Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

V žiadnom štáte na svete neexistuje tkz. "dokonalá ekonomika" a "dokonalé hospodárstvo". Dokonalá ekonomika a hospodárstvo znamenajú vývoj ekonomiky bez akéhokoľvek zásahu zo strany štátu alebo inej inštitúcie (organizácie). Všetko určuje jedine trh a vývoj ceny na trhu.

V zdravom ekonomickom prostredí dnes nachádzame takzvaný "zmiešaný typ ekonomiky". Zmiešaná ekonomika je taký typ ekonomiky, kde táto funguje voľne, ale štát v istých momentoch alebo situáciách do nej pomocou rôznych nástrojov zasahuje. Zmiešaná ekonomika sa začala rozvýjať po druhej svetovej vojne v USA a západnej Európe. Veľkú zásluhu na jej vzniku má ekonóm Keynes.


Systém štátu v sebe obsahuje aj takzvanú "funkciu štátneho ekonomického centra". Toto centrum tvorí parlament, vláda, ministerstvá, emisná banka a ostatné plánovacie inštitúcie. Toto centrum pri tom sleduje tri aspekty vývoja ekonomiky a to sú:

 

  1. Stabilita – stabilita ekonomiky je najdôležitejším aspektom, ktorý vypovedá o stave ekonomiky. Jedná sa tu o stabilitu meny, zamestnanosť, a v neposlednom rade stav hrubého domáceho produktu, ako aj platobnú schopnosť vrámci zahraničia.

  2. Rovnosť – je to aspekt, ktorý sleduje vzťah ekonomika – sociálna sféra. Štát sa musí snažiť o to, aby sa rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami čo možno najviac zmenšovali. To sa štát snaží vrámci možností kompenzovať pomocou: sociálnych podpôr (pre nezamestnaných, rodičov, matky na materskej dovolenke, ťažko postihnutých, dôchodcov a pod.), sociálneho poistenia, konkrétnej sociálnej pomoci (napr. poskytnutie ubytovania, možnosť sa stravovať v štátnej vývarovni a pod.)

  3. Efektívnosť – Ekonomika môže fungovať správne vtedy, keď v nej prevláda zdravá súťaž. No na to, aby táto súťaž vôbec mohla prebiehať musí existovať konkurencia. Práve štát musí pomocou zákonov a pravidiel vytvárať také podmienky, ktoré umožňujú vytvoriť konkurenciu a môžu zamedziť vzniku monopolov. Ak však už majú existovať monopoly musí štát tieto kontrolovať a niekedy aj obmedzovať napr. reguláciou. (U nás hlavne energetické podniky).


Svoj ekonomický vplyv štát realizuje prostredníctvom svojej hospodárskej politiky. Používa pri tom nástroje monetárnej, fiškálnej, dôchodkovej, menovej a zahraničnoobchodnej politiky. Hospodársku politiku štátu môžeme definovať ako súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení v rôznych ekonomických oblastiach v danom období.


Cieľom hospodárskej politiky sú


  1. zamestnanosť – hlavný cieľ štátu je zabezpečenie práce pre všetkých. Štát sa snaží zvýšiť zamestnanosť na maximum.

  2. platobná stabilita – štát sa snaží o to, aby sa veľmi nazadĺžil a zároveň znížil svoj dlh.

  3. ekonomický rozvoj – je to jediná cesta, ktorá zabezpečí blahobyt a vysokú životnú úroveň občanov.

  4. zníženie miery inflácie – inflácia je dnes veľkým problémom mnohých aj veľkých ekonomík. Štát sa musí vrámci svojej ekonomicko – hospodárskej politiky snažiť znižovať mieru inflácie až na minimum.


 

Monetárna politika: reguluje obeh peňazí. Jej nástroje rozdeľujeme na priame a nepriame:

 

Medzi priame nástroje zaraďujeme nasledovné:

 

  1. regulácia investičnej činnosti – je to poskytnutie úveru podnikateľovi alebo firme len na základe záruky štátu.

