Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská
Živočíchy ako jediná skupina živých organizmov majú možnosť aktívne premiestňovať celé telo v priestore a to nielen vo vodnom, ale aj v suchozemskom prostredí a tiež vo vzduchu. Niektoré taxóny živočíchov prekonávajú vôbec najväčšie vzdialenosti medzi živými organizmami (migrácie). Možno ich teda označiť za najpohyblivejšiu skupinu organizmov vôbec.
Pohyb je cieľavedomá činnosť. Uskutočňuje sa s cieľom:
- vyhľadávať potravu a vhodné životné podmienky
- uniknúť pred nebezpečenstvom
- zabezpečiť životne dôležité funkcie - rozvádzanie živín, rozmnožovanie, pohyb potravy v tráviacej sústave a pod.
U živočíchov sa rozlišujú dve formy pohybu:
-
pasívny pohyb - živočíchy sú unášané len pôsobením fyzikálnych faktorov napr. vodou, vzduchom, telovými tekutinami, alebo ich prenášajú iné živočíchy.
Príkladom môže byť plachtenie vtákov, ktoré využívajú vzdušné prúdy na časť svojho letu, prenos jednobunkovca - trypanozómy spavičnej v krvi človeka do iných častí tela, alebo presun blchy, ktorá sa zachytila na srsti psa a po určitom čase preskočí na iné miesto.
Každý z vyššie opísaných živočíchov sa pohybuje aj aktívne, lebo má vytvorené príslušné pohybové orgány alebo organely.
Pasívny pohyb je charakteristický aj pre rastliny.
Albatros využíva vzdušné prúdy na kĺzavý let
-
aktívny pohyb - pohyb viazaný na pohybové orgány alebo pohybové organely. Aktívny pohyb podmieňoval celý fylogenetický vývoj organizmov, zdokonaľovanie orgánov, ktoré s tým súviseli -nervovej, hormonálnej, zmyslovej ale aj dýchacej a obehovej, ktoré zabezpečovali okysličovanie a rozvádzanie dýchacích plynov.
Mechanizmy pohybu:
-
NESVALOVÝ POHYB
- meňavkovitý (amébovitý) pohyb – pohyb pomocou panôžok (pseudopódií), charakteristický prúdením cytoplazmy v bunke (napr. meňavky, niektoré druhy bielych krviniek)
- pohyb bičíkmi a brvami – umožňuje vykonať:
1. lokomócie – predstavujú pohyb z miesta na miesto. Pomocou bičíkov sa pohybujú aj samčie pohlavné bunky väčšiny živočíchov. Obrveným povrchom tela sa pohybujú aj niektoré ploskavce alebo larválne štádiá.
Lokomócie sú častokrát vyvolané podnetmi:
- kinéza je zrýchlenie alebo spomalenie pohybovej aktivity vzhľadom na nejaký podnet, napr. pohybová aktivita črievičky vo vzťahu k svetlu a teplote.
- taxie - súvisia so zmenou smeru pohybu vzhľadom na podnet, príkladom je: chemotaxia - reakcia na chemické podnety (pohyb spermií k vajíčku), fototaxie - reakcia na svetelné podnety (pohyb euglény zelenej za svetlom alebo švábov od svetla) a pod.
2. transport látok určitým smerom - obrvené alebo bičíkaté bunky sú súčasťou niektorých sústav, ich pohyb je viazaný spravidla na vlhké prostredie, napr. tvoria výstelku vnútornej plochy plášťa ulitníkov, sú v bunkách vylučovacej sústavy obrúčkavcov, vo výstelke tráviacej dutiny živočíchov a v dýchacích cestách cicavcov.
-
SVALOVÝ POHYB
Svalový pohyb sa vyvinul mnohobunkovcom počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia. Vzniká špecializované svalové tkanivo a svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.
- pŕhlivce (medúza), mäkkýše (sépie, chobotnice) – sú známe reaktívnym pohybom. Pohyb je známy pre vodné druhy, kde lievikovitá časť ich tela, umožní prijať určité množstvo vody, ktoré prudkým vymrštením uvoľnia. Živočíchy sa pohybujú opačným smerom ako je smer vymrštenia vody.
Medúza
- ploskavce a obrúčkavce – majú vytvorený kožnosvalový vak. Je tvorený z dvoch, navzájom kolmých vrstiev. Stiahnutím pozdĺžnej svaloviny, sa rozšíri a napne kruhová svalovina a naopak. Ak jednotlivé sťahy svaloviny postupujú po celej dĺžke svalového vaku, umožňujú obrúčkavcom peristaltický (červovitý) pohyb. Peristaltický pohyb v podobe postupujúcich vĺn je charakteristický aj pre tenké črevo, v ktorom dochádza k pohybu tráveniny (chýmusu) k análnemu otvoru a vstrebávaniu živín.
