Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská
Bunky sú základnou stavebnou a funkčnou jednotkou organizmu. Telá mnohobunkových rastlín sú tvorené pletivami a telá mnohobunkových živočíchov tkanivami.
Kým bunky majú mikroskopické rozmery a pozorujú sa mikroskopom, prítomnosť tkanív je možné sledovať aj voľným okom (napr. pokožka, svaly).
Tkanivo je skupina buniek zvyčajne rovnakého tvaru, funkcie a pôvodu. Vzájomnú výmenu látok medzi bunkami zabezpečuje tkanivový mok.
Bunky tkaniva pochádzajú zo spoločnej kmeňovej bunky. Kmeňové bunky sú primárne nediferencované bunky, ktoré majú schopnosť vyvinúť sa na akýkoľvek iný druh buniek.Kmeňové bunky vznikajú v kostnej dreni a v krvnom obehu plnia funkciu regenerácie našich orgánov. S pribúdajúcim vekom tvorí organizmus menej dospelých kmeňových buniek. Zistilo sa, že podobnú funkciu majú aj kmeňové bunky izolované z pupočníkovej krvi.
Tkanivá vznikajú počas vývinu embrya. Proces vzniku tkanív sa označuje histogenéza. Histológia je veda zaoberajúca sa stavbou a funkciou tkanív.
Stavba tkanív:
Každé tkanivo je tvorené dvomi základnými zložkami, ktorých zastúpenie je v rôznych typoch tkanív rozdielne.
Základom sú bunky, ktoré produkujú medzibunkovú hmotu. Jej amorfnú (beztvarú) časť tvoria predovšetkým bielkoviny a sacharidy. Vláknitá (fibrilárna) časť je tvorená hlavne dvoma bielkovinami: kolagénom a elastínom.Kolagénové vlákna sú dobre odolné voči ťahu, pričom sa len nepatrne natiahnu. Elastické vlákna z elastínu zabezpečujú pružnosť a môžu sa natiahnuť až o polovicu svojej dĺžky.
Klasifikácia tkanív podľa funkcie:
-
epitelové tkanivá
-
spojivové tkanivá
-
svalové tkanivá
-
nervové tkanivá
EPITELOVÉ TKANIVÁ
-
tvoria výstelky telových dutín alebo pokrývajú povrch tela
-
bunky k sebe tesne priliehajú, sú uložené v jednej alebo vo viacerých vrstvách
-
nemajú vlastné cievne zásobenie, sú zásobované krvnými cievami z hlbších vrstiev
-
medzibunková hmota chýba, alebo je jej veľmi málo
Rozdelenie epitelov podľa funkcie:
-
krycí - napr. pokožka, epitel vystielajúci hrudníkovú a brušnú dutinu
-
resorbčný (vstrebávací) - napr. v tenkom čreve
-
zmyslový - súčasť zmyslových orgánov
-
žľazový - je funkčným základom žliaz
-
obrvený - napr. súčasť dýchacích ciest
Rozdelenie epitelov podľa tvaru buniek:
-
dlaždicový - napr. pokožka
-
kubický - napr. na povrchu vaječníkov
-
valcovitý = cylindrický - napr. výstelka tráviacej sústavy
Rozdelenie epitelov podľa tvaru buniek (a. dlaždicový epitel, b. kubický epitel, c. cylindrický epitel)
SPOJIVOVÉ TKANIVÁ
-
tvoria výplň priestorov medzi orgánmi, obaľujú a chránia orgány, tvoria oporu tiel orgánom, spájajú orgány a zabezpečujú látkovú výmenu
Typy spojív:
-
väzivo (tela fibrosa) - zväčša mäkké poddajné tkanivo tvorené bunkami – fibrocytmi, ktoré produkujú medzibunkovú hmotu.Medzibunková hmota obsahuje kolagénové a elastické vlákna.
