Vypracoval: Juraj Melišík
Dnešná geografia je vlastne systém geografických vied. Mnohé z nich majú úzke vzťahy s príbuznými negeografickými vedami, napríklad s geológiou, hydrológiou, pedológiou, sociológiou, urbanizmom, ekonómiou atď.
Krajinnú sféru ako celok študuje komplexná, integrálna geografia, ktorej súčasťou je regionálna geografia.
Pri priestorovosti možno použiť štruktúrny a regionálny prístup. Na teoretické zjednotenie geografických poznatkov sa zameriava teoretická geografia. Jej úlohou je zovšeobecňovať a vysvetľovať fakty a formulovať zákonitosti priestorovej organizácie krajinnej sféry. S teoretickou geografiou úzko súvisí geografická metodológia, ktorá skúma základné spôsoby poznávania v geografii.
Pretože objekt geografie je veľmi zložitý a rôznorodý systém, zložitá je aj pozícia geografie v systéme vied (geografiu možno vidieť v pomyselnom priestore vzájomného prieniku prírodných, spoločenských, geometrických a technických vied).
Význam geografie pre ľudskú spoločnosť
Geografia má tri základné funkcie:
-
poznávaciu
-
vzdelávaciu
-
praktickú
Jadro poznávacej funkcie je v štúdiu krajín (geosystémov), v štúdiu ich vzniku, vývoja správania sa a ich priestorovej organízácie. Najhlavnejšie je poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou, v podstate je to dominantný ekologický vzťah.
Funkcia geografie v systéme všeobecného vzdelávania je nezastupiteľná. Učí ľudí geografickému spôsobu myslenia, ktoré sa zakladá na priestorovom (územnom) hľadisku a hľadisku syntetickosti, komplexnosti. Bez geografického myslenia sa nemôže účinne uplatňovať myslenie ekologické. Súčasná geografia nielen opisuje fakty a javy, ale ich aj vysvetľuje.
Praktický (aplikačný) význam geografie je vo významnej účasti na riešení problémov životného, presnejšie krajinného prostredia, teda problémov environmentálnych. Tým sa geografia pridružuje k ekológii ako minimálna rovnocenná partnerka (hoci to laickej verejnosti nie je všeobecne známe). V ostatných desaťročiach sa časť geografického výskumu začala prelínať s časťou ekologického výskumu v rámci tzv. krajinnej ekológie = geoekológie, ktorá nadobúda stále väčší význam. Geografia však stále pretrváva v povedomí väčšiny ľudí len ako veda poskytujúca rôzne informácie o rôznych krajinách.
Geografia sa podstatnou mierou podieľa na tvorbe tzv. krajinných plánov, ktoré sú nevyhnutnými podkladmi pre geografické, či územné prognózy. Tieto na základe komplexného poznania jednotlivých regiónov stanovujú ich optimálny (racionálny) vývoj a územnú organizáciu k zvolenému termínu. Geografická prognóza zahŕňa aj problémy ochrany prírody a krajiny, racionálne využitie prírodných a socioekonomických zdrojov. Určuje podmienky ekologickej stability a aj ekologickej únosnosti územia, aby nedochádzalo k narušovaniu krajiny pod náporom ľudskej činnosti.
Bez zohľadňovania geografických poznatkov nemožno účinne využívať ani ekologické poznatky.
Použitá literatúra
Mládek,J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 1. diel.SPN BA,