Dážďovka obyčajná
Pohybu často pomáha
vylučovanie slizu (napr. slimák).
- pijavice a húsenice piadiviek - sa pohybujú tzv. piadivým pohybom pomocou prísaviek.
- stavovce - svalová sústava nadobudla veľké rozmery a rozsiahlu tvarovú a funkčnú diferenciáciu.
- kruhoústnice, drsnokožce, ryby - majú svalovinu usporiadanú do myomérov = segmentov. Tieto časti je možné veľmi dobre pozorovať aj u konzervovaných sardiniek, kde sa ich svalovina rozpadá na „valčekovité štruktúry“ – myoméry.
V rámci fylogenézy sa myoméry postupne menili na svalové skupiny. U obojživelníkov je možné súčasne pozorovať myoméry v oblasti trupu a rozvoj svalových skupín na končatinách (stehenné svaly).
- obojživelníky, vtáky, cicavce – majú vytvorené funkčné skupiny svalov okolo hlavy, trupu a jednotlivých končatín. Súhra hlavných kostrových svalov tzv. pákovým pohybom je základom pohybovej činnosti v celej živočíšnej ríši aj u človeka. Ak sa jeden sval skráti, druhý sa napne a opačne. Protichodná práca svalov umožňuje pohyb v rozsiahlej miere.
Napr. protipôsobiace svaly sú antagonistické svaly hornej končatiny – dvojhlavý sval ramena (biceps) a trojhlavý sval ramena (triceps). Kým pri ohybe hornej končatiny sa biceps skráti, triceps sa napne a predĺži. Naopak pri vystretí ruky sa biceps napne a predĺži, kým triceps sa skráti.
Najaktívnejší je pohyb pomocou končatín pri článkonožcoch a stavovcoch. Počet končatín slúžiaci na pohyb je rôzny (napr. z článkonožcov majú veľký počet končatín stonôžky a mnohonôžky, tri páry nôh má hmyz, štyri páry pavúky a pod.).
Spôsob pohybu je mnohotvárny, čomu sa prispôsobila aj stavba končatín a ich modifikácie, napr. krídla vtákov, plutvy rýb, nohy hmyzu, vysoko špecializovaných kožných útvarov (krídla hmyzu), ako aj pomocných kožných útvarov (lietacie blany). Končatina má vždy svoju oporu (kostru), muskulatúru, vlastné nervové a cievne zásobenie.
Skákanie
Skokom sa pohybujú živočíchy s dlhými zadnými končatinami, ktorými odrážajú telo od zeme na určitú vzdialenosť, napr. kobylka, koník, blcha, žaba, zajac, klokan a pod. Tento spôsob pohybu si vyžaduje silné svaly (zvyčajne na zadných nohách), ktoré dokážu vymrštiť celé telo z pokoja do vzduchu.
Kráčanie
Živočíchy s dlhými a štíhlymi nohami zvyčajne dokážu kráčať a utekať rýchlejšie ako živočíchy s krátkymi a hrubými nohami. Nohy živočíchov sa zväčša skladajú z viacerých článkov, ktoré sú pospájané kĺbmi.
Lietanie
Pohyb krídla smerom nadol odtláča vzduch dole a dozadu, vďaka čomu sa telo pohybuje hore a dopredu. Pohyb krídla nahor už nemá takú silu, pretože perá sa natočia tak, aby vzduch mohol pomedzi ne pretekať a netlačil živočícha späť nadol. Pri pohybe nadol sú perá vzduchotesne spojené. Pri pohybe nahor sú medzi natočenými perami medzery.
Plávanie
Len málo rýb sa pohybuje veslovaním plutvami. Hlavným poháňacím orgánom väčšiny rýb a iných väčších vodných živočíchov je chvost. Živočích ním pohybuje sem a tam, takže odtláča od seba vodu a sám sa posúva vpred.
Existujú skupiny živočíchov, ktoré sa v určitom vývinovom štádiu nepohybujú, tvoria prisadnuté formy.
Napr. plášťovce sú prisadnuté živočíchy, ktoré sa v dospelosti nepremiestňujú. Ich larválne štádiá sú však pohyblivé.
Kolónia plášťovcov
Zopakujte si:
-
Akú funkciu plní pohyb?
-
Ktoré organely bunky umožňujú aktívny pohyb jednobunkovým živočíchom?
-
Aký je rozdiel medzi kinézou a taxiou?
-
Čím sa odlišujú svaly rýb a cicavcov?
-
Na akom princípe je založená práca kostrových svalov?
Použitá literatúra:
http://moravcicka.websnadno.cz/Prirodoveda.html
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=5&file=pohybova
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivo%C4%8D%C3%ADch
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 3. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2001. 87 s. ISBN: 80-08-01967-0