  2. regulácia spotrebného úveru – pri poskytnutí úveru na splátky môže štát určiť maximálnu dobu splatnosti spotrebného úveru.


Medzi nepriame nástroje monetárnej politiky zaraďujeme nasledovné:


  1. Diskontná sadzba – národná banka (resp. centrálna banka) určuje objem úverov. Určuje zároveň tzv. diskontnú sadzbu, ktorá predstavuje úrok, za ktorý si môžu obchodné banky u nej požičať peniaze. Od tejto sadzby sa určujú všetky ostatné úrokové sadzby v celej sfére ekonomiky.

  2. Povinné minimálne rezervy – emisná banka určuje akú minimálnu finančnú rezervu musí mať komerčná obchodná banka. Tým reguluje množstvo peňazí, ktoré obchodná banka môže poskytovať svojím klientom.

  3. Operácie na voľnom trhu – emisná banka môže obchodnej (komerčnej) banke predať cenné papiere, čím zníži množstvo peňaží v obehu. Zároveň ich môže aj kúpiť späť, čím zvyšuje množstvo peňazí v obehu.


 

Fiškálna politika: nazývame ju aj rozpočtovou politikou. Vyjadruje vzťah medzi prijímami a výdavkami v štátnom rozpočte.

 

Príjmy:


A, Daňové prijímy – Až 85 % celého štátneho rozpočtu tvoria dane. Rozoznávame pri tom dva druhy daní a to dane priame a nepriame.

 

  1. Priame dane sú také, ktoré sú vyberané priamo od fyzických a právnických osôb. Medzi ne zaraďujeme napr: daň z prijímu, daň z nehnuteľností, cestnú daň a pod.


  1. Nepriame dane sú také, ktoré neplatíme priamo, ale nepriamo v cene výrobkov a služieb. Odvádzajú ich za nás predajcovia a poskytovatelia služieb. Jedná sa pri tom o daň z pridanej hodnoty (premieta sa do konečnej ceny výrobku. Na Slovensku je DPH stanovené na 19%), spotrebnú daň (túto platia spotrebitelia a týka sa predovšetkým liehovín, cigariet, pohonných hmôt a pod.)


B, Nedaňové prijímy: Sú to prijímy, ktoré nepochádzajú z daní, ale z rôznych činností štátnych orgánov. Radíme sem napr. pokuty, poplatky alebo kolky.


 

Výdavky:


Štát získané peniaze používa na svoj rozvoj a v prospech občanov. Zabezpečuje obranu štátu, spravovanie verejných vecí (k čomu radíme školstvo, políciu, súdy, zdravotníctvo, sociálny sektor, výstavbu, vedu a pod.) Výdavky sa plánujú vrámci štátneho rozpočtu. Tento vypracováva ministerstvo financií a po diskusii vo vláde sa schvaľuje v parlamente. Štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný a teda by nemal vytvárať štátny dlh. Práve štátny dlh je ukazovateľ inflačného vývoja, ktorý môže mať negatívny vplyv v ekonomike.V prípade, že schválený rozpočet má na strane výdavkov viac peňazí ako na strane prijímov nazývame ho schodkový alebo deficitný. Peniaze, ktoré sa takto musia požičať nazývame deficitom štátneho rozpočtu.



Otázky na zopakovanie:

  1. Aké sú to priame a nepriame dane? - vysvetlite!

  2. Kedy štát môže zasahovať do systému ekonomiky?

  3. Prečo je dôležité, aby štát mohol zasiahnuť do ekonomiky a jej fugovania?

  4. Čo je to štátne ekomomické centrum? Kto ho tvorí?

  5. Ktoré aspekty sleduje ekonomické centrum?

  6. Čo je cieľom hospodárskej politiky štátu?

  7. Aká je to fiškálna politika štátu a čo sleduje?

  8. Aká je to monetárna politika štátu a aké sú jej nástroje?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005