Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
A, Štát jeho znaky, funkcie, typy, formy
Každý jeden človek má už od svojej prirodzenosti potrebu žiť v spoločnosti iných ľudí. Tak vyhľadáva ľudské spoločenstvá, ktorých členom sa stáva. Je členom rodiny, skupiny priateľov, spolužiakov. Začleňuje sa aj do väčších spoločenstiev je členom celých združení či spolkov. Je však aj členom štátu, občanom. Občania sú zo štátom v právnom zväzku. Tento dôležitý zväzok, je základom suverenity štátu. Vrámci štátu má každý občan svoje práva a povinnosti. Aby bol každý občan plnohodnotným občanom, mal by svoje práva a povinnosti poznať a tiež ovládať základné štruktúry, organizácie a funkcie štátu.
Štát definícia
Štát ako forma sa vyvinula postupne premenou rodových a kmeňových politických- mocensko-riadiacich inštitúcií na štátne.
Štát sa všeobecne definuje ako hierarchický usporiadaný suverénny mocensko-riadiaci systém, skladajúci sa z ľudí (úradníkov), inštitúcií (orgánov), ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť.
Znaky štátu:
1. štátna moc – je to verejná moc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom štátnych orgánov (úrady, súdy, polícia, politika.......)
2. suverenita štátu – sa chápe ako nezávislosť štátu. Rozlišujeme vnútornú nezávislosť (je to nezávislosť štátnej moci od inej moci vnútri štátu – napr. nezávislosť najvyššieho súdu od ostatnej moci) a vonkajšiu nezávislosť (je to nezávislosť voči ostatným krajinám. Tieto nemôžu zasahovať do vnútorných záležitostí štátu. Výnimkou je porušovanie ľudských práv – ako príklad môže poslúžiť útok USA na Afganistan, kde dochádzalo k porušovaniu ľudských práv skupinou Al Káida)
3. štátne územie – je to priestor (územie), na ktorom sa vykonáva štátna moc.
4. štátne občianstvo – je to príslušnosť k danému štátu. Príslušnosťou k istému štátu sa človek (potom už občan) zaväzuje dodržiavať zákony štátu, taktiež vykonávať svoje povinnosti a má nárok na všetky svoje práva vyplývajúce zo vzťahu občan – štát.
5. štátne symboly – patria k nim štátna vlajka, štátny znak, štátna pečať, štátna hymna. Sú to symboly, ktoré slúžia na označenie štátu. Sú jedinečné a vychádzajú z tradície štátu. Symboly jedného štátu, druhý nepoužíva.
Funkcie štátu
Funkcie štátu možno rozdeliť do dvoch skupín a to na vnútorné funkcie a vonkajšie funkcie.
Vnútorné funkcie štátu sú:
1. bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ich majetku, zaistenie fungovania všetkých štátnych orgánov a inštitúcií.
2. právna – zaistenie rešpektovania právneho poriadku štátu vo všetkých oblastiach
3. ekonomická - zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky.
4. sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby, straty prostriedkov na slušný život a jedlo.
5. kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrne dedičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora školstva.
Vonkajšie funkcie štátu sú:
1. zabezpečovanie dobrých vzťahov s inými štátmi – je to pôda diplomacie.
2. regulácia zahraničného obchodu – ide o stanovanie obchodných podmienok importu a exportu.
3. obrana územia – ide o prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej vojenskej akcií na zamedzenie terorizmu.
Typy štátu
Pod typmi štátu chápeme jednotlivé druhy štátov. Rozlišujeme nasledovné štáty:
1. Monarchia - je to dedičná doživotná vláda jedného vládcu. Podľa moci, ktorú monarcha má rozlišujeme tieto typy monarchie:
a, absolutistická monarchia (neobmedzená) – je to monarchia, kde panovník má neobmedzenú výkonnú, zákonodarnú i súdnu moc.
b, konštitučná monarchia (obmedzená) – moc panovníka je obmedzená právomocami iných štátnych orgánov. Štátne orgány sú volené parlamentom. Takúto monarchiu nazývame aj parlamentnou monarchiou. Ako príklad nám dnes poslúži Veľká Británia alebo Dánsko.
c, stavovská monarchia (feudálna monarchia - 15 stor.) – na moci sa zúčastňovali aj niektoré stavy ako šľachta, duchovenstvo, meštianstvo. Tieto presadzovali svoju moc cez stavovský snem alebo združenie.
d, teokratická monarchia – typickým príkladom je Vatikán. Na čele takéhoto štátu stojí zvolený duchovný vodca.
