Vypracovala: Mgr. Veronika Cvinčeková


 

Pronuncia

 

Niektoré talianske hlásky sa vyslovujú ináč ako sa píšu.


C - pred samohláskami a, o, u sa vyslovuje ako [k]

 

Príklad: Carlo [karlo], come [kóme]

 

- pred spoluhláskou ako [k]

 

Príklad: Claudio [klaudio]

 

 

 

G – pred samohláskami e, i sa vyslovuje ako [dž]

 

Príklad: gentile [džentíle], Giacomo [džákomo]

 

 

 

CIA – sa vyslovuje ako [ča]

 

Príklad: ciao [čao], Francia [franča]

 

 

 

Z – sa väčšinou vyslovuje ako [c]

 

Príklad: grazie [grácie], Firenze [firenze]

 

- niekedy sa vyslovuje ako [dz]

 

Príklad: zero [dzéro], zaino [dzaino]

 

 

 

GN – sa vyslovuje ako[ň]

 

Príklad: gnocchi [ňoki] (knedlíčky), signora [siňóra] (pani)

 

 

 

SC – sa vyslovuje ako [š]

 

Príklad: sciare [šáre] (lyžovať), sciarpa [šarpa] (šál)

 

 

 

H – sa v taliančine nikdy nevyslovuje

 

 

 

Accento

 

Na rozdiel od slovenčiny, kde je prízvuk na prvej slabike, má väčšina talianskych slov prízvuk na predposlednej slabike.

Príklad: v slovenčine              e – le – gant- ný

v taliančine                  e – le – gan - te

 

ďalšie slová: Italia, paese (kraj), melone, bambino (dieťa)

 

V taliančine sa vyskytujú aj slová, ktoré majú prízvuk na tretej alebo štvrtej slabike od konca.

 

Príklad: simpatica, telefonano, opera

Niektoré majú tiež prízvuk na prvej slabike od konca.

Príklad: caffè, università


 

 

Zdvojená výslovnosť spoluhlások

 

Spoluhlásky f, l, m, n, r, s, v sa vyslovujú predĺžene.

 

Príklad: mamma (mama), donna (žena)

 

Spoluhlásky b, c, d, g, p, t, z sa vyslovujú s dôrazom a pred ich vyslovením sa robí krátka pauza.

 

Príklad: freddo [fre´do] (studený), pazzo [pa´co] (blázon)


 

 

Dĺžka samohlások

 

Talianske samohlásky sa vyslovujú dlho alebo krátko v týchto prípadoch:

a) DLHO - ak ide o prízvučnú samohlásku a nasleduje za ňou:

 

  1. iba jedna spoluhláska

 

Príklad: Roma [róma] (Rím), Napoli [nápoli] (Neapol)

 

  1. spoluhláska + r alebo l

 

Príklad: Carlo [kárlo], madre [mádre] (matka)

 

  1. s + spoluhláska

 

Príklad: basta [básta] (dosť), posta [pósta] (pošta)

 

 

b) KRÁTKO - vo všetkých ostatných, neprízvučných slabikách

 

Príklad: molto (veľmi), porta (dvere)


 

Prízvuk môže v niektorých prípadoch meniť zmysel slov.

Príklad:       ancora [ankóra] = ešte                                ancora [ánkora] = ešte

                   sette [se´te] = sedem                                  sete [séte] = smäd


V slabikách di, ti, ni samohláska i nikdy nezmäkčuje spoluhlásky d, t, n.


 

Cvičenie:

  1. Ako sa v taliančine vyslovuje c pred samohláskami a ako pred spoluhláskami? Uveď príklady.

  2. Ako sa vyslovuje z v strede a ako na začiatku slova? Uveď príklady.

  3. Vyslov slová: pronuncia, Firenze, zeta, carta.

  4. Vymenuj aspoň tri talianske slová, ktoré majú prízvuk na predposlednej slabike.

  5. Ktoré zdvojené spoluhlásky sa vyslovujú predĺžene? Uveď príklad.

  6. Ktoré spoluhlásky sa vyslovujú s dôrazom a pred ich vyslovením sa robí krátka pauza? Uveď príklad.

  7. Kedy sa talianske samohlásky vyslovujú dlho a kedy krátko?


 

Použitá literatúra:

A. Bahníková, H. Benešová, L. Ehrenbergová: Taliančina. Illustrations. 1985.

C. Ghezzi, M. Piantoni, R. Bozzone Costa: Contatto, 1A Corso di italiano per stranieri. Loescher Editore, 2009.