Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

 

 

Už od začiatku existencie počítačových systémov založených na princípe Von Neumannovej schémy hovoríme o tom, že takýto systém sa skladá z dvoch samostatných, ale na sebe závisiacich častiach. Ide o:

 

  • Technické vybavenie počítača – hardver

  • Programové vybavenie počítača – softvér


 

Programové vybavenie počítača.

 

Prvé počítače boli programované priamo v binárnom kóde. To znamená, že tieto počítače nemali vôbec operačný systém a ak chcel užívateľ spracovať nejaký program na počítači, musel ovládať jeho strojový kód. Často sa jednalo o nastavenie veľmi zložitej kombinácie prepínačov, alebo zadávaniu sledu núl a jednotiek, ktorých postupnosť vytvárala program. Takýmto počítačom rozumela veľmi úzka skupina špecialistov.

Postupným vývojom technického vybavenia sa vyvíjalo aj programové vybavenie počítača. Metóda programovania v strojovom kóde sa stávala neúnosná. Písanie nekonečného radu núl a jednotiek sa stávalo čoraz komplikovanejším a opravy a modifikácie takýchto programov boli prakticky nemožné. Preto si programátori vyvinuli programovacie jazyky, ktoré už boli podstatne jednoduchšie a práca s nimi sa stala masovejšia. Programátori už nemuseli ovládať a mnohí ani dnes neovládajú binárny kód a píšu skvelé programy.

Programovací jazyk je súbor príkazov pomocou, ktorých programátor napíše nejaký program v jazyku zrozumiteľnom človeku – v tzv. zdrojovom kóde. Následne tento program v zdrojovom kóde počítač pomocou kompilátora (prekladača) skompiluje a ak v ňom nie sú syntaktické (pravopisné) chyby, preloží ich do strojového kódu.

 

V počiatkoch vývoja programovacích technológií sa postupne začali programovať moduly, ktoré zabezpečovali spoluprácu jednotlivých technických zariadení počítača. To bol vlastne základ vzniku operačných systémov.

Keďže počítače vyrábali obrovské elektrotechnické spoločnosti ako IBM, SIEMENS, OLIVETTI, CDC, DEC a iné, tieto spoločnosti si pre svoje počítače vyvíjali aj vlastné operačné systémy. To však viedlo ku veľmi úzkej špecializácii programátorov a technikov pracujúcich s tým, ktorým počítačom. Ak niekto pracoval na počítačoch rady IBM a išiel pracovať napríklad na počítač SIEMENS, chvíľu trvalo, kým sa preorientoval.

Ako sa počítačové systémy (hardvér) vyvíjali, vyvíjali sa aj operačné systémy. Tie zabezpečovali bezchybný chod a spoluprácu jednotlivých zariadení. Ak si povieme, že program (máme na mysli počítačový program), je aritmeticko-logická postupnosť matematických inštrukcií, potom musíme vedieť aj to, že na každú činnosť počítača musel byť napísaný osobitný program.

 

Spomedzi programovacích jazykov, ktoré sa v priebehu éry počítačov využívali môžem spomenúť napríklad:

 

  • Assembler – veľmi blízky strojovému kódu. Tento jazyk využívali najmä skúsení systémoví programátori.

  • Algol – programovací jazyk, ktorý bol určený na písanie programov ekonomického a technického charakteru

  • Fortran – programovací jazyk určený na vedecko-technické výpočty

  • Cobol – programovací jazyk určený na ekonomické výpočty a hromadné spracovanie údajov. Práve tento programovací jazyk prispel ku veľkému rozmachu využitia počítačov v podnikovej ekonomike.

  • Basic – jednoduchý programovací jazyk, ktorý sa vyvinul s príchodom osobných 8 a 16 bitových počítačov.

  • Pascal – programovací jazyk používaný na počítačoch rady IBM PC

  • Delphi – programovací jazyk vychádzajúci z jazyka Pascal.

 

 

Všetky tieto programovacie jazyky prispeli k vývoju aplikačného programového vybavenia. Pod aplikačným programovým vybavením rozumieme všetky druhy programov ako sú:

 

  • Utility – jednoduché jednoúčelové programy dopĺňajúce buď operačné systémy, alebo aplikačné programy

  • Drivery – ovládače ku rôznym technickým zariadeniam počítača

  • Kancelárske balíky – na spracovanie dokumentov, tabuliek, prezentácií

  • Ekonomické programy – na spracovanie ekonomických informácií

  • Súborové manažéry – programy určené na prácu so súbormi

  • A mnoho iných programov.

 

 

V súčasnej dobe je tvorba programov považovaná za osobitný druh priemyselnej činnosti. Z právneho hľadiska programy predstavujú duševné vlastníctvo jeho autora. Preto dnes rozlišujeme z hľadiska dostupnosti viac typov programov.

 

  • Komerčné programy – jedná sa o programy, ktoré sa predávajú ako tzv. krabicový softvér v predajniach na to určených. Patria sem operačné systémy spoločnosti Microsoft, ekonomické programy, kancelárske balíky, počítačové hry a mnohé iné.

  • Shareware – sú to funkčné programy, ktoré môžeme vyskúšať a ak sa nám páčia mali by sme ich zaplatiť. Po zaplatení väčšinou dostaneme ďalšie doplnky ku týmto programom. Takým najznámejším je program Total Commander a mnohé antivírové programy. Z nich bol a je najznámejší Mc Affe – ho Virus Scan.

  • Freeware – voľne šíriteľné programy, za ktoré jeho autor nechce žiadnu platbu. Medzi takéto programy môžeme zaradiť kancelársky balík Open Office, operačný systém Linux a mnohé iné vynikajúce programy.

  • Public domain – je to skupina programov, ktoré sú úplne zadarmo. Ich autor je buď neznámy, alebo ho nezaujíma ako sa s jeho programom narába. Ani nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné chyby a problémy spôsobené používaním takéhoto programu.

 

 

Otázky:

  1. V čom sa vytvárali prvé programy?

  2. Čo je to program?

  3. Aké programovacie jazyky poznáte?

  4. Aké druhy programov z hľadiska použitia poznáte?

  5. Aké druhy programov z hľadiska dostupnosti poznáte?