Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



A, Ľudské práva


V nasledovnej kapitole sa budeme venovať ľudským právam a ich ochrane. Ľudské práva definujeme ako práva, ktoré prislúchajú každému jednotlivcovi a umožňujú mu rozvíjať všetky jeho schopnosti, pričom podčiarkujú jeho dôstojnosť a jedinečnosť. Ľudské práva vychádzajú z ľudskej prirodzenosti. Dôležitá je pri tom zásada, ktorá hovorí, že sloboda človeka končí tam, kde začína sloboda ostatných. Sloboda človeka je teda ohraničená slobodou ostatných ľudí a dobrom spoločnosti.

Častokrát sa ľudské slobody a práva zamieňajú za občianske slobody a práva. Ľudské slobody a práva sú prirodzené práva každého jednotlivca (človeka) a sú zahrnuté vo všetkých medzinárodných dohodách a dokumentoch. Občianske práva a slobody sú súčasťou ústavy danej krajiny, cez ktoré človek sám seba definuje ako občana (a teda jednotlivca žijúceho verejný život).

Ľudské práva, tým že vychádzajú z ľudskej prirodzenosti sú nemenné, stále platné a vždy uplatniteľné. Sú to práva, ktoré nezanikajú uplynutím nejakého času, alebo zmenou politického režimu. Zároveň sa ich nemožno vzdať alebo ich previesť na niekoho iného.


 

Poznáme 3 vývojové stupne ľudských práv a to sú:

 

  1. vývojový stupeň – tieto práva sa formujú v priebehu 19. storočia. Sú to predovšetkým osobné práva ako právo na život, právo na bezpečie, nedotknuteľnosť, zachovanie dôstojnosti, sloboda myslenia, vyjadrenia viery a pod.

  2. vývojový stupeň - tieto práva sa formujú v priebehu 20. storočia. Tento stupeň zahŕňa predovšetkým kultúrne, sociálne a hospodárske práva. Zaraďujeme medzi ne napr. právo na zamestnanie a na mzdu za vykonanú prácu, právo na ochranu životného prostredia, právo na ochranu zdravia, voľbu povolania, vzdelanie a pod.

  3. vývojový stupeň – je to posledný stupeň formovaný na konci 20. storočia. Sem zaraďujeme predovšetkým práva solidarity a to sú napr. právo na zdravé životné prodtredie, právo na slobodné disponovanie so svojím nerastným bohatstvom (týka sa štátu ako celku nie jednotlivca ako takého), právo žiť slobodne a v mieri, právo národov na sebaurčenie, ochrana práv menšín a etník.


 

 

B, Ochrana ľudských práv


S ochranou ľudských práv sa môžeme stretnúť už v starovekom Grécku a v starovekom Ríme. Už vo vtedajšej spoločnosti sa vyskytovala potreba spolunažívania. Tak boli riešené otázky postavenia občana v štáte. Občan bol chápaný ako slobodný človek, ktorý mal právo sa vyjadriť a mal právo na súkromný majetok. Samozrejme toto právo sa netýkalo otrokov ani sluhov.

V období stredoveku sa o chápanie rovnosti ľudí postarala cirkev. Cirkev totiž vyhlasovala rovnosť všetkých ľudí pred Bohom. Aurelius Augustínus vo svojich dielach vyzdvihuje jedinečnosť a individualitu každého človeka. V roku 1215 si vydobila anglická šľachta ochranu svojich slobôd a práv pred absolutistickou mocou Jána Bezzemka. Táto dohoda sa volala "Magna charta libertanum" a obsahovala zoznam všetkých slobôd, ktoré šlachta mala mať. Bola to prvá listina slobôd vôbec. Ľudské práva boli témou aj E. Rotterdamského, ktorý v období renesancie zostavil sŕhun ľudských práv a slobôd, ktoré majú platiť pre každého človeka. Ohajoval predovšetkým osobné práva ako právo na život, či rovnosť všetkých ľudí.

Veľký záujem o ľudské práva vzbudila francúzska revolúcia v roku 1789, ktorá svojimi heslami "egalite", "fraternite" a "liberte" (bratstvo, rovnosť sloboda) priamo vyzývala k prijatiu slobôd pre všetkých občanov. V roku 1789 z tejto revolúcie vzišla a bola prijatá "Deklarácia práv človeka a občana" Táto deklarácia vyhlasovala, že človek môže konať všetko to, čo neškodí druhému. Zároveň zahŕňala slobodu vierovyznania, slobodu myslenia a rovnosť všetkých ľudí. V roku 1776 vyhlásili Spojené štáty americké nezávislosť od Anglicka. V deklarácií nazávislosti priznávali nezávislosť a rovnosť všetkých ľudí rovnako aj ich slobody. Slobody sa však nevzťahovali na všetkých. Černošké obyvateľstvo (sluhovia) svoju slobodu získalo až neskoršie.


Po druhej svetovej vojne bola ustanovená nová deklarácia ľudských práv. Organizácia spojených národov (OSN) Prijala "Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN" v roku 1948, ktorá je aj dnes základným dokumentom ochrany práv na svete. Táto všeobecná deklarácia bola podkladom pre prijatie ďaľších deklarácií, paktov či dohôd. Poznáme ešte nasledovné: Deklarácia práv dieťaťa (1959), Dohovor o právach dieťaťa, Medzinárodný pakt o o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe, Charta informácií mládeže.


Na ochranu ľudských práv sa použivajú rôzne nástroje:

 

  1. nástroje vrámci štátu – patria medzi ne hlavne súdnictvo a kontrolné orgány politickej moci. V mnohých štátoch ako aj na Slovensku bola zriadená funkcia ombudsmana, ktorý sa definuje ako verejný ochranca ľudských práv a slobôd. Jeho úlohou je pomáhať ľudom, ktorý trpia vďaka nečinnosti štátnych orgánov, alebo naopak, práve kôli činnosti orgánov - ak sú tieto v rozpore s právom. Okrem "slovenského ombudsmana" existuje ešte aj ombudsman Európskej únie, ktorý má rovnaké funkcie, len na úrovni EÚ


  1. medzinárodné nástroje – medzi ne zaraďujeme regionálne nástroje ako sú Rada Európy, Európsku komisiu pre ľudské práva a slobody, Európsky súd pre ľudské práva, Európsky súdny dvor, Výbor ministrov. Medzinádorný systém nástrojov – to je OSN a jej činnosť.


Dnes okrem OSN a jednotlivých vlád štátov dohliadajú na dodržiavanie ľudských práv aj nezávislé medzinárodné organizácie a inštitúcie ako sú Amnesty International, Helsinský výbor, Hnutie Human, Organizácia unicef a iné



Otázky na zopakovanie:

  1. Aké vývojové stupne slobôd a práv poznáte?

  2. Aké sú to osobné práva?

  3. Aký je rozdiel medzi občianskym právom a ľudským právom?

  4. Kedy vznikla prvá listina slobôd?

  5. Koho definujeme ako verejného obhajcu ľudských práv a slobôd?

  6. Aké organizácie dohliadajú na ochranu ľudských práv?

  7. V ktorom roku bola prijatá "Všeobecná charta ľudských práv OSN"?

  8. Aké bolo heslo francúzskej revolúcie?

  9. Ktorý štát ako prvý do oficiálnych dokumentov štátu zahrnul a j ľudské práva a slobody ?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005