Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Filozofia v období 18. storočia je ovplyvnená myšlienkovým prúdom – osvietenstvom. Osvietenstvo sa najsilnejšie prejavilo hlavne vo Francúzsku, odkiaľ sa postupne rozšírilo do mnohých častí Európy. Postupne ho vidieť v Nemecku či Rakúsku. Aj napriek tomu, že osvietenstvo sa najintenzívnejšie rozvíja vo Francúzsku, nevzniklo toto hnutie tu. Osvietenstvo vzniklo vo Veľkej Británii a jeho najvýznamnejší predstavitelia boli John Toland a Anthony of Shaftesbury – oni boli zakladatelia tohto celoeurópskeho hnutia. Osvietenstvo sa neukazuje len vo forme vládnutia. Môžeme ho badať nielen v literatúre, architektúre, životnom štýle ľudí, ale v mnohých spoločenských oblastiach (dokonca aj v móde). Hlavné heslo osvietenstva bolo Sapere aude! – Maj odvahu používať svoj vlastný rozum. A o to v osvietenstve aj ide. Ide o pozdvihnutie človeka, ktorý osvietený rozumom chce zmeniť seba a svoj život a celú spoločnosť.

Osvietenecká filozofia sa pokúsila o zjednotenie filozofie, tak racionalistov ako aj  empirikov. Vidieť snahu o prekonanie na prvý pohľad neprekonateľného rozporu empírie a racionality, rovnako aj viery a rozumu

Náboženstvo vnímané doteraz bolo pre osvietencov len skľučujúce a fungovalo na princípe zastrašovania ľudí a spútavania jednotlivca. To sa však malo zmeniť. Osvietenci odmietali všetky cirkevné dogmy. Proklamovalo sa náboženstvo oslobodené od svojvôle cirkvi, ktoré malo byť prepojené s rozumom. K tomu aj prispievalo aj osvietenecké učenie v otázke Boha. Zastával sa totiž deistický názor. Tento hovorí o tom, že Boh je stvoriteľom sveta, je zároveň prvým impulzom, ktorý stvoril svet. Boh svet stvoril, ale už viac do diania sveta nezasahuje. Boha spoznávame tiež prostredníctvom rozumu – ukazuje sa nám v prírode cez prírodné zákony (zastancom bol napr. Voltaire).

 

Osvietenci z radov vedcov, kládli dôraz na vzdelanie a vedecké poznatky, ich rozvoj a šírenie. Presadzovala sa dokonca myšlienka vzdelávania „más“, nielen jednotlivcov či istých skupín. Prostredníctvom vzdelania sa mal zabezpečiť kvalitnejší a lepší život más. V tomto období sme svedkami aj vzniku pedagogiky ako vedy, ktorá mala tomuto cieľu napomôcť.

V otázke človeka sa zastával názor, že každý jeden človek má nevyčísliteľnú hodnotu a všetci ľudia, bez ohľadu na občiansky stav sú si rovnocenní. Tieto myšlienky boli spečatené v „Deklarácií práv človeka a občana“, ktoré boli prijaté vo francúzsku v období Francúzskej revolúcie v roku 1789. Vďaka tomuto dokumentu sa objavujú už aj prvé aktivistky v boji za práva žien v európskej spoločnosti.

Významnú skupinu prívržencov osvietenstva tvorili encyklopedisti (D. Diderot, J.J.Rousseau, La Mettrie, Paul H.D von Holbach...). Ich významným dielom bolo dielo „Encyklopédia“. Bolo to všeobecnovzdelávacie dielo, ktoré malo zabezpečiť všeobecné vzdelanie masy. Obsahovalo informácie nielen z rôznych spoločensko–vedných oblastí (filozofia, geografia, história, matematika, prírodoveda a pod.), ale aj praktické rady pre poľnohospodárov či podnikateľov a obsahovalo aj kritické sociálno-politické články. V rokoch 1751 – 1772 vyšlo dokopy 28 zväzkov encyklopédie. Niektoré zväzky sa zdali predovšetkým šľachte veľmi revolučné a nebezpečné, aj preto zastavili ich vychádzanie. Encyklopédia bola veľmi rozsiahla. Netvoril ju len jeden autor, bolo to dielo všetkých encyklopedistov, ktoré mohlo byť doplnené kýmkoľvek a akoukoľvek informáciou.

