Vypracovala: Mgr. Kristínová
Vyvreté horniny
Vyvreté horniny vznikajú stuhnutím magmy a jej kryštalizáciou v rôznych častiach zemského telesa. Čiže vznikajú, keď sa magma – žeravá tavenina z vnútra Zeme ochladí a stvrdne. Vyvreté horniny nazývame aj magmatické horniny.
Vyvreté horniny delíme na:
-
hlbinné vyvreté horniny,
-
výlevné vyvreté horniny,
-
sopečné vyvrhliny,
-
žilné horniny.
Ako vznikajú hlbinné vyvreté horniny?
Hlbinné vyvreté horniny vznikajú stuhnutím a vykryštalizovaním magmy pod povrchom Zeme v hlbinných telesách, ktoré nazývame masívy.
Proces vzniku hlbinných vyvretých hornín:
-
roztavená magma zo zemských hlbín pomaly stúpa smerom k povrchu Zeme,
-
pod zemských povrchom pomaly chladne a tuhne,
-
magma je vystavená tlaku zo všetkých smerov,
-
začína kryštalizácia tmavých minerálov (napríklad tmavá sľuda),
-
neskôr kryštalizujú svetlé minerály (napríklad biele a ružové živce, svetlá sľuda),
-
vzniká zrnitá hornina, v ktorej sú minerály nepravidelne rozmiestnené vo všetkých smeroch.
Medzi hlbinné vyvreté horniny patrí napríklad:
-
žula,
-
gabro,
-
diorit.
Žula
Žula, nazývaná aj granit, patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce hlbinné vyvreté horniny.
Žula je zložená z:
-
kremeňa,
-
živcov,
-
sľúd.
Žula - granit
Najčastejšie sa žula vyskytuje v Malej Fatre a Tatrách.
Využitie:
Žula sa často využíva na sochárske a obkladové kamenárske účely, na výrobu pomníkov a pod. Na tieto účely sa žula k nám dováža, pretože žula pochádzajúca zo Slovenska býva často porušená – popraskaná v dôsledku tektonických procesov.
Opracované žulové bloky
Kremeň
Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Je jedným z najčastejších minerálov, ktoré tvoria žulu, ale aj iné horniny. V hornine vytvára nepravidelné zrná. Niektoré z jeho odrôd patria medzi polodrahokamy.
Vlastnosti:
Kremeň je sivobielej farby, je priehľadný až priesvitný so skleným leskom. Má nerovný či miskovitý lom. Má vysokú tvrdosť – 7, ale je krehký. Je najodolnejšou súčasťou hornín. Horninám dodáva tvrdosť, pevnosť a krehkosť. Ťažko podlieha zvetrávaniu.
Výskyt:
Kremeň sa na Slovensku vyskytuje v Štiavnických a Kremnických vrchoch.
Využitie:
Kremeň sa využíva v keramickom, sklárskom, stavebnom, elektrotechnickom priemysle. Často sa využíva aj v optike (brúsia sa z neho šošovky) a v klenotníctve.
Kremeň
Živce
Živce patria k najvýznamnejším a najbežnejším horninotvorným minerálom. Vytvárajú v hornine nepravidelné zrná, niekedy vytvárajú pomerne veľké kryštály, ktoré nazývame vyrastlice.
Vlastnosti:
Živce majú tvrdosť 6 a veľmi dobrú štiepateľnosť. Ľahko podliehajú rozkladu, nie sú odolné voči zvetrávaniu.
Využitie:
Živce sa využívajú v keramickom a sklárskom priemysle.
Delenie:
-
draselné – ortoklas,
-
sodno-vápenaté – plagioklas.
Ortoklas patrí medzi draselné živce. Vytvára v hornine kryštály, ktoré bývajú často zdvojčatené – dva jedince spolu zrastajú – tzv. karlovarské dvojčatá.
Kryštály draselných živcov
Ortoklas – draselný živec
Plagioklas – sodno-vápenatý živec
Sľudy
Sľudy patria medzi významné horninotvorné minerály. Medzi sľudy patrí muskovit – svetlá sľuda a biotit – tmavá sľuda.
Vlastnosti:
Sľudy vytvárajú tabuľkovité kryštály. Sú ľahko štiepateľné, mäkké a ohybné.
Svetlá sľuda - muskovit
Tmavá sľuda - biotit
Žula (granit), ktorá obsahuje minerály - kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, muskovit
Použitá literatúra:
Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s.44 - 46.
Pellant, CH.: Horniny a minerály. Osveta, Martin, 1994, 2000. 256 s.








