Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Slovenský literárny realizmus:
Spoločensko – politické podmienky:
-
Uvedené literárne obdobie sa začína formovať krátko po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií
-
Ide o obdobie Rakúsko – Uhorska – obdobie sociálneho, národného, kultúrneho i jazykového útlaku
-
Do roku 1918 už neexistovala žiadna slovenská stredná škola
-
Rástlo zlé sociálne postavenie ľudu, bieda, hlad, chudoba, choroby
-
Významným spolkom sa stal spolok Detvan (vznikol v roku 1883 v Prahe) – organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, podnecoval záujem o Slovensko
-
Kultúrnym centrom doby sa stalo mesto Martin – vznikla tu kníhtlačiareň, ženský spolok Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť. V meste postavili Národný dom (súčasná stará budova Divadla SNP)
-
Na politickej scéne pôsobila predovšetkým Slovenská národná strana a neskôr vznikli Hlasisti
Slovenský literárny realizmus sa rozvíjal v troch vlnách:
1.vlna – 1880 – 1900 – opisný realizmus
Hlavní predstavitelia: S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, T. Vansová, M. Kukučín, E. Maróthy – Šoltésová
- hlavným centrom ich pôsobenia bol Martin
- zobrazovali predovšetkým zemiansku vrstvu, zamýšľali sa nad jej budúcnosťou, všímali si aj jej vzťahy s ostatnými spoločenskými vrstvami
- prikláňali sa teda k súčasným témam – pohľad na súčasnosť je ale vonkajší, nepreniknutý do hĺbky
- písali poéziu – dominoval v nej sylabotonický veršový systém
- forma: veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby
- z prózy písali črty, kresby, poviedky, novely a romány
2.vlna – 1900 – 1918 – kritický realizmus
Hlavní predstavitelia: B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Čajak, Ľ. Podjavorinská, J. Jesenský
- autori výrazne uprednostňovali poviedku a novelu, menej sa vyskytujú románové diela
- zameriavali sa na sociálnu situáciu ľudu a vnútorný život a svet človeka, objavil sa i pohľad na život mestského človeka
- autori sa snažili analyzovať danú skutočnosť, prinášajú neprikrášlený obraz o živote jednotlivých vrstiev, najmä najnižších
- autori prenikajú do psychiky postáv, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob
- rozvíja sa aj dráma – zameriavala sa na konflikty z aktuálneho života
- v poézii sa zjednodušila jazykovo-gramatická zložka básní
- básne zobrazovali vnútorný citový život lyrického subjektu
3. vlna – 1918 – 1945:
A, Doznievanie tradičného (ideálneho) realizmu – J. Jesenský, L. Nádaši Jégé, H. Gregorová
- dôraz je kladený na prózu, predovšetkým na román
- do diel prenikajú nové literárne smery, napr. naturalizmus
B, Sociálno-psychologický realizmus – M. Urban, J. Cíger Hronský, Š. Letz
- prevláda novela román
- autori si všímajú vnútorný svet človeka v stave ohrozenia – sociálneho, vojnového, citového
C, Socialistický realizmus – P. Jilemnický, F. Kráľ, V. Mináč, L. Mňačko, A. Bednár, A. Plávka, P. Horov,...
- diela písané podľa presne určenej schémy – schematické diela
- základnými znakmi sú triednosť (výber robotníckeho alebo roľníckeho prostredia, robotníckej postavy), straníckosť (využitie marxisticko-leninskej ideológie, víťazstvo komunistických myšlienok), ľudovosť (jazyk „ľudu“, jednoduché umelecké formy bez experimentovania), pravdivosť („odhaľovanie“ historickej pravdy)...