 

Encyklopedisti boli väčšinou ateisti, ktorí boli zároveň aj prívržencami mechanického materializmu. Boli presvedčení, že základom všetkého na zemi je tkz. večná matéria. Táto matéria neustále pracuje – je teda v neustálom pohybe. Jej pohyb tvorí jednotlivé veci sveta. Matéria sa teda vyvíja smerom k predmetom a veciam tohto sveta.

La Mettrie ako prvý encyklopedista vo svojom diele „Človek stroj“ otvorene tvrdí, že človek rovnako ako aj zviera je len stroj zložený z večnej matérie. Rozdiel medzi zvieraťom a človekom je iba v tom, že „človek je jednoducho zložitejší a citlivejší stroj“.

Myšlienky osvietencov majú veľký význam. Viedli totiž aj k vytvoreniu nových politických teórií. Najvýznamnejšou teóriou bola teória ´“fyziokratizmu“ – ide o teóriu, ktorá hovorí, že v ľudskej spoločnosti existuje prirodzený poriadok. Tento poriadok, ktorý je jasný a treba ho jednoznačne uplatňovať. Za najlepšie štátne zriadenie pritom považovali osvietenú monarchiu a odmietali existenciu akýchkoľvek parlamentných inštitúcií či organizácií. Významnými predstaviteľmi fyziokratizmu boli V. de Mirabeau (podporovateľ francúzskej revolúcie a zástanca slobody slova ako aj žurnalista), A.R. Jasques, P. Quesnay.

Osvietenstvo ako hnutie (smer) malo vplyv aj na mnohých ďaľšich filozofov a velikánov vedy a techniky. Musíme spomenúť I. Kanta (rozum, etika a sloboda), či G.W.Hegela.

V nasledovných riadkoch si predstavíme najvýznamnejších filozofov osvietenstva.


 

Charles Louis Montesquieu (1689 - 1755)



Montesquieu bol jeden zo zakladateľov a veľkých mysliteľov francúzskej osvieteneckej filozofie, kritik francúzskeho absolutizmu a encyklopedista. Narodil sa v dedinke La Bréde vo Francúzsku. Vyštudoval právo a svojho času pracoval v parlamente ako poradca. Montesquieu bol zároveň vedec, ktorý sa venoval mnohým druhom vedy ako bola biológia, fyzika a botanika. V týchto odboroch uskutočnoval aj mnohé experimenty. Všetky svoje experimenty popísal vo vedeckých spisoch. V neskoršom období sa začal zaoberať človekom a zameral svoju pozornosť na humanitné vedy. Jeho láskou sa stala filozofia a literatúra.

Montesquieu sa venoval vo svojej filozofií predovšetkým sociálnemu a humanistickému aspektu. Tažiskom jeho myslenia bola teda sociálna filozofia. Vo svojom diele "O duchu zákonov" tvrdí, že je nevyhnutné, aby zákonodarcovia pri tvorbe zákonov brali do úvahy okrem iného aj aspekt sociálnosti a humánnosti. Majú brať ohľad na majetok jednotlivca, na náboženské zvyklosti, tradície, ale aj demografické podmienky a v nemalej miere aj geografické podmienky. Zároveň tvrdí, že štátna moc by sa mala rozdelovať na tri časti a to na zákonodárnu moc, výkonnú moc a súdnu moc. Posledná z menovaných je pritom najdôležitejšia, lebo práve ona je zárukou slobody všetkých občanov. Panovník, alebo vládca štátu sa musí vždy podriadiť zákonom, lebo tieto platia pre všetkých a aj pre panovníka. Najlepšou formou vlády je pri tom podľa neho konštitučná monarchia.


 

 

Francois Marie Arouet Voltaire (1694-1779)


 

Voltaire bol jeden z najvýznamnejších európskych osvietencov. Za velikána ho považovali už mnohí vedci vtedajšej doby. J.J. Rousseau tvrdil, že "Voltaire je najväčší génius našich čias". F. Nietsche tvrdil, že "Voltaire je najväčší osloboditeľ ľudstva".