e, dualistická monarchia – je to spoluvládie panovníka a parlamentu. Panovník má skoro úplnú absolutistickú moc, ale časť moci prenecháva parlamentu. (Panovník je zároveň predseda parlamentu, ktorý menuje aj odvoláva jeho členov - napr. Jordánsko)
2. Republika – je to taký štátny útvar, ktorého predsedovia sú volení (občanmi, alebo zákonodarným zborom) na isté časové obdobie podľa ústavy republiky a ich miesta nie sú dedičné. Poznáme tri druhy republiky a to sú:
a, parlamentná republika - vedúcu funkciu v štáte má parlament, ktorého členovia pochádzajú zo zvolených politických strán. Parlamentu sa zodpovedá vláda.
b, prezidentská republika – na jej čele stojí prezident, ktorý má i výkonnú moc.
c, kancelárska republika – na jej čele stojí kancelár, ktorý má väčšie právomoci ako len ministerský predseda. (Nemecko)
Podľa územnej štruktúry štátu poznáme štáty unitárne, federálne, konfederácie.
1. Unitárny štát – je to štát jednotný, ktorý má len jednu vládu, jediné zákony, jediné občianstvo, znaky ..... Inak povedané: celý územný celok je podriadený jednému centru, z ktorého sa celá krajina riadi. (napr. ČR, SR, Poľsko)
2. Federácia - je to zväzok minimálne dvoch krajín, ktoré fungujú ako jeden štát. Jednotlivé krajiny môžu mať vlastné riadiace orgány, vlastnú vládu, ministrov. Majú však spoločnú zahraničnú politiku, menu, justíciu (USA, Švajčiarsko ....).
3. Konfederácia - je to voľný zmluvný zväz štátov, ktoré úzko spolupracujú v istých oblastiach (napr. obchode...). Jednotlivé štáty si nechávajú svoju ústavu, ale snažia sa vytvárať spoločné orgány na riadenie zahraničnej politiky, armády (zaistenie bezpečnosti krajín), majú spoločnú menu. Typickým príkladom je zväz Commonwealthu.
Formy štátu:
Formu štátu ovplyvňuje forma vlády, politický režim a štátne zriadenie. Podľa týchto kritérií rozdeľujeme formy štátu na nasledovné:
1. Demokratické štáty – na riadení štátu sa podieľajú všetci občania daného štátu.
Poznáme:
a, parlamentný – hlavné miesto v štáte zastáva parlament (SR, ČR)
b, kabinetný – kabinet (vláda) má dominantné postavenie v štáte (V. Británia)
c, prezidentský – vysoké právomoci ma prezident, ktorý je hlavnou zložkou štátu (USA)
2, Nedemokratické štáty – sú také, kde vládne len jedna osoba, alebo blízky okruh ľudí.
Poznáme:
a, aristokracia – je to vláda privilegovaného stavu alebo šľachty.
b, plutokracia – je vláda úzkej skupiny bohatých ľudí.
c, oligarchia – je to vláda privilegovanej skupiny istých magnátov.
d, monokracia – vláda len jedinej osoby, diktátora
B, Štátna správa a samospráva.
V každom štáte existuje verejná správa. Jedná sa pritom o riadenie štátu, aby bola zabezpečená jeho funkčnosť a aby bol nastolený poriadok (resp. nastolenie systému fungovania štátu). Verejná správa sa podľa funkcií, ktoré vykonáva rozdeľuje na dve hlavné časti a to na - samosprávu a štátnu správu.
A, Štátna správa je najvýznamnejšou činnosťou, pomocou ktorej štát vykonáva svoj činnosti. Štátna správa má tri stupne:
1. ústredná štátna správa– jedná sa pri tom o najvyšší stupeň štátnej správy. Sem zaraďujeme vládu, jej organizácie a ministerstvá.
2. miestna štátna správa– je to druhý stupeň štátnej správy, obmedzujúci sa na istý región alebo oblasť. Do tejto kategórie zaraďujeme krajské a obvodné úrady, ale aj špeciálne organizácie podliehajúce priamo pod jednotlivé ministerstvá.
3. ostatné organizácie štátnej správy– dotretieho stupňa štátnej správy patria také organizácie, ktoré ostatným stupňom štátnej správy pomáhajú vykonávať ich funkcie a úlohy. (Napr. protimonopolný úrad, katastrálny úrad, úrad geodézie, kartografický úrad a pod.)
