Vypracovala: Mgr. Kristínová


 

Vyvreté horniny

 

Vyvreté horniny vznikajú stuhnutím magmy a jej kryštalizáciou v rôznych častiach zemského telesa. Čiže vznikajú, keď sa magma – žeravá tavenina z vnútra Zeme ochladí a stvrdne. Vyvreté horniny nazývame aj magmatické horniny.


Vyvreté horniny delíme na:

 

  • hlbinné vyvreté horniny,

  • výlevné vyvreté horniny,

  • sopečné vyvrhliny,

  • žilné horniny.


 

Hlbinné vyvreté horniny

 

Ako vznikajú hlbinné vyvreté horniny?

Hlbinné vyvreté horniny vznikajú stuhnutím a vykryštalizovaním magmy pod povrchom Zeme v hlbinných telesách, ktoré nazývame masívy.

 

Proces vzniku hlbinných vyvretých hornín:

 

  1. roztavená magma zo zemských hlbín pomaly stúpa smerom k povrchu Zeme,

  2. pod zemských povrchom pomaly chladne a tuhne,

  3. magma je vystavená tlaku zo všetkých smerov,

  4. začína kryštalizácia tmavých minerálov (napríklad tmavá sľuda),

  5. neskôr kryštalizujú svetlé minerály (napríklad biele a ružové živce, svetlá sľuda),

  6. vzniká zrnitá hornina, v ktorej sú minerály nepravidelne rozmiestnené vo všetkých smeroch.


Medzi hlbinné vyvreté horniny patrí napríklad:

 

  • žula,

  • gabro,

  • diorit.




Žula

 

Žula, nazývaná aj granit, patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce hlbinné vyvreté horniny.

Žula je zložená z:

 

  • kremeňa,

  • živcov,

  • sľúd.

 

Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/40/Granite_82mw0001.jpg/800px-Granite_82mw0001.jpg

Žula - granit

 


Výskyt:

Najčastejšie sa žula vyskytuje v Malej Fatre a Tatrách.

 

Využitie:

Žula sa často využíva na sochárske a obkladové kamenárske účely, na výrobu pomníkov a pod. Na tieto účely sa žula k nám dováža, pretože žula pochádzajúca zo Slovenska býva často porušená – popraskaná v dôsledku tektonických procesov.


Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cc/20080502_14955_DSC01227.JPG/800px-20080502_14955_DSC01227.JPG

Opracované žulové bloky

 



Kremeň

 

Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Je jedným z najčastejších minerálov, ktoré tvoria žulu, ale aj iné horniny. V hornine vytvára nepravidelné zrná. Niektoré z jeho odrôd patria medzi polodrahokamy.

 

Vlastnosti:

Kremeň je sivobielej farby, je priehľadný až priesvitný so skleným leskom. Má nerovný či miskovitý lom. Má vysokú tvrdosť – 7, ale je krehký. Je najodolnejšou súčasťou hornín. Horninám dodáva tvrdosť, pevnosť a krehkosť. Ťažko podlieha zvetrávaniu.

 

Výskyt:

Kremeň sa na Slovensku vyskytuje v Štiavnických a Kremnických vrchoch.

 

Využitie:

Kremeň sa využíva v keramickom, sklárskom, stavebnom, elektrotechnickom priemysle. Často sa využíva aj v optike (brúsia sa z neho šošovky) a v klenotníctve.


Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/ed/Albite-Quartz-d06-172a.jpg/667px-Albite-Quartz-d06-172a.jpg

Kremeň

 


Živce

 

Živce patria k najvýznamnejším a najbežnejším horninotvorným minerálom. Vytvárajú v hornine nepravidelné zrná, niekedy vytvárajú pomerne veľké kryštály, ktoré nazývame vyrastlice.

 

Vlastnosti:

Živce majú tvrdosť 6 a veľmi dobrú štiepateľnosť. Ľahko podliehajú rozkladu, nie sú odolné voči zvetrávaniu.

 

Využitie:

Živce sa využívajú v keramickom a sklárskom priemysle.

 

Delenie:

 

  • draselné ortoklas,

  • sodno-vápenatéplagioklas.

 

 

Ortoklas patrí medzi draselné živce. Vytvára v hornine kryštály, ktoré bývajú často zdvojčatené – dva jedince spolu zrastajú – tzv. karlovarské dvojčatá.

 

Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/50/Feldspar_3334.jpg/600px-Feldspar_3334.jpg

Kryštály draselných živcov

 


Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/66/PotassiumFeldsparUSGOV.jpg

Ortoklas – draselný živec

 

Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/e3/Plagioclase-mz126a.jpg

Plagioklas – sodno-vápenatý živec

 


 

Sľudy

 

Sľudy patria medzi významné horninotvorné minerály. Medzi sľudy patrí muskovit – svetlá sľuda a biotit – tmavá sľuda.

 

Vlastnosti:

Sľudy vytvárajú tabuľkovité kryštály. Sú ľahko štiepateľné, mäkké a ohybné.


Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/83/Mica-muscovite.jpg

Svetlá sľuda - muskovit

 

Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/83/Mica-muscovite.jpg

Tmavá sľuda - biotit

 

Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f0/Rapakivigranite_ss.jpg

Žula (granit), ktorá obsahuje minerály - kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, muskovit

 

 



Použitá literatúra:

Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s.44 - 46.

Pellant, CH.: Horniny a minerály. Osveta, Martin, 1994, 2000. 256 s.