Poviedka ako jeden zo základných žánrov obdobia realizmu:
-
Prozaický epický žáner
-
Zobrazuje predovšetkým jednu hlavnú udalosť
-
Má jednu hlavnú postavu, resp. menej hlavných postáv
-
Dej trvá krátko
-
Dejová línia je priamočiara, bez odbočení
-
Postava sa v priebehu deja nevyvíja
-
Nemá epizódy ani vedľajšie epizódne postavy
Martin Kukučín – 1860 – 1928 a jeho poviedková tvorba:
-
Diela s postavou dedinčana (remeselník, sedliak, kraviar, husiar) – Rysavá jalovica, Pán majster Obšíval, O Michale, Neprebudený
-
Diela s postavou študenta, žiaka alebo so spomienkou na štúdiá – autobiografické diela – Pred skúškou, Vianočné oblátky, Úvod k vakáciám
-
Diela s postavou zemana, úžerníka, richtára – Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies Irae
Rysavá jalovica – humoristická poviedka, v ktorej autor zobrazil závažné problémy doby, napr. alkoholizmus, milosrdenstvo, súcit. Je založená na využití situačného a slovného humoru a doplnená rozprávkovými prvkami (Opitému Krtovi sa prihovárajú neživé predmety).
Hlavné postavy:
Adam Krt a jeho žena Eva
Adam Trnka a jeho žena Eva
Krátky príbeh:
Susedia Adam Krt a Adam Trnka dlhé roky spolu dobre vychádzali, ale v jeden deň Trnková odstrihla susedovej koze bradu a Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali.
Obaja muži sa stretli na jarmoku, kde jeden išiel kúpiť jalovicu a druhý jalovicu predával. Krt najprv na jarmoku popredal krpce, ktoré doma ušil a potom išiel hľadať jalovicu. Dlho si nevedel vybrať. Napokon sa mu zapáčila susedova jalovica, a pretože obaja mali doma prísne ženy, išli zapiť dobrý obchod do krčmy. Keď už boli v nálade a chceli odísť, zistili, že jalovica nie je priviazaná tam, kde ju priviazali. Spoločne ju začali hľadať. Nikto ale rysavú jalovicu nevidel. Domov prišiel Krt celý utrápený a popletený, nevedel prejsť cez lavičku, ktorá mu pred očami tancovala, v cintoríne sa na neho vrhala mátoha, spadol na ľade, všetko, čo kúpil na jarmoku, porozbíjal. S plačom sa priznal Eve, že nemá jalovicu, ani peniaze. Žena Eva ho vyhnala z domu a prikázala mu, aby sa vrátil len s jalovicou. Trnka medzitým doma zistil, že jalovicu spred krčmy odviazala jeho žena. Nevedela, že ju predal. Trnka jalovicu doviedol do susedov a išiel hľadať Krta. Našiel ho zarábať na píle a doviedol ho domov. Adam Krt vrátil Eve peniaze a sľúbil, že už nikdy nebude piť.
Neprebudený – poviedka o živote a osude mrzáka
Hlavné postavy:
Ondráš Machuľa – mentálne postihnutý chlapec, večné dieťa
Zuzka Bežanovie – mladé dievča z bohatej rodiny
Krátky príbeh:
Ondráš Machuľa pochádzal z chudobnej rodiny. Od narodenia bol mentálne postihnutý, rozumom ostal na úrovni dieťaťa. Bol sirota, vychovávala ho totka (tetka). Zarábal si na živobytie ako dedinský husiar. Mal veľmi rád svoje húsky, dôsledne sa staral o všetky. Každý deň mu na pašu nosila jedlo iná rodina. V jeden deň prišla za ním Zuzka Bežanovie, ktorá podcenila jeho chorobu (Ondráš bol mnohým ľuďom na posmech) a sľúbila mu, že sa za neho vydá. Ondráš bol presvedčený, že sa to naozaj stane a začal sa pripravovať na svadbu. Totka mu to nevedela vyhovoriť.
Ondráš začal častejšie navštevovať rodinu svojej „nevesty“, uplietol pre nich košíky, vystrúhal varešky. Svadba sa u Bežanov naozaj pripravovala, ale nie pre Zuzku a Ondráša, ale pre Zuzku a Janka.
V deň svadby totka zavrela Ondráša doma, ale on utiekol. Prišiel do Bežanov, svadobčania tancovali, ale Ondráš nerozumel, prečo jeho Zuzka tancuje s Janom. Priviazali ho ku kolíku, aby neobťažoval. Zuzka sa nad ním zmilovala, pustila ho. Ondráš bol veľmi smutný, že svadbu nestihol. Myslel si, že práve preto si Zuzka zobrala Jana.