B, Samospráva je správa istého regiónu, ktorého občania majú právo (pomocou svojich zástupcov) riadiť a zúčastňovať sa na moci v rámci svojho regiónu. Jej základnou jednotkou je obec. Pod obcou sa myslí samostatný samosprávny územný celok, ktorého občania majú na jeho území trvalý pobyt. Samosprávny aj kvôli tomu, že si sám spravuje svoje záležitosti v oblasti správy svojho majetku či financií. Obec sa snaží vyvinúť také aktivity, ktoré vedú k jej rozvoju a k spokojnosti jej obyvateľov. Obec môže vykonávať aj špeciálne funkcie, ktoré jej pridelí štát (napr. udeľovať povolenie na jej území ťažiť nerastné suroviny). Štát obci priznáva právo mať svoje znaky ako je vlajka či znak. Obec je týmito znakmi prezentovaná.
Obyvatelia každej obce, ktorí tu majú trvalý pobyt majú isté práva a povinnosti. K ich právam patrí právo voliť zástupcov do orgánov samosprávy a s tým súvisiace právo byť zvolený do orgánov samosprávy, právo zúčastňovať sa na rokovaní samosprávnych orgánov, právo podávať podnety na zlepšenie situácie (života) v obci, adresovanie sťažností a vyjadrovanie nespokojnosti, právo požiadať orgány samosprávy o ochranu osoby a majetku (v mimoriadnej situácií). K povinnostiam patria naopak zúčastňovať sa na nákladoch obce (platenie rôznych daní), dodržiavať predpisy obce (napr. zákaz podávania a požitia alkoholu v obci), zveľaďovať prostredie obce, pomáhať pri udržiavaní poriadku, a pod.
Každá samosprávna obec má nasledovné orgány:
1, obecné zastupiteľstvo – je to najdôležitejší orgán obce, ktorý sa skladá z poslancov, ktorých si občania zvolili vo voľbách do samosprávy. Najdôležitejší je tento orgán z toho dôvodu, že rozhoduje o územnom pláne, vydáva záväzné nariadenia, rozhoduje o výške miestnych daní a o rozpočte obce.
2, starosta – je priamo volený vo voľbách do úradu starostu. Je najvyšším výkonným orgánom mesta, ktorý rozhoduje o veciach správy obce, ktoré sa nenachádzajú v kompetencii mestského zastupiteľstva. Rovnako zvoláva a riadi mestské zastupiteľstvo. Komunikuje s občanmi a navrhuje rôzne návrhy na zlepšenie života obce a jej rozvoja.
3, obecná rada – je to kontrolná organizácia, ktorá kontroluje mestské zastupiteľstvo, a zároveň je to poradný orgán starostu obce.
4, obecný úrad – je to administratívny úrad, ktorý slúži tak zastupiteľstvu ako aj starostovi obce riešiť ich administratívne záležitosti.
5, hlavný kontrolór obce - je to pracovník obce, ktorý sa stará kontrolu financií a hospodárenia obce (kontroluje účtovníctvo, plnenie rozpočtu, pokladňu).
Na Slovensku musíme rozlišovať dva druhy samospráv. Je to samospráva obce a samospráva vyšších územných celkov (VÚC) zvaných aj „kraje“. Na Slovensku máme 7 VÚC.
Vyššie územné celky (kraje) vznikli v roku 2001. Ich právomoci sú v oblasti sociálneho, ekonomického ako aj kultúrneho rozvoja svojho regiónu, kontroly rozpočtových a príspevkových organizácií, rozvojových aktivít, aktivít pre zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva, ochrany životného prostredia, spolupráci s obcami. Orgány VÚC je veľmi podobné ako je to u mesta. Tvoria ho zastupiteľstvo VÚC (menuje rôzne komisie – finančná, komisia na ochranu životného prostredia), predseda VÚC (prezentuje VÚC navonok), Úrad samosprávneho kraja (je to administratívny orgán VÚC).
C, Zložky štátnej moci
Každý štát má svoju „štátnu moc“. Bez tejto moci by spoločnosť nemohla existovať a fungovať. A práve z dôvodu, aby sa moc štátu nesústredila len v jednej organizácií, alebo inštitúcií a nedošlo tak k jej zneužitiu, rozdeľujeme štátnu moc podľa vertikálneho členenia štátnej moci na tri základné zložky a to:
1. Zákonodarnú moc 2. Súdnu moc 3. Výkonnú moc
Delenie moci na tri zložky zaručuje, že sa štátna moc nebude zneužívať, ale efektívne využívať. Tieto tri zložky nemajú len funkciu vykonávania a spravovania moci, ale aj zložku kontrolnú. Každá sleduje činnosť tej druhej a kontroluje ju. Všetky tri zložky sú si na sebe absolútne nezávislé.