- príkladmi sú:
tuhé väzivo – obsahuje veľa kolagénových vláken, je najčastejšie lesklé a bielej farby (šľachy - zabezpečujú pripojenie svalov ku kostiam, väzy, kĺbové puzdrá)
elastínové väzivo – žltkastej farby (zamša)
riedke kolagénové väzivo – je mäkké, pružné, obsahuje veľa vody a dobre regeneruje (napr. obaly orgánov, osrdcovník, pohrudnica, pobrušnica – jej prederavenie označované ako prietrž peritonea alebo hernia, sa ľudovo označuje ako pruh)
tukové väzivo – plní energetickú, ochrannú a izolačnú funkciu (napr. obaly obličiek i srdca)
retikulárne väzivo – je riedke a sieťovito usporiadané (kostná dreň, slezina, miazgové uzliny)
-
chrupka (cartilago) - pevné, pružné tkanivo tvorenébunkami – chondrocytmia veľkým množstvom pružnej medzibunkovej hmoty.
- príkladmi sú:
väzivová chrupka
- je nepriehľadná a veľmi pevná, v medzibunkovej hmote má hustú sieť kolagénových vláken
- je súčasťou lonovej spony, medzistavcových platničiek i jabĺčka
hyalinná chrupka (sklovitá chrupka)
- má sklovitý vzhľad a namodralú farbu, obsahuje tenké kolagénové vlákna
- tvorí kĺbové a rebrové chrupky, chrupky vystužujúce dýchacie cesty a nosovú priehradku
elastická chrupka
- je žltej farby, vyznačuje sa prevahou elastických vláken
- tvorí podklad ušnice, hrtanovej príchlopky – epiglotis
-
kostné tkanivo - má podpornú i ochrannú funkciu, je najtvrdším tkanivom v tele. Jetvorená fixnými bunkami – osteocytmi, ktoré majú nepravidelný hviezdicovitý tvar.Medzibunkovú hmotu tvoria organické látky s veľkým zastúpením oseínu, ktorá dodáva kostiam ohybnosť a pružnosť, na rozdiel od anorganických solí – uhličitanu vápenatého, fosforečnanu vápenatého, trihydrogenfosforečnanu horečnatého, ktoré kosť spevňujú.
-
dentín - tvorí zuby a šupiny drsnokožcov. Má podobnú štruktúru ako kosť.
Prehľad spojív
SVALOVÉ TKANIVÁ
-
umožňujú pohyb organizmov v priestore ale súčasne aj pohyb jednotlivých orgánov a ich častí.
-
majú schopnosť kontrakcie, ktorú im zabezpečujú bielkovinové vlákna svalových buniek – myofibrily.
Rozdelenie svalových tkanív podľa funkcie:
-
hladké svalové tkanivo - je tvorené z jednojadrových buniek, ktoré nie je možné ovládať vôľou, sťahuje sa pomaly a je takmer neunaviteľné. Vytvára steny vnútorných orgánov (žalúdok, močový mechúr, maternica), ale umožňuje i pohyb ploskavcom, hlístovcom, obrúčkavcom a mäkkýšom.
-
priečne pruhované svalové tkanivo - tvorené z mnohojadrových buniek navzájom pospájaných do vláken rôznej dĺžky. Priečne pruhovanie je spôsobené pravidelným striedaním tmavýcha svetlých úsekov myofibríl. Pre svalstvo sú typické rýchle kontrakcie, ale aj vyššia rýchlejšia unaviteľnosť. Ovláda sa vôľou. Tvorí kostrové svalstvo stavovcov a podieľa sa na pohybe článkonožcov.
-
srdcová svalovina - je osobitný typ svaloviny, ktorá štruktúrou pripomína priečne pruhované svalstvo ale funkciou hladké svalstvo. Svalové vlákna tvoria sieť spojenú mostíkmi.Nie je ovládané vôľou.
Rozdelenie svalových tkanív
NERVOVÉ TKANIVÁ
-
základnou vlastnosťou je dráždivosť a vodivosť vzruchu
-
bunky – neuróny - vytvárajú sieť, do ktorej sú zachytené gliové bunky. Tie majú len podpornú, vyživovaciu funkciu a pohybujú sa fagocytózou.
-
neuróny nemajú schopnosť rozmnožovania
Zopakujte si:
-
Definujte tkanivo.
-
Vymenujte tkanivá podľa funkcie.
-
Vymenujte príklady svalových tkanív a navzájom ich porovnajte.
-
Čím sa odlišujú spojivá od epitelov?
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava: MEDIA TRADE. 2001. 87 s. ISBN: 80-08-01967-0
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kme%C5%88ov%C3%A1_bunka
http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=112
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=5&file=tkaniva
http://asweknowit.net/images_edu/DWA_5_muscle_tissues3.jpg