Počas svadby v svadobnom dome vypukol požiar. Najprv si všetci mysleli, že podpaľačom je Ondráš. Zachraňovali všetko, čo sa dalo, ale na starú hus a jej mladé si nikto nespomenul. Ondráš začuje svoje milované husi, rozbehol sa ich vyslobodiť. Napokon zahynul pod horiacim brvnom s husou v náručí.
Pred skúškou - poviedka zo života samotného autora, z jeho študentských čias
Hlavné postavy:
Jožko - richtárov syn
vdova Ružanovie a jej syn Janko
Krátky príbeh:
Príbeh poviedky rozpráva richtárov syn. V živote mal veľké šťastie. Narodil sa v rodine, v ktorej nechýbalo jedlo, ale ani dobré srdce a dobré slovo. Do ich rodiny chodila pomáhať vdova Ružanovie, ktorá mala syna Janka. Žili v biede a chudobe. Richtárovci mali Janka veľmi radi, často mu dávali oblečenie po svojom synovi a on im bol za to vďačný.
Keď začali chlapci chodiť do školy, učiteľ často chválil práve chudobného Janka, nie richtárovho syna. Jožko mu závidel a rástla v ňom zlosť a nenávisť k Jankovi. A najviac ho nahnevalo, keď učiteľ sám kúpil Jankovi šlabikár.
Keď končili obecnú školu, pán učiteľ poveril predniesť pozdravnú reč práve Janka. Jožko mu ukradol papier s textom, ale netušil, že pracovitý Janko si celý text prepísal do zošita.
Vdova Ružanová sa prišla do richtárov ospravedlniť, že práve jej syn bol takto vyznamenaný. Richtár bol spravodlivý, vedel, že keby Janko nebol lepší, neboli by ho takto poctili. Urobil krásne gesto – dal ušiť chudobnému Jankovi taký istý oblek, ako mal ich syn. Jožko sa zadúšal od zlosti a žiarlivosti. Priznal sa Jankovi, že mu ukradol papier s textom, ale on nebol schopný tomu uveriť. Myslel si, že aj on je dobrý ako jeho rodičia. Jožko sa zahanbil, vytiahol ukradnutý papier a poprosil Janka o odpustenie. Na druhý deň po prejave sám uznal, že Janko je lepší. Janko sa napokon stal čižmárom, každý rok richtárovi a Jožkovi poslal pár čižiem.
Keď báčik z Chochoľova umrie – humoristická poviedka zobrazujúca zemianstvo v morálnom i sociálnom úpadku. Jej príbeh je založený na konfrontácii sveta upadajúceho zemianstva a rodiaceho sa sveta obchodu.
Hlavné postavy:
Aduš Domanický – predstaviteľ zemianskej vrstvy - zeman zanedbávajúci svoj majetok, žijúci v úpadku
Ondrej Tráva – obchodník, pôvodne sedliak z Kamenian. Gazdovstvo prenechal svojmu synovi a začal obchodovať. Pozná sa s mnohými ľuďmi, ku každému sa hlási. Na obchody nepristupuje hneď, má cit pre jednanie a akúsi „obchodnú hru“. Vie zjednávať, väčšinou dobre nakúpi. Na jarmoku sa stretne s Adušom a od neho kúpi jačmeň. Vtedy ešte netušil, že žiaden jačmeň neexistuje. Často a rád myslí na svoje peniaze, ktoré obchodovaním zarobil, predstavuje si, že ich bude stále viac a viac. Je obchodníkom telom i dušou.
Krátky príbeh:
Aduš Domanický (doma nič) z Domaníc je schudobnený zeman. Je ženatý, jeho mladá žena Žofka Potocká išla za neho z lásky. Prišla ale do spustnutého obydlia. Aduš na pohľad pôsobí ako zámožný človek, rozkazovačný, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožuchoch a kožušinách, ale nič si nevyberie, pretože nemá peniaze. V krčme sa vychvaľuje, ospevuje svoje kone, psa, vychvaľuje sa svojím báčikom z Chochoľova, boháčom, čo mu za života pomáha a po ktorom bude raz dediť.
