Vypracovala: Mgr. Ivana Loduhová
 
 
 
Chémia pomáha poľnohospodárstvu a našim záhradkám nielen hnojivami, ale aj inými výrobkami, ktoré riešia problémy s prirodzenými škodcami prípadne spomaľujú alebo urýchľujú rast, kvitnutie, dozrievanie plodov, zvyšujú odolnosť proti mrazom.

Obohacovanie pôdy – hnojenie je potrebné, pretože pôda obsahuje niektoré prvky v dostatočnom množstve, iné nie. Rastliny využívajú predovšetkým dusík, fosfor, vápnik a draslík, ale aj sodík, železo, horčík a v malom množstve tzv. stopové prvky, ako meď, zinok, mangán, bôr. Zberom úrody sa pôda každý rok ochudobní o časť prvkov, úrodnosť pôdy klesá a úroda sa zmenšuje. Ak poznáme zloženie pôdy, môžeme cieľavedome regulovať nedostatok živín hnojivami, ktoré ju obohatia o chýbajúce prvky. Hnojenie pôdy je náhradou prirodzeného úbytku. Dávkovanie musí byť pomerne presné.

Nevhodné dávkovanie hnojív do pôdy môže spôsobiť vážne narušenie prírodného prostredia alebo poškodenie zdravia ľudí. Napríklad nadbytok dusičnanov sa hromadí v rastlinách, ako potrava sa dostávajú do ľudského organizmu, kde sa menia na jedovaté dusitany, ktoré sú nebezpečné najmä pre deti. Nadbytok fosforečnanov vo vodných tokoch spôsobuje nadmerný rast vodných rastlín, ich odumieranie, hnilobný rozklad a znehodnotenie vody.

Chemické látky, ktoré používame na ničenie škodcov v poľnohospodárstve, majú spoločný názov pesticídy.

 
Zdroj: http://www.jslsro.sk/userfiles/foto_chem.priprav._%281%29.jpg


Chemické látky, ktoré ničia živočíšnych škodcov nazývame insekticídy.

Ale nielen hmyz a hlodavce ohrozujú úrodu.

Zdroj: http://www.osel.cz/soubory/470/3.jpg


Nebezpečné sú aj huby a plesne. Proti nim používame chemické látky, ktoré nazývame fungicídy.

Zdroj: http://www.lovela.cz/img/pripravky/Dithane-DG_2x10g.2.jpg


Tieto veľmi často obsahujú aj zinok, meď alebo horčík.
 
Treťou skupinou látok sú herbicídy.

Mohli by sme povedať, že sú to látky, ktoré uskutočňujú chemické pletie, pretože špeciálne ničia len burinu. Zasahujú do procesu fotosyntézy alebo vplývajú na rast, či tvorbu živín, pritom kultúrnym plodinám neškodia. Ide vlastne o účinok na buriny s plytkým koreňom. Hlboko zakorenené semená kultúrnych rastlín zostanú nezasiahnuté.


Použitie:
Používanie pesticídov má aj svoje tienisté stránky. Spočíva najmä v narušení rovnováhy v prírode, znečisťovaní vodných tokov a v úhyne rýb a vodných živočíchov pri ich vyplavovaní z polí. Preto treba s týmito látkami narábať veľmi opatrne a uvážene ich aplikovať, aby nedošlo k poškodeniu zdravia ľudí a zvierat. Pri manipulácii s nimi treba úzkostlivo dbať na osobnú hygienu, používať rukavice, ochranný odev a dodržiavať odporúčané bezpečnostné predpisy.



Zopakuj si:
  1. Vysvetli výhody a nevýhody používania pesticídov?
  2. Charakterizuj účinok herbicídov.
  3. Charakterizuj účinok fungicídov.



Použitá literatúra:
Adamkovič E. a kol.: Chémia pre 9. ročník ZŠ, Bratislava: SPN, 2006, 195s.
www.radsvetla.inky.sk/novic/images/potravinov