Voltaire sa narodil v roku 1694 v Paríži. Dnes ho považujeme za najväčšieho francúzskeho osvieteneckého spisovateľa a filozofa. Bol všestranný vedec a spisovateľ, historik, filozof ako aj verejný činiteľ.

Celý svoj život žil v rozpore s cirkvou a svetskou mocou, lebo slobodne prezentoval svoje názory. Tieto sa mnohým cirkevným a svetským hodnostárom nepáčili a aj preto sa hneď niekoľkokrát ocitol vo väzení v Bastile. Aj napriek týmto skúsenostiam neprestal absolutistické Francúzsko a jeho predstaviteľov kritizovať. Nakoniec bol nútený odísť do Anglicka, kde sa zoznámil s liberalizmom v praxi. Páčil sa mu a preto keď sa vrátil do absolutistického Francúzska svoju kritiku zintenzívnil a vycibril. Mnohé z jeho diel boli považované za škandalózne a ateistické. Voltaire bol označený za kacíra a mnohé z jeho diel boli spálené a zničené. Už vo svojom prvom filozofickom diele s názvom "Anglické (filozofické) listy" navrhol odporúčania pre zmenu absolutistického Francúzska. V nasledujúcich bodoch si jeho návrh zmeny stručne predstavíme v bodoch:


  1. Je potrebné osvojiť si Lockovu empirickú filzofiu, aby neboli umožnené bezhraničné špekulácie ako je to pri racionalistickom učení.

  2. V rámci vedy by sa malo stavať na mechanistickej newtonovskej fyzike.

  3. V náboženskej otázke treba prijať deizmus. A teda tvrdenie že Boh stvoril svet a už viac do neho nezasahuje. Človek tento svet dokáže poznať rozumom a všetko aj ovplyvniť a teda aj meniť. (Touto teóriou si na seba poštval väčšinu vtedajších cirkevných hodnostárov, ktorí deizmus neprijímali).

  4. Je potrebné bojovať proti bezpráviu a treba byť tolerantný voči všetkým ľuďom. Voltaire kritizoval kruté formy vyšetrovania hlavne mučenie, krivé obvinenia, tvrdé tresty, rovnako apeloval na prezumpciu neviny

  5. Najlepšia forma vlády je parlamementarizmus, lebo práve ten dokáže zabezpečiť fungujúcu a dobrú demokraciu.


Voltaire presadzoval vo svojej filozofii myšlienky osvietenstva a humanizmu. Bojuje za slobodu vedy, slobodu myslenia, toleranciu, mier, štastie človeka, odstránenie nespravodlivosti a odstránenie nespravodlivého súdneho systému. Tieto myšlienky môžeme badať aj v jeho výrokoch: "Svet potrebuje starostlivosť a nie dobročinnosť", daľším výrokom obraňuje slobodu a toleranciu: "Základným zákonom prírody je sloboda, ona je jediným zákonom proti ktorému sa nedá nič predpísať, pretože je zákonom prírody", "Humanizmus nie je ničím iným než obhajobou záujmov človeka, záujmov všeľudských".

Vo svojom neskoršom filozofickom živote podrobil kritike aj armádu a vojsko, kde tvrdil, že armáda zabraňuje ľuďom byť štastnými a mnohokrát slobodnými. Nielenže spôsobuje vojnu – najväčšiu katastrofu ľudstva, ale spôsobuje neštastie nestabilitu a zaťažuje aj štátnu kasu. Nebol však za zrušenie armády, len za zníženie jej počtu, lebo čím menší počet armád, tým menej vyostrených konfliktov. V tejto otázke sa prejavuje ako pacifista.

Najvýznemnejšie Voltairové diela boli: "Anglické (filozofické) listy", "Filozofický slovník", "Chrám vkusu", "List uránií".