V krčme stretne Ondreja Trávu – obchodníka, ktorému predá neexistujúci jačmeň. Vezme od neho preddavok. Keď ho Ondrej tráva navštívi, aby si prevzal svoj tovar, zistí, že Aduš nič nemá. Všade vidí len neporiadok, biedu, špinu a zistí, že ho Aduš oklamal. Poslúchol radu Adušovho sluhu Adama a od Aduša žiadal miesto zálohy stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov. Aduš si až vtedy uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale i mŕtvych. Dohodol sa preto s Trávom, že do týždňa mu preddavok vráti. Hoci tomu nikto nechcel veriť, Aduš svoj sľub splnil.
Po čase báčik z Chochoľova umrel, ale Adušovi nezanechal žiadne dedičstvo. A z úst Aduša odvtedy nikto nepočul vetu: „Keď báčik z Chochoľova umrie...“
Jozef Gregor Tajovský - 1874 – 1940 a jeho poviedková tvorba
-
O zdieraní ľudí, ktorí sa nemôžu a nevedia brániť – Maco Mlieč, Mamka Pôstková
-
O alkoholizme a jeho dôsledkoch – Apoliena, Mamka Pôstková
-
O ťažkej sociálnej situácii ľudí – Horký chlieb, Mamka Pôstková
-
Spomienky na detstvo, hlavne na starého otca, u ktorého autor spolu s bratom vyrastal – Do konca, Žliebky,...
Znaky Tajovského tvorby:
-
Monografické poviedky – poviedky zamerané na jednu hlavnú postavu, ktorá pochádza z dedinského prostredia, žije vo veľmi biednych sociálnych pomeroch
-
Postavy sú síce chudobné, ale sú naplnené bohatstvom citu
-
Najčastejšie ide o postavy sluhov, učňov, siroty
-
Väčšinu postáv autor osobne pozná, súcití s nimi
-
V poviedkach sa objavuje aj kritika ľudí, najmä tých, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili sami, napr. alkoholizmom
-
Útočí voči slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijímať vzdelanie
-
Kritizuje sociálne pomery na dedine
-
Väčšina poviedok má tzv. ja-rozprávanie, teda autor sa sám zúčastňuje na príbehu
Maco Mlieč – sociálne ladená poviedka
Hlavné postavy:
autor – rozprávač
Maco Mlieč
Krátky príbeh:
Maco Mlieč mal od detstva poškodený sluch. Po otcovej smrti odišiel k richtárovi do služby. Gazda matke vyplácal Macovu mzdu, ale po jej smrti už Maco pravidelný plat nedostával. Maco nepoznal skutočnú hodnotu peňazí, jemu samému sa zdalo, že nič nepotrebuje – všetko mu dá jeho gazda. Dostával stravu, sem – tam oblečenie, spávať mohol v maštali pri dobytku. A navyše sa Maco ešte tešil, že to všetko má zadarmo. Neuvedomoval si, že pre richtára je lacnou pracovnou silou.
Maco najprv robil kočiša – keď mu nový záprah prevrátil koč a zlomilo sa mu koleno, pán ho poslal najprv k lekárovi, čo Maca len utvrdilo v tom, že richtár je veľmi dobrý človek. Noha sa mu zle zrástla, ale Maco aj tak chodil za kravami ako pastier. Keď nevládal, dal mu richtár robotu pri voloch, potom sa vzorne staral o teliatka.
Z Maca sa ľudia často smiali, sluhovia ho ostrihali podľa rajnice tak, aby bol aj ostatným na posmech. Nemal sa kde umývať, dievky preto pri ňom nechceli sedieť a jesť. Misku s jedlom mu dávali preto na prah čeľadínca. Maco si mnohé veci uvedomoval, bol však ústupčivý, veľmi dobrý, všetko sa snažil brať z lepšej stránky.
