Vypracoval: Juraj Melišík
Slovo geografia je starogréckeho pôvodu. V preklade znamená opis Zeme, čiže zemepis (geo – Zem, grápho – píšem, opisujem).
Po stáročia nahromadené poznatky geografického charakteru zhrnul grécky vedec Eratosthénes, ktorý žil na prelome 3. a 2. storočia pred naším letopočtom v diele Geografika. Vyčlenil tak v nej geografiu ako samostatný odbor. Geografia je tak jedna z najstarších vied.
Počas vyše dvoch tisícročí jestvovanie geografie sa uskutočnili významné zmeny:
-
Zúžil sa objekt geografie, objektom geografie už nie je celá Zem, ale iba jej povrchová časť
-
Zmenila sa poznávacia povaha geografie, geografia už nie je len opisnou vedou, ale vedou, v ktorej dôležitú úlohu má teória poskytujúca vysvetlenie geografických javov
-
Zmenilo sa zameranie a význam geografie, geografia už nie je iba všeobecno-vzdelávacou vedou, ale aj vedou s výrazne praktickým zameraním
Hlavná úloha geografie sa v súčasnosti nezakladá na objavovaní a opisovaní neznámych alebo málo známych oblastí ako v minulosti, ale na čoraz dôkladnejšom skúmaní už známych oblastí. Napomáha ľudskej spoločnosti lepšie využívať a vhodne usmerňovať ich ďalší rozvoj.
Objekt geografie
Zem utvárajú koncentricky usporiadané vrstvy, ktoré sa nazývajú geosféry. Z hľadiska geografie sú najdôležitejšie tie, ktoré sa nachádzajú pri povrchu pevného zemského telesa (pripovrchové). Je to päť prírodných geosfér a jedna vytvorená človekom.
Prírodné pripovrchové geosféry sa vytvorili v tomto poradí:
-
litosféra, jej vrchná časť sa nazýva zemská kôra, ktorej povrch je georeliéf
-
atmosféra, z ktorej geografiu zaujíma najmä spodná časť – troposféra
-
hydrosféra
-
biosféra – rastlinstvo a živočíšstvo so svojím prostredím
-
pedosféra
Tieto geosféry sú prepojené navzájom vzťahmi, takže vytvárajú celostný systém, ktorý sa nazýva fyzickogeografická sféra. Táto tvorí prírodné prostredie ľudskej spoločnosti. Fyzickogeografická sféra je objekt výskumu fyzickej geografie.
Vo fyzickogeografickej sfére vznikla humánnogeografická – socioekonomická sféra. Tvorí ju ľudstvo – obyvateľstvo Zeme a produkty jeho činnosti (sídla, priemyselné a poľnohospodárske závody, komunikácie...). Táto sféra je objektom skúmania humánnej geografie.
Pretože obe sféry sú prepojené vzájomnými väzbami, možno hovoriť o jednom obrovskom, ale zároveň jednotnom systéme. V geografii sa označuje ako krajinná alebo geografická sféra Zeme. Je objektom skúmania celej geografie.
Najdôležitejšia časť krajinnej sféry je pri zemskom povrchu, pri georeliéfe. V nej sa sústreďuje voda, vznikol pôdny pokryv, je najvyššia koncentrácia organizmov, tu sa sústreďuje život ľudskej spoločnosti.
Ľubovoľný komplexný výrez z krajinnej sféry, ktorý obsahuje časti všetkých jej geosfér sa nazýva geografická krajina. Táto môže byť ohraničená prírodnými hranicami, napríklad nížinná, horská, lesostepná krajina; tiež hranicami utvorenými človekom, napríklad poľnohospodárska, priemyselná, mestská krajina. Krajinu môže ohraničovať aj politická či administratívna hranica, napríklad štát, okres, obec.
Namiesto slova krajina sa v geografii často používa výraz región, oblasť, teritórium...
Súčasná geografia je veda, ktorá sa zaoberá tak krajinnou sférou ako celkom, ako aj jej konkrétnymi segmentmi, krajinami.
Základné metódy geografie
Geografia pri skúmaní svojho objektu – krajinnej sféry – uplatňuje dve základné metódy alebo hľadiská, a to priestorovosť a syntetickosť.
Pri priestorovosti možno použiť štruktúrny a regionálny prístup. Štruktúrny prístup znamená štúdium rozmiestnenia geografických objektov a javov na zemskom povrchu, spôsob ich usporiadania (zákonitosti, pravidelnosti), čiže priestorovú organizáciu krajiny, napríklad rozloženie hornín, pôdy, vodstva, sídel, priemyselných závodov, komunikácií a iných. Tento prístup znamená tiež štúdium ich priestorovej interakcie (ich vzájomného priestorového pôsobenia), ktorá sa deje napríklad premiestňovaním vody, vzduchu, ľudí, tovarov, informácií a podobne.
Regionálny prístup znamená štúdium geografického charakteru jednotlivých oblastí – regiónov, ich prírody, obyvateľstva a hospodárstva. Pri jeho uplatnení sa často používa metóda porovnávania rôznych regiónov, čím vystúpia ich odlišné a spoločné črty. Napríklad Podunajská nížina sa porovnáva s Východoslovenskou.
Syntetickosť v geografii znamená, že sa skúmajú vzájomné vzťahy medzi geosférami, prípadne ich časťami, napríklad medzi horninami, podnebím, pôdou a poľnohospodárstvom alebo georeliéfom, sídlami a komunikáciami.
Pri uplatňovaní priestorovosti sa sledujú hlavne horizontálne vzťahy, pri syntetickosti skôr vertikálne vzťahy.
Použitá literatúra
Mládek,J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 1. diel.SPN BA,