Vypracovala: Ing. Anna Mattová


NÁKLADY PODNIKU predstavujú peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov.

 
Náklady podniku možno sledovať z dvoch hľadísk:

  1. Náklady z hľadiska podniku ako celku – sledujú sa vo finančnom účtovníctve. Nákladom sa tu rozumie každé zníženie /odčerpanie/ majetku vyjadrené v peniazoch. Patria tu napríklad spotreba materiálu, mzdy robotníkov, manká a škody, náklady na reprezentáciu, daň z príjmov, spotreba energie a pod.
  2. Náklady z vnútropodnikového hľadiska – sledujú sa vo vnútropodnikovom účtovníctve. Nákladom sa tu rozumie účelné a účelové vynaloženie majetku v peňažnom vyjadrení. Účelové vynaloženie majetku znamená, že náklad sa vynakladá na konkrétny účel napr. spotreba múky pri pečení chleba. Účelové vynaloženie majetku znamená, že sa pri vytváraní výkonov pracuje hospodárne (napríklad, aby vznikol čo najmenší odpad materiálu) a efektívne.


VÝDAVOK znamená úbytok (pohyb) finančných prostriedkov, napríklad výdavok na nákup kancelárskeho papiera v hotovosti.



Časové rozlíšenie nákladov a výdavkov:

Aby podnik mohol vyčísliť výsledok hospodárenia, ktorý sa vzťahuje na dané obdobie, musí časovo rozlíšiť vznik nákladov a výdavkov.
Medzi vznikom nákladov a vznikom výdavkov môže nastať:
  • vecný nesúlad – ak vznikne výdavok, ktorý nie je nákladom, alebo vznikne náklad, ktorý nie je výdavkom (napríklad úhrada faktúry pri obstaraní dlhodobého majetku je výdavkom, ale nákladom sa stáva iba príslušný odpis dlhodobého majetku v danom roku),
  • časový nesúlad – ak náklady a výdavky vzniknú v odlišnom období.


V prípade časového nesúladu rozlišujeme:
  1. náklady budúcich období – najskôr vznikne výdavok, potom náklad. Sú to tzv. predplatené náklady – napríklad predplatné novín a časopisov, vopred zaplatené nájomné, vopred zaplatený zájazd v cestovnej kancelárií a podobne,
  2. výdavky budúcich období – najskôr vznikne náklad, potom výdavok. Sú to tzv. nedoplatené náklady, napríklad nájomné zaplatené pozadu, náklady na opravy, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcom období, odmeny platené po uplynutí roka a podobne.

Ak patria výdavky aj náklady do toho istého obdobia, nevznikne časový nesúlad a nie je potrebné časové rozlíšenie.



Členenie nákladov:

Náklady, ktoré vznikajú v podniku sa členia z rôznych hľadísk. V praxi podnikov sa používa členenie z týchto hľadísk:
  1. podľa nákladových druhov (druhové členenie nákladov),
  2. podľa závislosti od objemu výkonov,
  3. podľa položiek kalkulačného vzorca (kalkulačné členenie nákladov),
  4. podľa požiadaviek účtovníctva na vyčíslenie hospodárskeho výsledku (účtovné členenie nákladov).

Jednotlivé členenia nákladov sa nevyskytujú izolovane, pretože v praxi sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú.



Druhové členenie nákladov:


Toto členenie je spojené s hodnotením podniku ako celku a náklady členíme na prvotné a druhotné.


Prvotné náklady predstavujú spotrebu výrobných faktorov pri ich vstupe do podniku. Vyskytujú sa v takej forme, v akej vznikli a neprihliada sa na to, kde vznikli, ani na aký účel sa vynaložili. Vznikajú pri styku s okolím – napríklad dodávateľmi, a preto sa označujú aj pojmom externé náklady. Tvoria ekonomicky rovnorodé skupiny, t.j. každá skupina obsahuje len jeden nákladový druh, ktorý sa ďalej nerozkladá na súčasti, preto sú to jednoduché náklady.