Keď ako šesťdesiatročný prechladol, cítil, že zomrie, rozhodol sa ísť za richtárom, aby sa s ním porátal. Prvýkrát ho vtedy pustili do izby. Gazda sa zahanbil, keď počul, že Maco sa obáva, že mu je dlžný za tie roky, počas ktorých u neho býval. Aj tak prešibaný gazda vypočítal sumu len za posledný rok – nie za celé roky služby. Maco ho poprosil, aby ho za tie peniaze dal pochovať ako slušného človeka s obradom, s krížom, na ktorom konečne bude napísané jeho meno Mlieč a nie Mliečnik, ako ho pre hluchotu prezývali. Ráno našli Maca mŕtveho a gazda mu vystrojil pohreb. Len sluhovia si šepkali, že vraj mal za čo.
Mamka Pôstková - sociálne ladená poviedka o veľmi ťažkom osude chudobnej ženy
Hlavné postavy:
Mamka Pôstková
Autor
Krátky príbeh:
Mamka Pôstková bola chudobná žena, ktorá celý život poctivo pracovala. Hoci pracovala ťažko, nedokázala ani tak vyžiť. Manžela mala opilca, ktorý nechcel pracovať, s ničím jej nepomáhal. Neskôr bol taký aj jej syn. Aby uživila seba (ale aj deti svojho syna a nevestu), požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Nikdy však nemala zisk, pretože bola príliš dobrá a neraz dala chlieb zadarmo deťom susedy a iným.
Jej tri korunky úradník (autor) dávno pripisoval k iným vyšším sumám, ale neodvážil sa jej to povedať. Mamka Pôstková totiž považovala za hriech nesplatiť to, čo si požičala. Aj naďalej nosila po šestáčikoch splátky do banky. Dala sa zjednať aj na sezónne práce na Dolniaky, zarobené korunky schovala u gazdu, ale ten ich prehajdákal. V zime spadla z pôjda, zlomila si ruku, liečili ju len ženy z dediny, v komôrke skoro zamrzla, obec ju musela dať do búdy pre nakazených cholerou. Synovi sa vtedy pohlo svedomie a zobral ju k sebe. Mala svojho syna rada, aj keď pil, všetko mu odpustila. Predala postupne všetky šaty, aby mali čo jesť. Na jar predala aj poslednú perinku a prišla zaplatiť úrok z troch koruniek. Bola rozhodnutá si ešte zarobiť na svoj pohreb, preto chcela ísť pracovať do repy.
Apoliena – poviedka o postihnutom dievčati
Hlavné postavy:
Apoliena – dievča z chudobnej rodiny
Krátky príbeh:
Apoliena pochádzala z rodiny, ktorá bola chudobná a v ktorej otec veľmi pil. Opitý často a tvrdo Apolienu bil. Apoliena po bitke ohluchla. Matka ju vychudnutú a vystrašenú doviedla do mesta do služby, kde mala pracovať len za stravu. Slúžila u remeselníka, kde sa jej dvaja učni vysmievali, volali ju Poleno, lebo nepočula, sťažovali sa na jej prácu a smiali sa na nej. Neskôr sa ale dozvedeli, že matka ju poslala do mesta preto, aby viac netrpela bitky svojho otca. Učni sa zahanbili a začali Apoliene pomáhať.
Horký chlieb – sociálne ladená poviedka
Hlavné postavy:
vdova Turjanka
Krátky príbeh:
Turjanka ovdovela. Hoci sa jej predtým žilo ťažko (manžel pil a bol k rodine zlý), po jeho smrti je jej ešte ťažšie. Nevie si nájsť v dedine prácu, pracuje len príležitostne.
Raz sa jej pritrafia dva zárobky za deň – má večer postrážiť deti bohatého krajčíra, lebo sú fašiangy a plesy. Jej deti majú doma malú piecku, v ktorej drevo rýchlo zhorí. Milujúca matka je nešťastná, že musí nechať svoje deti bez dozoru. V panskom dome je okrem nej aj slúžka a učeň, ale páni chcú mať istotu, že deti postráži zodpovedná osoba.
Matka trikrát za noc beží hore dedinou, aby svoje deti prikryla, potom sa vracia k bohatým deťom, ktoré pokojne spia. Páni prídu až o piatej ráno. Vyplatia jej mzdu a ona už po ceste domov má zimnicu. Prechladla, nemôže sa zohriať, ani keď si ľahne k svojim trom deťom do postele, lebo majú len jednu perinu a jednu posteľ. Je ťažké si len pomyslieť, čo sa stane s deťmi, keď nevyzdravie.