Zákonodarná moc (legislatívna moc) – jej predstaviteľom je parlament. Prijíma zákony, alebo ich upravuje. Na Slovensku túto moc predstavuje Národná rada Slovenskej republiky (NRSR). NRSR sa skladá sa z 150 poslancov. Na jej čele stojí predseda NRSR, ktorý má na starosti fungovanie celej Národnej rady. Zvoláva ju a riadi, podpisuje zákony, vyhlasuje voľby do NRSR, voľbu prezidenta. Volia si ho poslanci medzi sebou. Národná rada má nasledovné funkcie:
- navrhuje a schvaľuje zákony
- kontroluje vládu a tiež výbory, ktoré NRSR vytvorila (patria medzi ne mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ústavno-právny výbor )
- vytváranie štátnych orgánov (alebo sa na ich vytvorení podieľa)
- vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami
- rozhoduje o vypísaní referenda
- rozhoduje o otázkach hospodárskej, kultúrnej, sociálnej, bezpečnostnej politiky
- rozhoduje o vyslaní vojska mimo územia SR
V rámci NRSR si jednotlivý poslanci vytvárajú poslanecké kluby, podľa príslušnosti k politickej strane. Tí poslanci, ktorí nie sú súčasťou žiadneho poslaneckého klubu sú „nazávislí“.
Výkonná moc (exekutívna moc) – jej predstaviteľom je vláda a hlava štátu (t.j. prezident alebo panovník). Výkonná moc uskutočňuje vládny program v rámci platných zákonov danej krajiny.
Vláda sa skladá z predsedu vlády – premiéra, podpredsedov (je ich viac), ministrov. Premiéra a vládu vymenúva prezident republiky. Po vymenovaní musí získať dôveru Národnej rady (musí mať väčšinu). Túto získava premiér po vymenovaní cieľov a základných úloh parlamentu. Ministri získavajú moc v konkrétnych oblastiach, ktoré zastupujú a rozhodujú v nich (minister kultúry, minister spravodlivosti a pod.)
Prezident je hlava štátu, volená priamo občanmi na 5-ročné obdobie. Jeho funkcie sú na Slovensku predovšetkým reprezentačné. Medzi práva prezidenta patria:
– právo veta – je to právo vrátiť návrh zákona, právo menovať do funkcie predsedu vlády a ministrov a prijímať ich demisiu. Prezident má i iné funkcie, ktoré však musia byť doplnené spolupodpisom nejakého člena vlády.
Súdna moc (justícia) – je to moc vykonávaná systémom súdov. Je to moc, ktorá kontroluje ako sa dodržiavajú zákony danej krajiny a trestajú ich porušenie. Rovnako interpretujú aj znenie zákonov. Súdy sú nezávislé a sudcov volí a vymenúva NRSR na obdobie 4 rokov
Súdy na Slovensku poznáme:
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky – Za úlohu si tento súd kladie skúmanie zákonnosti rozhodnutí ministerstiev a všetkých orgánov štátnej správy.
2. Špecializovaný súd – je to súd, ktorý sa zaoberá obzvlášť zložitými a ťažkými prípadmi porušenia zákona.
3. Ústavný súd – je to taký súd, ktorý rozhoduje o ústavnosti, alebo neústavnosti prijímaných zákonov, rovnako aj posudzuje dodržiavanie ľudských práv. Tento súd je zložený z rady 13 sudcov, ktorých vymenúva do funkcie prezident republiky na obdobie 12 rokov.
4. Všeobecné súdy – sú to predovšetkým krajské a okresné súdy. Tieto súdy rozhodujú predovšetkým o obchodných, občianskych a trestnoprávnych záležitostiach.
5. Vojenské súdy – sú to súdy, ktoré rozhodujú o vojenských záležitostiach. Tieto súdy sa dotýkajú vojska a ich príslušníkov.
Otázky na zopakovanie:
1. Aké formy štátu poznáte?
2. Na aké stupne sa delí štátna správa?
3. Aké sú znaky štátu?
4. Aký je to unitárny štát?
5. Aké typy republík poznáme?
6. Ako sa delí štátna moc?
7. Aké druhy súdov sú v Slovenskej republike?
8. Čo znamená „právo veta“?
9. Aké orgány má obec?
10. Definujte výkonnú moc
Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005