný výkon.

Fyzikálne faktory pracovného prostredia tvorí:

• Osvetlenie,

• farebná úprava pracoviska,

• hluk,

• otrasy a vibrácie,

• mikroklimatické podmienky – teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu,

• čistota ovzdušia,

• žiarenie,

Sociálno-psychologické faktory pracovného prostredia tvorí:

• veľkosť pracoviska

• druh vykonávanej práce a forma kooperácie zamestnancov,

• veľkosť a skladba pracovnej skupiny,

• štýl vedenia zamestnancov,

• vzťahy medzi zamestnancami.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – ide o predchádzanie úrazom na pracovisku a chorobám z povolania. Zamestnanec je povinný dbať o svoju bezpečnosť a zdravie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť prevenciu a potrebné prostriedky, ktoré budú slúžiť k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, napríklad ochranný pracovný odev.

Kontrolné otázky:

1. Charakterizujte pracovné podmienky a ich význam v podniku.

2. Vysvetlite rozdiel medzi pracovným časom a pracovným režimom.

3. Vysvetlite pojem domácka práca a telepráca.

4. Vymenujte druhy nároku na dovolenku.

5. Charakterizujte pojem pracovné prostredie.

6. Vysvetlite rozdiel medzi fyzikálnymi a sociálno-psychologickými faktormi pracovného prostredia.

7. Aké povinnosti má zamestnávateľ a zamestnanci pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci?

Použitá literatúra:

1. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Podniková ekonomika pre 3. ročník študijného odboru obchodná akadémia, SPN, prvé vydanie 2009, ISBN 978-80-10-01633-4

2. Zákonník práce