Do konca – poviedka venovaná starému otcovi
Hlavné postavy:
autor
Starý otec Greško
Krátky príbeh:
Poviedka je o veľkej láske autora k svojmu starému otcovi. Bol to veselý, láskavý človek, ktorý sa celý život usiloval pomáhať svojej dcére a jej 10 deťom. Rozprávača (autora) a štvrtého brata zobrali starí rodičia k sebe, aby pomohli ich rodičom. Milovali svoje vnúčence.
Starý otec prikupoval polia, aby bolo vnučkám na veno. On rozhodol, že chlapci pôjdu do škôl. Nikdy nesedel bez práce, ešte aj v nedeľu vyšiel do chotára, poobzeral role, priniesol lesné plody. Budil sa o tretej a často klamal ostatných, že je už päť hodín a oni vylihujú. Spomínal, že ho chceli oženiť s boháčkou, ale on sa radšej oženil s chudobným dievčaťom, slúžkou, ktorá mu prvá padla do oka. Bol váženým občanom, vedel čítať a písať a istý čas bol richtárom. Sedemdesiatšesťročný zomrel a stará mama o necelé dva roky za ním.
Božena Slančíková Timrava – 1867 – 1951 – a jej poviedková tvorba
Znaky Timravinej tvorby:
-
Písala predovšetkým psychologické a spoločensko-analytické poviedky
-
Zobrazuje život na dedine, ktorú dokonale poznala
-
Zameriavala sa na ženské postavy (protirečivé, zložité, komplikované), na ich vnútorný svet a myšlienkové pochody
-
Mužov zachytila ako slabochov, málo imponujúcich
-
Všíma si aj život vidieckej inteligencie
-
Využíva humor, iróniu, výsmech, prezývky
-
Využíva ľudovú reč
Vo svojej tvorbe zobrazovala:
-
Dedinské prostredie s panskými postavami – Za koho ísť, Bez hrdosti
-
Dedinské prostredie so sedliackymi postavami - Ťapákovci, Na jednom dvore, Mojžík, Mylná cesta, Žiadna radosť, U Kanátov, Ondro Hľozno, V podvečer
Ťapákovci – jedna z najkritickejších poviedok autorky – poviedka z dedinského prostredia
Hlavné postavy:
rodina Ťapákovcov
Anča – zmija
Iľa - kráľovná
Krátky príbeh:
Rozpráva o živote a správaní sa rodiny Ťapákovcov, ktorá žije patriarchálnym životom v dome, v ktorom žili ešte ich predkovia. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú málovravní, nezaujímajú ich novoty, držia sa toho, čo im zanechali dedovia, nič nie sú ochotní meniť.
Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy – Anča-zmija a Iľa-kráľovná, ktoré stoja v protiklade chlapom a ich ťapákovskej neschopnosti konať a niečo meniť. Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý, primitívny život rodiny. Dostáva sa kvôli tomu do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, vrátane svojho manžela Paľa. Iľu pre jej povýšenectvo nazývajú kráľovnou, neuznávajú ju, lebo im stále niečo vyčíta. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, preto žiada svojho muža, aby si postavili svoj dom a odišli. Vyhráža sa mu, že ak to neurobí, ona odíde, ale Paľo tomu neverí. Iľa napokon odišla do služby k pani rechtorke. Paľo spočiatku nič nerobí preto, aby sa Iľa vrátila, ale keď sa dozvie, že sa okolo školy poneviera nápadník, začne konať. Ili sa napokon podarí presvedčiť manžela a spoločne odídu do nového domu, ktorý Paľo postaví.
Medzi najlepšie vykreslené postavy poviedky patrí Anča – zmija a jej tragický príbeh. Anča je stará dievka. Jej charakter autorka vykreslila pomocou protikladu – vnútri je Anča veľmi citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, závistlivou, drsnou. Anča je mrzáčka, veľmi túži byť milovaná, no zostane jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a pohľad na radosť iných.
Skon Paľa Ročku – psychologickápoviedka s jednoduchým príbehom o veľkej láske Paľa a Zuzy a jej rozplynutí sa pod vplyvom túžby po majetku a vymanení sa z chudoby.