 

 

 

Jean Jacques Rousseau (1712 - 1778)


 

Jean Jacques Rousseau sa narodil v roku 1712 v Ženeve vo Švajčiarsku. Bol synom švajčiarskeho hodinára, ale vyrastal bez rodičov. Ako sirota si nemohol dovoliť chodiť do školy a tak školu nikdy nenavštevoval. Sám sa učil písať a čítať a neskôr sa prejavil jeho záujem o filozofiu. No zaujímali ho aj ostatné – hlavne prírodné vedy (matematika, dejepis, astronómia, pedagogika a hudba). Vo svojom živote vystriedal množstvo zamestnaní. Pôsobil ako pouličný umelec – hudobník, skladal divadelné hry, drámy, bol učiteľ hudby a dokonca jedného času pôsobil ako komorník. Miloval hudbu a pokúsil sa o prepísanie klasického notového zápisu na číselný zápis. Tento zápis sa kôli jeho zložitosti žial neujal. Nepreslávil sa len týmito povolaniami, ale aj ako spisovateľ a pedagóg. Jeho dielo "Emil alebo o výchove" je jedným z najvýznamnejších pedagogických prác toho obdobia. Iróniou je skutočnosť, že svoje vlastné deti (mal ich 5) nevychovával, ale zveril ich do opatery ústavu. Celý život ho za jeho názory prenosledovali úrady a vrchnosť, až z toho ochorel.

Rousseau žil v čase tvorby encyklopédie a zaraďuje sa medzi encyklopedistov. Sám vytvoril niekoľko encyklopedických zväzkov a podieľal sa aj na písaní rôznych zväzkov spoločne s inými autormi ako konzultant, alebo spoluautor.

Vo filozofii J.J.Rousseaua sa častokrát stretneme s pojmom "prirodzenosť" a "prirodzený". Rousseau sa označoval ako človek, ktorý zastával princíp prirodzenosti a prírodnosti . Možno to badať už v diele "Emil alebo o výchove". V tejto pedagogickej práci rozpráva, že je nevyhnutné, aby boli deti vychovávané tak, aby táto výchova bola v súlade s prírodou a nebola potláčaná ich prirodzenosť. Najlepšia je pri tom výchova uskutočňovaná prostredníctvom citov a pocitov. Daľej tvrdil, že deti treba vychovávať tak, aby sa nepotláčala, ale naopak rozvíjala ich osobnosť a individualita. (Na tú dobu to boli revolučné myšlienky!)

Rousseau otvorene vystupuje proti materializmu vo všetkých podobách a tiež proti ateizmu a náboženstvu. (tento názor mal spoločný s marxistami, ktorí často hľadali myšlienky práve v jeho dielach). Jediné pravé náboženstvo je pre neho prírodzené (prírodné) náboženstvo, ktoré uctieva Najvyššiu bytosť – Boha. Rousseau sa javí ako zástanca deizmu, no je presvedčený o dvoch večných princípoch a to o aktívnom Bohu a pasívnej hmote. Deisti pri tom verili, že Boh je stvoriteľom dokonalého sveta, ktorý svet stvoril, ale už sa viac o jeho chod nestará. Ten ovplyvňujú už len ľudia sami. Duša človeka je pri tom čisto nehmotná.

Prirodzenosť a presadzovanie prírodnosti sa ukazuje aj v otázkach gnozeológie. Rousseau tvrdí, že pravdivé poznanie je možné na základe empirických skúseností. Taktiež tvrdil, že poznatky sú prepojené s pocitmi, ktoré jediné sú pravdivé.

 

Princíp prirodzenosti presadzuje aj vo svojich prácach o výchove. Tvrdí totiž, že pre deti je najlepšie keď výchova vychádza z pocitov a citov a nie z rozumu. Práve v prirodzenosti vidí Rousseau dobrotu človeka. Vychádza totiž z toho presvedčenia, že prirodzený človek je vždy dobrý. Jeho správanie je prirodzené a neodporuje prírodným zákonom. A teda musí byť každý prirodzený človek dobrý.

Na rozdiel od ostatných filozofov osvietenstva Rousseau kritizoval vedu a rozum. Kým ostatný osvietenci v nich videli nástroj na rozvoj spoločnosti a pozitívny pokrok ľudstva, rozvoj kultúry a civilizovanosti, Rousseau v nich videl nástroje, ktoré spôsobujú človeku mravný a spoločenský úpadok, lebo nevyhnutne potláčajú prirodzenosť človeka a robia ho horším a nešťastným.