Náklady podľa nákladových druhov sa členia takto:
  • spotrebované nákupy /materiál, energia, voda, plyn.../,
  • nakupované a použité služby /napr. opravy strojov, cestovné.../,
  • mzdové a ostatné osobné náklady /mzdy, zdravotné a sociálne poistenie/,
  • dane a poplatky /napr. daň z nehnuteľností/,
  • iné prevádzkové náklady /napr. dary, pokuty, penále/,
  • odpisy dlhodobého majetku,
  • tvorba rezerv a opravné položky /napr. opravná položka k materiálu, rezerva na opravu budovy/,
  • finančné náklady /napr. manká a škody/,
  • ostatné druhy nákladov.


Význam druhového členenia nákladov – náklady členené podľa nákladových druhov slúžia na:
  • vyčíslenie hospodárskeho výsledku /zisk alebo strata/,
  • porovnávanie štruktúry nákladov v podniku
  • plánovanie hospodárskej činnosti podniku /plán – rozpočet nákladov/.

Druhotné náklady predstavujú spotrebu výkonov iných vnútroorganizačných útvarov. Sú to interné náklady, ktoré vznikajú pri odovzdaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku. Označujú sa ako zložené náklady, lebo ich možno rozložiť na pôvodné nákladové druhy.




Členenie nákladov v závislosti od objemu výroby:


podľa miery závislosti od objemu výkonov členíme náklady na:
  • fixné
  • variabilné.


Fixné náklady (pevné, nepružné) - sú také, ktoré sa so zmenou výroby (poklesom alebo nárastom) celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel pripadajúci na jednotku výkonu (napr. jeden výrobok). Patria tu napríklad náklady na osvetlenie, kúrenie, odpisy, úroky z úverov, náklady na výskum a vývoj, náklady na správu podniku.


Variabilné (premenlivé, pružné) - náklady, ktoré sa menia so zmenou objemu výroby. Zmena variabilných nákladov môže byť:
a) proporcionálna – náklady rastú rovnako rýchlo ako objem výkonov,
b) progresívna – náklady rastú rýchlejšie ako objem výkonov,
c) degresívna - náklady rastú pomalšie ako objem výkonov,
d) regresívna – náklady sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov.

 
a) Proporcionálne náklady – rastú v tom istom pomere ako objem výkonov. Znamená to, že ak ich vyčíslime na jednotku výkonu (napr. výrobok), sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké (napr. spotreba priameho materiálu na výrobok).

b) Progresívne náklady – ich celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov (v prípade, že objem výkonov rastie) a klesá pomalšie ako objem výkonov (v prípade, že objem výkonov klesá). Vznik progresívnych nákladov obyčajne súvisí s neplánovanými výkonmi v podniku. Sú to napríklad príplatky za nadčasové hodiny, náklady na nepodarky, príplatky za prácu v dňoch pracovného pokoja a podobne.

c) Degresívne náklady – ich celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov (ak objem výkonov rastie) a klesá rýchlejšie ako objem výkonov (ak objem výkonov klesá). Tým, že objem výkonov rastie, klesajú náklady na jednotku výkonov. Sú to napríklad náklady na opravy dlhodobého majetku, náklady na pomocný materiál, náklady na technologické palivo a podobne.

d) Regresívne náklady – vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom výkonov. Ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov stúpa. Sú to napríklad mzdy vyplatené za prestoje.


Súčtom fixných a variabilných nákladov podnik zistí celkové náklady:

Celkové náklady = fixné náklady + variabilné náklady



Kritický objem výroby – tzv. nulový bod, bod zvratu – predstavuje množstvo výrobkov, ktoré musí podnik vyrobiť a predať, aby nebol stratový. Tento objem výkonov predstavuje hranicu objemu výkonov, pod ktorou už podnik vykazuje stratu a nad ktorou vykazuje zisk.

 

 
Kritický objem výroby = celkové fixné náklady : (cena jedného výrobku - variabilné náklady na jeden výrobok)



Náklady podľa kalkulácie (kalkulačné členenie)


Kalkulačné členenie nákladov je členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca. Pri kalkulačnom členení sa premieta vzťah medzi celkovými vynaloženými nákladmi podniku a vyrábanými výkonmi (výrobkami, službami, prácami).

Podstata kalkulačného členenia spočíva v priradení príslušnej časti každého nákladového druhu a príslušnej časti vnútropodnikového nákladu na konkrétny výkon.