Hlavné postavy:
Paľo Ročko
Paľova žena Zuza
Krátky príbeh:
Paľo Ročko pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá vyšla na mizinu kvôli otcovmu opilstvu. Paľo sa oženil so Zuzou, bohatou dievčinou, ktorú mu nechceli dať. Bál sa, že o ňu príde, preto si zmrzačil ruku, aby nemusel ísť na vojnu. Žili v biede, Zuza sa vzdala aj majetku svojej rodiny. Chcela dokázať, že si majetok nadobudnú spoločne. Ťažko pracovala na dom a vtedy sa začali medzi Paľom a Zuzou objavovať konflikty. Zuza nerada vidí Paľa posedávať a Paľo začne pochybovať, či ho Zuza má vôbec rada. Paľo ochorie, ale Zuza si myslí, že len z lenivosti polihuje. Obaja sa dostanú do konfliktu s Paľovou matkou, voči ktorej Zuza Paľa podpichuje a Paľo ju napokon neprijme do nového domu, navyše ju vyhodí z domu tak, že ona nešťastne spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna. Paľo si skomplikuje svoj vzťah aj s farárom.
V jeden deň pri práci Paľo omdlie a chlapi ho prinesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžili so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca Paľo voči nemu poburoval po dedine. V mysli Paľo vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sa jej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa Paľo zmieri aj s matkou, nachádza duševný pokoj a napokon umiera.
Porovnanie poviedkovej tvorby Kukučína, Tajovského a Timravy:
-
V Kukučínových poviedkach nie je dedina sociálne rozvrstvená – v poviedke sú hrdinovia chudobní, resp. v ďalšej sú z vyššej spoločenskej vrstvy (Rysavá jalovica)
-
Kukučín si nevšíma sociálne alebo majetkové rozdiely, ale rozdiely v mravnej oblasti (Pred skúškou, Dies Irae)
-
Stret postáv z ľudu a zemianskeho sveta prichádza až v jeho poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie
-
Kukučín pri pohľade na postavy z dediny je zmierlivý, snaží sa všetky konflikty vyriešiť uzmierením (okrem poviedky Neprebudený, v ktorej Ondráš Machuľa zomiera)
-
Využíva i humor – slovný a situačný
-
J. G. Tajovský po prvýkrát priniesol do literatúry postavy, ktoré sú biedne nie z vlastnej viny – obete alkoholikov (Apoliena), obete osudu – vdovy a siroty (Horký chlieb), ľudí s istým zdravotným postihnutím (Maco Mlieč)
-
Zobrazuje postavy, ktoré sa síce veľmi snažia, ale poctivou prácou nedokážu dosiahnuť zlepšenie svojho života (Mamka Pôstková)
-
B. S. Timrava sa vo svojej tvorbe zameriavala predovšetkým na ženské postavy
-
Jej postavy pochádzajú z prostredia slovenskej inteligencie a zo sedliackeho prostredia
-
Často v jej tvorbe vystupujú negatívne postavy (Ťapákovci)
-
Autorka sa nevyhýba ich kritike
-
Často rieši vzťahové problémy medzi ľuďmi – členmi rodiny, susedmi, manželmi (Skon Paľa Ročku)
-
Komentuj konanie postáv, ich postoje, reči...
-
Kritizuje zadubenosť, lenivosť, nečistotnosť, susedské hádky, zlé vzťahy v rodinách (Ťapákovci)
-
Autorka patrí medzi najkritickejších autorov v období slovenského literárneho realizmu
-
Veľmi hodnotné sú najmä jej psychologické poviedky, v ktorých vynikla v charakteristike postáv
-
K svojim postavám je často ironická, nekompromisná
Zopakujte si:
-
Definujte poviedku ako literárny žáner.
-
Vymenujte predstaviteľov slovenskej literatúry, ktorí písali poviedky a charakterizujte ich tvorbu, postoj k obyvateľom dediny a ich sociálnej situácii.
-
Vyberte si dve poviedky a urobte ich podrobnú analýzu.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1. vyd. 1997. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-43-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9