Kritizuje aj súkromné vlastníctvo. Tvrdí, že práve toto vlastníctvo spôsobuje rozdelenie spoločnosti na chudobných a na bohatých, čo spôsobuje zaniknutie prirodzenej slobody človeka a nové nespravodlivé členenie spoločnosti. Súkromné vlastníctvo spôsobuje, že sa v človeku vytvárajú nezdravé egoistické sklony.

Napriek všetkému tvrdí, že nie je možné, aby sa človek opätovne navrátil k prírode, ale je možné aby sa prinavrátil k svojej prirodzenosti. Prirodzenosť treba podporovať. Jednou možnosťou je aj výchova. Práve pri výchove sa má pozitívne podporovať a rozvíjať prirodzenosť a individualita človeka.

 

Vo svojich dielach sa Rousseau venoval aj otázke usporiadania spoločnosti v štáte. V diele „Spoločenská zmluva“ prezentuje svoju predstavu ideálneho usporiadania spoločnosti. Štát má byť založený na princípe spoločenskej zmluvy. Má ho riadiť panovník, ktorý uzatvoril so svojim národom zmluvu. Táto zmluva ja výsledkom všeobecnej vôle, ktorá je hybnou silou celej spoločnosti. Moc má byť riadená požiadavkami všetkých a nie požiadavkami niekoľkých, alebo len jednotlivcom. Keď ľudia (občania) nie sú s vládnutím spokojný majú možnosť panovníka odvolať či už vypovedaním zmluvy alebo revolúciou. Rovnako majú ľudia právo vypovedať zmluvy a zúčastňovať sa na moci. Rousseau tvrdí, že panovník a občania sú ako otec a deti. Otec sa musí o svoje deti veľmi dobre starať. Otec je ten, ktorý musí dbať na rozvoj a šťastný život svojich detí.


Mnohé z názorov, ktoré Rousseau zastával neskoršie prezentovali aj marxisti. Komunisti ho neskoršie označili za svojho zástancu, aj keď nezabudli skritizovať jeho buržoáznu minulosť a isté kapitalistické názory. Marxistom sa pozdávali hlavne jeho názory o človeku. Človek ako stredobod pozornosti a rovnoprávnosť všetkých ľudí boli ústrednými témami tak Roussea ako aj marxistov.

Istý filozof rovnakej doby o ňom raz povedal, že je najegocentrickejší mysliteľ, ktorý všetko vidí a posudzuje sám cez seba.


Diela J.J.Rousea môžeme zadeliť do troch kategórií:


  1. umelecké diela – Nová Helios

  2. pedagogické diela – Emil alebo o výchove

  3. filozofické – Spoločenská zmluva, Rozprava o pôvode a základe nerovností medzi ľuďmi, Rozprava o vedách a umení


 

Otázky na zopakovanie:

  1. Charakterizujte osvietenstvo!

  2. Aké hodnoty zastávajú encyklopedisti a prečo majú takéto pomenovanie?

  3. Ktorí filozofi sú filozofmi osvietenstva?

  4. Charakterizujte život a filozofiu J.J. Rousseaua.

  5. Charakterizujte život a filozofiu Francois Marie Arouet Voltaire.

  6. Charakterizujte život a filozofiu Ch. L. Montesquieua.

  7. Kto napísal dielo „Emil alebo o výchove“? Čím sa toto dielo zaoberá?

  8. Aké návrhy na zmenu absolutistického Francúzska prezentoval Voltaire?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005

 

Zdroj obrázkov:

  1. http://www.artgerust.com/blogs/Je-ne-sais-pas/wp-content/uploads/2009/05/aristoteles_rafael.jpg

  2. http://www.1st-art-gallery.com/thumbnail/91668/1/Portrait-Of-Jean-Jacques-Rousseau-1753.jpg

  3. http://cs.wikipedia.org/wiki/Charles_Louis_Montesquieu

  4. http://www.1st-art-gallery.com/thumbnail/189986/1/Francois-Marie-Arouet-De-Voltaire-1694-1778.jpg