Kalkulovanie je činnosť spojená s priraďovaním príslušnej časti celkových nákladov na konkrétny výkon.

Kalkulácia je výsledkom kalkulovania. Je to vlastne zistenie alebo určenie nákladov na jednotku výkonu (napríklad na 1 výrobok).

Kalkulačná jednotka je výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia nákladov. Môže to byť napríklad jeden výrobok – stolička, chlieb, tehla..., polotovar, práca, služba, prípadne ich kombinácia.

Podľa toho, ako sa dajú náklady stanoviť na kalkulačnú jednotku, rozlišujeme:
  • priame (jednotkové) náklady - vznikajú v priamej súvislosti s príslušným výkonom, napríklad spotreba kože na výrobu pánskych topánok. Možno ich priamo a presne určiť na jednotku daného výkonu. Vyčísľujeme ich na základe noriem spotreby alebo výkonových noriem. Patria sem priamy materiál, priame mzdy a ostatné priame náklady.

  • nepriame náklady (režijné) - vznikajú v dôsledku spoločného zabezpečenia, obsluhy a riadenia výroby. Tieto náklady sú spoločné pre všetky výkony. Sú to napríklad odpisy budovy, v ktorej sa šijú pánske topánky, plat riaditeľa podniku a pod. Nemožno ich určiť priamo na jednotku daného výkonu. Určujú sa na kalkulačnú jednotku nepriamo podľa určitých metód.


Kalkulačný vzorec

Kalkulácia priamych a nepriamych nákladov má podobu kalkulačného vzorca. Obsahuje jednotlivé položky nákladov:
 
1. priamy materiál
2. priame mzdy
3. ostatné priame náklady
4. výrobná /prevádzková réžia
Vlastné náklady výroby /súčet položiek 1 – 4/
5. správna réžia
Vlastné náklady výkonu /súčet položiek 1 – 5/
6. odbytové náklady
Úplné vlastné náklady výkonu /súčet položiek 1 – 6/


Kalkulačné členenie nákladov má význam najmä v tom, že:
  • náklady sa sledujú podľa účelu, teda vo vzťahu k výkonom, využíva sa pri riadení a kontrole hospodárnosti (vo vnútropodnikovom riadení),
  • slúži na zistenie výšky a zloženia nákladov kalkulačnej jednotky,
  • slúži ako podklad pri cenovom rozhodovaní,
  • slúži na kontrolu plnenia stanovených výkonov,
  • umožňuje odkrývať rezervy znižovania nákladov.



Náklady podľa charakteru činnosti (členenie z hľadiska účtovníctva)

Podľa toho, na ktorú podnikovú činnosť sa náklady vynakladajú, ich členíme na:
  • náklady na bežnú činnosť – súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou, týkajú sa hospodárskej činnosti a finančnej činnosti podniku,
  • náklady na mimoriadnu činnosť– súvisia s náhodnými udalosťami – napr. náklady spojené s odstraňovaním škôd na budovách, znehodnotenie tovaru pri živelnej pohrome.


Znižovanie nákladov:

Cieľom podniku je dosiahnuť zisk, preto sa snaží znižovať vstupy – náklady. Hľadá rezervy ich znižovania.

Rezervy znižovania nákladov sú zistené nevyužité možnosti podniku. Patria sem napríklad lepšie využívanie obežného majetku, skracovanie doby obratu obežného majetku, lepšie využívanie výrobnej kapacity dlhodobého majetku, zvyšovanie kvality výkonov, a iné.

Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Podnik najskôr zistí rezervy znižovania nákladov a potom hľadá prostriedky, ktorými dané opatrenia uskutoční. Takýmito prostriedkami sú lepšia organizácia práce, lepšie riadenie, zavedenie modernej techniky a technológie a iné.


 

Použitá literatúra:

  • Ing. A. Kachaňáková a kol.: Podniková ekonomika pre 2. až 4. roč. OA, 3. časť až 4. roč. OA, 3. časť, SPN I. vydanie 1996, ISBN 80-08-01265-X
  • D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN II. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0
  • D. Orbánová, Ľ. Velichová: Podniková ekonomika pre 3.ročník študijného odboru OA, SPN Bratislava, prvé vydanie 2009, ISBN 978-80-10-01633-4